Francúzsky spisovateľ Bernard Minier na svojej webovej stránke uvádza, že keď ako sedemročný počúval v škole učiteľa, ktorý im čítal Robinsona Crusoa, hneď vedel, že tiež chce písať. Napriek tomu prvú knihu vydal až na prahu päťdesiatky. Zatiaľ napísal sedem detektívnych románov, Mráz adaptoval Netflix do podoby televízneho seriálu, na sfilmovanie sa pripravuje aj Skurvený príbeh. Úspešný francúzsky autor detektívnych thrillerov predstavil v Bratislave najnovší román Na kraji priepasti, v ktorom varuje ľudstvo pred umelou inteligenciou.
Vlaňajšia nositeľka Anasoft Litery a Krištáľového krídla Etela Farkašová predstavila na tohtoročnej Bibliotéke svoju novú knihu Hodiny lietania. Jej texty si stabilne udržujú vysokú kvalitu, v podstate v nich viac ako o príbeh ide o filozofickú reflexiu, o schopnosť vidieť pod povrch a prinášať originálne svedectvá o časoch, ktoré žijeme. Tvorba Etely Farkašovej vyžaduje premýšľajúcich čitateľov, nie masových a povrchných, – a tých má. Prinášame stručné zápisky z myšlienkového sveta jedinečnej prozaičky, esejistky a filozofky:
Zajtra (piatok a prvý letný deň) o desiatej ráno uzavrie Malokarpatská knižnica v Pezinku tohtoročný cyklus besied o knihách pre deti základných škôl. Z Brna príde spisovateľka Barbora Škovierová, ktorá má dve dcéry a (aj) vďaka tomu, že ich vychováva bilingválne, teda slovensko-česky, napísala niekoľko detských kníh, v ktorých sa pohrala s rozdielnymi výrazmi v oboch blízkych jazykoch.
O Etele Farkašovej sa určite dá povedať, že nepíše pre masového čitateľa. Napriek tomu, alebo skôr práve preto má svoj fanklub verných čitateľov, ktorí oceňujú jej úprimné výpovede, jej súkromné a pritom také základné pravdy o tom, čo je v živote skutočne dôležité. Farkašová je trojjediná autorka – poetka, spisovateľka a esejistka-filozofka, výnimočný zjav v slovenskej literatúre.
Chcem povedať pravdu a zjaviť ju ľuďom slovom. – Byť spisovateľ? Nie si práve najskromnejší. Nebudeš to mať ľahké, budeš trpieť, okrem pár chvíľ eufórie pri tvorbe. (Dušan Mitana, úryvok z prvej kapitoly knihy Hľadanie strateného autora)
„Mali sme šťastie, keď sme začali písať detektívky, Stieg Larsson práve naštartoval svetový záujem o severskú krimi a my sme vošli do tejto prajnej atmosféry,“ takto skromne zdôvodnili úspech svojej krimi série o policajnom psychológovi Sebastianovi Bergmanovi z tímu Riksmordu jej dvaja autori zo Švédska, ktorí tohto roku „hviezdili“ na Bibliotéke.
Spisovateľka Agnes Martin-Lugandová pracovala niekoľko rokov ako klinická psychologička. Svoj prvý román Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu zverejnila najskôr na internete. Príbeh majiteľky literárnej kaviarne v Paríži, ktorá pri havárii príde o manžela a dieťa a odchádza do Írska spamätať sa z tejto obrovskej straty, okamžite zaznamenal úspech. Autorka, ktorá medzitým napísala ďalšie štyri knihy (v slovenčine zatiaľ okrem jej debutu vyšli tituly Život je ľahký, nerob si starosti a Ľutujem, nemám čas...), sa v týchto dňoch stretla s čitateľmi na pôde Francúzskeho inštitútu v Bratislave a na Bibliotéke.
Život je najmä o šťastí. Povedal by som, že minimálne na deväťdesiatdeväť percent. Najmä v New Yorku. Ľudia sa však občas boja pripustiť si to. Chcú veriť, že majú svoj život pod kontrolou, ale to je ilúzia. Američania majú radi predstavu, že sa vlastnoručne pričinili o svoj úspech. Nepochybujú o tom, že majú veci pod kontrolou, ale nemajú. Nikto z nás nemá.
„Vidieť anjela, ktorý sa zaoberá mojou dušou“, tak definovala báseň Mila Haugová na kurze kreatívneho písania, ktorý viedla počas festivalu Ars Poetica. Jedinečná a inšpirujúca poetka pridala aj svoje skúsenosti s mimoriadne intímnou záležitosťou, akou písanie básní určite je:
Prišlo nás veľa, taká plná čitáreň U červeného raka ešte nebola. Sledovali sme hodinové hrané čítanie z knihy o tangu, ktorú väčšina z nás poznala, a hypnotizovali oblohu, aby vydržala bez dažďa a dopriala nám zistiť, či tento miláčik más, spisovateľ ľudských záležitostí, ako sám seba nazýva, je naozaj taký, ako jeho knihy, vtipný, múdry, láskavý. Všetci sme prišli „na Fulghuma“. No opäť sa raz potvrdilo, že človek mieni, život mení.
Black Mask, Čierna maska, legendárny americký magazín s krikľavými obálkami a drsným obsahom zažil najväčšiu slávu v 20. a 30. rokoch minulého storočia. Aj keď časopis postupne upadal, svojím nezameniteľným štýlom ovplyvnil celé generácie tvorcov komiksov, filmov, sci-fi, počítačových hier a kyberpunku. V češtine práve vychádza výber poviedok majstrov drsnej školy, ktorí začínali publikovať na stránkach zdanlivo „brakového“ časopisu.
Objatím, tak uviedla Szidi Tobias do života knihu s týmto originálnym, takmer biblickým názvom. Kníhkupectvá knihu ponúkajú ako titul „o láske, strate, východiskách a odvahe veriť“. Podľa Zuzky Belkovej kniha inšpiruje k vnútornému oslobodeniu a vnímaniu náznakov, ktoré bežne nevnímame. Ak ste sa nedostali na besedu s autorkou Silviou Bystričanovou, tu je stručný záznam toho, čo na nej zaznelo.
Študentom histórie na univerzite v Yorku, kde kedysi študoval, odkázal, že si určite neužijú toľko zábavy, ako on. „V skutočnosti som väčšinu času presedel v knižnici,“ – smial sa na besede v čitárni U červeného raka anglický spisovateľ a historik Richard Blake.
Primitívny humor s intelektuálnym nadhľadom. Cynický a vulgárny sociopat. Ufrflaný mizantrop s expresívnym slovníkom. Depresívny tridsiatnik bez ženy a s divnými priateľmi, s ktorými rieši otázky, či existuje Boh, prípadne aký zmysel majú mužské bradavky. Napriek tomu - alebo práve preto - ho máme radi. Zoznámte sa, to je Rudo, komiksová postavička a alter ago Daniela Majlinga.
V pozvánke na jedno z podujatí festivalu Anasoft litera sa objavilo slovo „selfie“. Členovia poroty literárnej súťaže si totiž všimli, že v posledných štyroch-piatich ročníkoch – a v tomto zvlášť – vidieť zreteľné sústredenie sa autorov na egodokumenty. „Je sebastrednosť novým trendom v literatúre? A prečo?“
Václav Cílek: „Téma labyrintu tu je už päťtisíc rokov a v súčasnosti sa nám vracia s plnou silou. Čím je doba zložitejšia, a naša taká je, tým častejšie vstupujeme do bludísk a labyrintov. Bludisko vedie k neistému úspechu, ale labyrint nesie v sebe nádej. V labyrinte poznávame, kto sme a ako je svet usporiadaný.“
Kornel je dobrý z úcty k životu, hovorieva manželka Kornela Földváriho Naďa. „Kornel, keď píše, nie je len dobrý, je výborný,“ dodal k tomu Tomáš Janovic na krste Földváriho novej knihy Až pod čiernu zem.
Mysteriózny horor o návrate do krajiny detstva a mrazivom tajomstve, ktoré s nečakanou hrôzou dopadne na štyroch bývalých spolužiakov. Kto ešte nestihol prezentáciu Karikovho Strachu, tu nájde zopár autorových myšlienok o knihe i tvorbe ako takej, ktoré odzneli na Bibliotéke.
Markéta Dočekalová napísala stovky televíznych scenárov, dva romány a trojdielnu učebnicu Tvůrčí psaní pro každého. Okrem toho vedie kurzy písania a literárny web www.mamtalent.cz. Z otázok, ktoré jej dávajú frekventanti kurzov, vybrala tristo najčastejších a zoradila ich do novej príručky. Určite zaujme všetkých, ktorí práve začínajú s písaním blogu, novinového článku, či dokonca knihy.
Raj som si vždy predstavoval ako knižnicu, nikdy ako záhradu. J. L. Borges
Kedysi nesmeli dievčatá ani čítať také knihy, aké dnes píšu. Anonym
Otvor knihu, výsledok príde sám. Tai-cung
Aj chorvátske hlavné mesto má svoje „Záhorie“. Podľa neho prijala druhé meno známa spisovateľka Marija Jurić-Zagorka, autorka Gričskej čarodejnice. Mariju Jurić-Zagorku (1873 – 1955) u nás poznáme ako autorku stále čítanej Gričskej čarodejnice, o jej živote toho však vieme málo.
Matička s drápy, které nepustí. Tak svojho času pomenoval Prahu, mesto s neopakovateľne magickou atmosférou, Franz Kafka, jeden z najoriginálnejších literárnych zjavov 20. storočia. Praha a Kafka, Kafka a Praha. Pre mnohých návštevníkov mesta, ktorí sem prichádzajú z celého sveta často práve kvôli kafkovskému mýtu, dva takmer splývajúce pojmy. Sám Kafka by zrejme mal problémy vyrovnať sa s tým, akou turistickou atrakciou sa stal.
Báječné šesťdesiate roky! Ešte sa len začínajú a už všade cítiť závan voľnosti. Na karnevale v jednej zo súkromných víl v Malibu zažiari originálny kostým. Tá žena je nahá, nie, nie, len vyzerá ako nahá, má na sebe ružový priliehavý trikot, namiesta klobúka si nasadila vtáčiu klietku, z nej vyberá popísané papieriky a rozdáva ich všetkým naokolo. Berte si, to je moja krv premenená na vety v románoch, dávam vám svoju dušu, som posadnutá písaním a výsledkom mojej posadnutosti sú tieto slová...!
Dánske mesto Odense má už svoj vek; po prvýkrát sa písomne spomína v liste nemeckého cisára Ota III. z roku 988. Jeho staré štvrte dodnes dýchajú čarovným geniom loci. Ulica pred Andersenovým rodným domom ožije vždy v polovici leta festivalom rozprávok. Pod otvoreným nebom defilujú svetoznáme postavy. Veď aj Kráľ je nahý! skríklo dieťa po prvýkrát práve v rozprávke Hansa Christiana Andersena (1805 - 1875).
Maurice MATERLINCK (1862 – 1949) a jeho MODRÝ VTÁK
Typ autora: Básnik a filozof, ktorý hľadá v človeku dobro
Typ legendy: Odpoveď na otázku, v čom spočíva ľudské šťastie
Jules VERNE ( 1828 – 1905) a jeho ROBUR DOBYVATEĽ
Typ autora: fantasta, ktorý videl do hlbokej minulosti i budúcnosti, a ten pohľad nebol vždy ružový
Typ legendy: bezohľadný megaloman, ktorý zahynie na vlastnú pýchu
Boris Leonidovič PASTERNAK (1890 – 1960) a jeho DOKTOR ŽIVAGO
Typ autora: poetická duša prinútená žiť v stalinskom Rusku
Typ legendy: milostný príbeh povznášajúci aj v brutálnej dobe
Hermann MELVILLE (1819 – 1891) a jeho BIELA VEĽRYBA
Typ autora: colný inšpektor s dušou filozofa
Typ legendy: varovanie pred extrémnym zaujatím čímkoľvek
John Ronald Reuel TOLKIEN (1892 – 1973) a jeho HOBIT FRODO
Typ autora: klasik fantasy s obraznosťou, ktorá zasiahla milióny čitateľov
Typ legendy: obyčajný hobití chlapec, ktorý prekoná sám seba a zachráni svet
Nikos KAZANTZAKIS (1883 – 1957) a jeho GRÉK ZORBA
Typ autora: intelektuál, ktorý chcel byť zemitým Zorbom, ale už to nešlo
Typ legendy: starnúci chlap, ktorý napriek všetkému pritakáva životu
Joseph HELLER (1923 – 1999) a jeho HLAVA XXII
Typ autora: chudobný chlapec, ktorý chcel mať úspech, a dosiahol ho
Typ legendy: absurdná zbierka absurdných predpisov
Môj manžel bol básnik, veľký básnik. Ale zároveň aj telesne postihnutý človek, čo veľmi skomplikovalo jeho dušu. Ako invalida som ho všade sprevádzala, vozila autom, v posledných rokoch života tlačila na vozíčku. Tridsaťpäť rokov môjho života som venovala biblickej úlohe ženy: vyzdvihnúť na piedestál muža, ktorého som milovala, otca svojich detí. Aby mal svoj komfort, podmienky pre tvorbu, pocit sebaistoty a domova. Bola som starostlivá, trpezlivá, tolerantná – a v úzadí.
Ale neľutujem. Potrebovala som presne taký osud, aby som bola tým, čím som.
Jaroslav HAŠEK (1883 – 1923) a jeho ŠVEJK
Typ autora: nadpriemerne inteligentný, nadpriemerne vtipný a nadpriemerne slabošský bohém s nadváhou, raziaci pivom a tabakom
Typ legendy: idiot tak dokonalý, až geniálne nastavuje zrkadlo zvyšku sveta
„Nenapísala som Mary Poppinsovú, ona ma navštívila. Vyzerá to tak, že si ma sama vybrala, aby som jej príbehy poslala za čitateľmi,“
Každý deň vraj na svete vyjde aspoň jedna štúdia či kniha o Williamovi Shakespearovi, určite sa hrá aspoň jedna jeho hra, občas aj nakrúca film. Hoci anglický dramatik a básnik, génius v schopnosti zaznamenať ľudské drámy a vášne, ktorého svet pozná pod týmto menom, umrel roku 1616, sila jeho diela nás dodnes neprestáva fascinovať. Prečo?
Na nádvorí, ktoré vedie k ceste na zámok, stoja štyri parádne kočiare. Pred jedenástou doobeda k nim po schodoch od ratejny, poschodovej budovy, v ktorej býva zámocké služobníctvo, vychádza svadobný sprievod. Ženích je vysoký, štíhly, strohý tridsiatnik, nevesta mladá, smutná, no uchvacujúco krásna v bielom závoji a skvostných šatách z bledomodrého hodvábu. „Ej, nebude to šťastné manželstvo, veru nebude,“...
Nad nádvorím stredovekého hradu Juval sa týčia vrchy Južného Tirolska. Novinár, ktorý robí rozhovor s Reinholdom Messnerom, sa kochá výhľadom do päťsto metrov hlbokého údolia. Bradatý hradný pán, ktorého neprehliadnuteľnú tvár poznajú aj tí, čo sa nezaujímajú o horolezectvo, konštatuje, že pri každej prednáške zisťuje, že ľudia nechápu jeho konanie.
„Rosie je bytosť skôr chápavá než tvorivá. Teraz už viem, že nemá zvláštny talent. Pochybuje o sebe, o svojej hodnote, a príliš verí knihám. Je tvrdohlavá, ale nie je energická, a žije v akejsi letargii, ktorú pokladá za múdrosť. Jej sila, ak vôbec nejakú má, je ako meč v pošve. Začínam strácať nádej, že ho niekedy vytasí.“ Desať riadkov v denníku, ktorými matka vynáša rozsudok nad svojou vtedy šestnásťročnou dcérou. Život však ukáže niečo iné.
Spomienky ruže, tak sa volá biografická výpoveď Consuelo de Saint-Exupéry, ktorá počas krátkeho, intenzívneho a veľmi zvláštneho spolužitia so slávnym francúzskym spisovateľom a priekopníkom letectva žila v jeho tieni. Názov knihy síce akoby naznačoval, že to ona...
„Keby som šiel na pustý ostrov, určite by som si so sebou vzal vaše knihy, pretože dávajú nádej a lásku.“ Tak toto musí byť pre spisovateľa kompliment. Od jedného z množstva nadšených obdivovateľov ho dostal na pražskom veľtrhu Svet knihy Brazílčan Paulo Coelho. Nie všetky reakcie na jeho osobu a tvorbu sú však také obdivné.
„Poznávat, toť veliká a neukojitelná vášeň; mám za to, že proto píši, abych poznával. Byl bych snad dosti dobrým odborníkem, kdybych se dovedl omezit na jeden obor; bohužel zajímá mě vůbec vše, co jest; proto to nemohu přivést dále než na spisovatele. Chtěl bys být všude; chtěl bys žít všemi životy na světe, chtěl bys vše znát a všude se zastavit, nasycen únavou a věděním.“
Miguel de CERVANTES y Saavedra (1547 – 1616) a Don QUIJOTE
Typ autora: génius, ktorý stále prehrával a nikdy sa nevzdal
Typ legendy: čudák, ktorý bojuje, aby urobil tento svet lepším
„Toto je trpký koniec spisovateľa, teraz ťa už nikto nebude čítať,“ takto s humorom popísal Dušan Dušek svoju prvú reakciu na to, že jeho kniha Kufor na sny bola zaradená medzi povinné čítanie pre stredné školy. Nové vydanie zbierky poviedok od spisovateľa, ktorý rád číta, vychádza s novou obálkou, ktorej autorom je Martin Šulík, filmový režisér, ktorý rád maľuje.
„Mám len jedinú radu, totiž že rozprávač nadprirodzených príbehov by mal pri rozprávaní sám pociťovať des. Potom možno dokáže odovzdať svojim čitateľom onen pocit čohosi divného a cudzieho...“ napísala Edith Whartonová, prvá dáma americkej strašidelnej poviedky ako svoj odkaz tým spisovateľom, ktorí by chceli ísť v jej stopách.
PhDr. Hana Hlôšková, CSc. študovala na katedre etnografie a folkloristiky, za tému diplomovej práce si zvolila analýzu prejavov štylizovaných ľudových rozprávačov, dizertačnú prácu venovala povestiam, historickou tradíciou sa zaoberá aj vo svojej vedeckej práci, svojim študentom prednáša o folklóre. Vo svojich prácach však striktne rozlišuje pojmy folklór a folklorizmus. Prečo?
Zabávačov poznali už v sedemnástom storočí vo francúzskych salónoch a na samotnom kráľovskom dvore. Ľudovít XIV. a jeho doba oceňovali fantáziu, rozmaznaní šľachtici prahli po dobrodružstvá bájnych hrdinov a rozprávkových postáv. Pred tristo rokmi sa uzavrela životná cesta muža, ktorý dodal ľudovým príbehom o Popoluškách, Šípkových Ruženkách a Červených čiapočkách literárnu podobu, ktorá si stále dokáže získať srdcia detských aj dospelých poslucháčov.
Markéta Dočekalová vyučuje kurzy tvorivého písania, prednáša scenáristiku na pražskej FAMU, napísala scenáre k tisícke televíznych programov, scenáristicky a dramaturgicky pripravovala najdlhší český seriál Ulice. Má aj webové stránky zamerané na scenáristiku a tvorivé písanie: www.scenare.cz. Ak teda hľadáte na knižnom trhu dobré učebnice tvorivého písania, pýtajte si tie, ktorých je autorkou.
Stalo sa. Dcéra a matka, matka a dcéra. Jeden z najdôležitejších vzťahov v živote, s ktorým sa musia vyrovnať, a vyrovnávajú – každá po svojom - generácie žien. Dve ženy s rozdielnymi názormi a postojmi, hádajúce sa pre banality – a predsa navždy spojené neviditeľnou pupočnou šnúrou.
„Chcel som vytvoriť najcynickejšieho a najnepríjemnejšieho hrdinu svetovej literatúry – a varovať, že história sa môže opakovať a že sa to možno deje práve teraz,“ - takto naliehavo píše Umberto Eco v liste čitateľom jeho šiesteho románu Pražský cintorín.
Zdá sa, že Juraj Červenák je už na slovenskom (a dodajme, že aj na českom) literárnom nebi neprehliadnuteľná star, hlavne v žánri fantasy. Má svojich skalných čitateľov, ktorých oslovili najskôr jeho mytologické motívy z cyklu Černokňažník a Bohatier, z kníh o Bivojovi či Conanovi, potom tri diely Dobrodružstiev kapitána Báthoryho. Aj na prezentáciu jeho knižnej novinky Mŕtvy na Pekelnom vrchu prišlo veľa fanúšikov, i keď v tomto prípade ich autor prekvapil tým, že si vyskúšal nový žáner – kombináciu historického románu a detektívky.
Keď roku 1992 otvorili v Paríži Disneyland kopírujúci americký vzor, európski návštevníci ho dlho ignorovali. Odmietali tráviť voľné chvíle s deťmi pri fotení s Mickey Mausom a „otrasnému, príšerne nevkusnému“ parku vyhlásili bojkot. Jeden zo známych francúzskych režisérov mu dal dokonca prívlastok „kultúrny Černobyl“. Akcie Eurodisneylandu hrozivo klesali, až...
Jeden z posledných dlhších rozhovorov s Egonom BONDYM. Po prvýkrát vyšiel v knihe Kto, ak nie ty? (SOFA 1998), ktorá sa medzitým vypredala. Pretože viaceré z myšlienok originálneho filozofa, básnika a spisovateľa naďalej inšpirujú, znepokojujú, a aj keď sa s niektorými dá polemizovať, bola by škoda, keby ostali zabudnuté.
Všetko zlé je na niečo dobré. Tá náročná a nanútená zmena v živote, ktorá ma zasiahla v strednom veku, mi nakoniec otvorila cestu k umeniu.
Daniel Hevier: Kríza je organická súčasť každého príbehu, je zabudovaná v našich životoch ako neoddeliteľná súčasť našej skúsenosti. Keď sa k nej postavíme kreatívne, vždy nás niekam posunie.
