Odporúčame
Problémom je, že staroba nie je zaujímavá, pokým človek sám nezostarne. V krajine starnutia sa hovorí jazykom, ktorému nerozumejú ani mladí, ani ľudia stredného veku. Touto myšlienkou začína jedna z kapitol dôležitého manuálu pre ženy: mapuje prelom šesťdesiatky a sedemdesiatky, teda vek, kedy sa žena stáva „starou“. Kniha nie je určená len tým, ktoré práve „vplávali“ do tejto etapy svojho života, ale aj ich dcéram, vnučkám, aby vedeli, prečo ich mamy a staré mamy reagujú tak, ako reagujú, a hlavne aby sa všetky ženy vedeli na túto cestu dobre pripraviť.
Čím ďalej, tým viac ľudí sa zaujíma o svojich predkov a spracováva, prípadne si nechá vypracovať rodostrom. V pamäti nám zvyčajne ostávajú tri generácie dozadu, v archívoch sa dostaneme možno až do sedemnásteho storočia. Zistíme meno, bydlisko, dátum narodenia, svadby a úmrtia, počet detí. Ale to všetko je málo, ak chceme vedieť, akí títo ľudia boli a čo z ich skúseností nám môže pomôcť lepšie pochopiť seba a naše miesto vo svete.
„Veľmi intenzívne cítim, že som pod vplyvom vecí či otázok, ktoré moji rodičia, starí rodičia a vzdialenejší predkovia nechali nedokončené a nezodpovedané,“ píše Carl Gustav Jung v knihe Spomienky, sny, myšlienky. „Často mi to pripadá, akoby v rodine existovala neosobná karma, ktorá sa prenáša z rodičov na deti. Vždy som mal pocit, že som musel dokončiť alebo možno pokračovať v tom, čo predchádzajúce generácie nedokončili.“
Rodičia jedli nezrelé plody a deťom z toho tŕpnu zuby, píše sa poeticky dokonca už v Biblii – zdá sa, že ľudia si odpradávna všímali, ako hlboko sú prepojené generácie v rámci jedného rodu, a to nielen vedomými, ale nevedomými putami. Rodinné hanby, o ktorých sa nehovorí, nevypovedané traumy, nevyriešené konflikty, to všetko sa môže zviditeľniť chorobnými symptómami a zasiahnuť do osudov potomkov, ktorí dané udalosti nezažili, nepočuli, a napriek tomu ich vycítia a nesú ďalej. Hovorí sa tomu transgeneračný prenos.
Dnes štyri knihy na tému, ktorá je čoraz populárnejšia – ako úspešne pátrať po rodinnej histórii, po predkoch a ich osudoch. Blanka Lednická roky zverejňovala na internete tipy pre začínajúcich i pokročilých rodopiscov, teraz ich zhrnula do knihy a pracovného zošita. Nedávno vyšla aj praktická príručka Lenky Peremskej Vaše rodinná kronika krok za krokem a emocionálne silná kniha Kořeny, v ktorej Anselm Grün svojim jedinečným spôsobom zdôvodňuje, aké dôležité je poznať vlastné korene a vedieť, čo potrebuje strom nášho života, aby vyrástol do košatej podoby.
Zažili ste už v živote čosi, po čom ste sa cítili ako rozbití na tisíc kúskov? Keď ste si mysleli, že sa z toho nikdy nedostanete a že už nikdy nebudete rovnakí? Treba pripustiť, že naozaj už nikdy nebudeme takí, akí sme boli pred zranením, či už fyzickým alebo emocionálnym – ale to je dobrá správa! Áno, bude to bolieť, áno, bude to možno trvať dlho, ale jedného dňa sa zobudíte a pocítite silu a zmysel, aký to všetko malo.
Je fascinujúce, a tak trochu podivné, aké množstvo vecí sme schopní nazhromaždiť počas života. Veľké množstvo vecí, ktoré ani vaša rodina, ani vaši priatelia nedokážu oceniť, ani sa o ne starať. Určite nechcete, aby vaši blízki na vás jedného dňa spomínali s hnevom, že ste na nich nechali tú neľahkú povinnosť – upratať po vašom živote. Ak hľadáte návod, ako na to, tu je.
Túto knihu som napísala pre všetkých rebelov a stroskotancov, čierne ovce a vydedencov; pre utečencov, siroty, obetných baránkov a podivínov; pre vykorenených, opustených, vylúčených a neviditeľných. Aby jasne videli, aký potrebný je ich hlas, aby cítili dostatok podpory, keď seba a svoje dary ponúknu svetu. Pretože všetci chceme byť vítaní, keď ukážeme iným, akí odlišní a jedineční sme. (Toko-pa Turner v knihe Přináležení)
John Sculley bol prezidentom spoločnosti PepsiCo, keď ho v roku 1981 lanáril Steve Jobs, pretože firma Apple naliehavo potrebovala niekoho s profesionálnymi skúsenosťami v marketingu. Keby Sculley ponuku prijal, jeho rodina by sa musela sťahovať na druhý koniec USA a pritom za menší plat. Sculley najskôr odmietol, no potom rozhodla jediná Jobsova veta: „Chceš do konca života predávať sladkú vodu, alebo chceš zmeniť svet?“
Je skrátka taká doba - ak sa nedokážete predať, ak neviete inšpirovať a nadchnúť aj iných ľudí pre svoje myšlienky, je jedno, aké dobré vaše myšlienky sú. Je jedno, aký kvalitný človek ste. Naučte sa hovoriť na verejnosti, predať úspešne seba aj to, čo chcete dať svetu, buďte emocionálni, originálni a nezabudnuteľní – a preniknete nielen do myslí ľudí, ale aj do ich sŕdc.
