Odporúčame
Čo vám hovorí meno Wolfgang von Kempelen? Že nič? Alebo si hneď predstavíte šachový automat v podobe Turka? Ten svojho vynálezcu síce preslávil, no on sám ho považoval za hračku, ktorá mu zničila dobré meno. Kempelen však priniesol svetu dôležitejšie vynálezy, a práve im je venovaná výstava „Bratislavský da Vinci“ v Múzeu dopravy, ktorá tu bude otvorená do 30. septembra 2018. Aj keď hlavným lákadlom je šachový automat, kto iný.
V bratislavskom Dóme sv. Martina v rokoch 1563 až 1830 korunovali devätnásť kráľov, z toho desať panovníkov, jednu kráľovnú a osem kráľovských manželiek. Po centre hlavného mesta sa niekedy oplatí túlať aj s očami upretými dole, na dlažbu. Aj dnes sa môžete prejsť po pôvodnej korunovačnej ceste, ktorou kedysi prechádzali panovníci so svojím sprievodom pri korunovácii.
Kóšer, pojem zo slovníka judaizmu, ktorý, zdá sa, už zľudovel, hoci nie všetci, ktorí ho používajú, poznajú jeho presný obsah. Len matne tušia, že ak je niečo kóšer, tak je to v poriadku, veci prebehli tak, ako mali, v súlade s pravidlami. Múzeum židovskej kultúry na základe otázok návštevníkov pripravilo výstavu Kóšer – známy verzus neznámy, ktorá vysvetľuje, akým spôsobom sa pravidlá kóšer premietali do života tradičných židovských komunít. Výstavou nás sprevádzali riaditeľ múzea Michal Vaněk a kurátorka Eva Poláková.
„Pri pečení bratislavských rožkov, nazývaných aj bajgle, treba dodržiavať hlavnú zásadu: plnky musí byť presne také isté množstvo, ako cesta. Ak sú plnené makom, tvarujeme ich do tvaru polmesiaca, orechové majú tvar podkovičky.“ Aké je teda tajomstvo pravých bratislavských rožkov?
Pre nápadne modré steny a majolikovú strechu ho Bratislavčania nazývajú Modrý kostolík. Čo vieme o svätici, ktorej je kostol zasvätený, a prečo sa jej meno spája s Bratislavou?
Ondrejský cintorín (Ul. 28. augusta 7) je najstarší zo zachovaných mestských cintorínov. Vznikol r. 1784, keď Jozef II. zakázal pochovávať mŕtvych v meste na Cintoríne sv. Ondreja pri kláštore alžbetínok. Na novom Ondrejskom cintoríne pochovávali 150 rokov, už roky však slúži ako mestský park. Pochovaný je tu aj „bratislavský Robinson“ – cestovateľ a dobrodruh Karol JETTING (1730 – 1790).
Tak a sme osemnásobne lepší ako Brusel, kópia týchto štyroch cikajúcich puttov sa ocitla nad fontánou na bratislavskom Hlavnom námestí, originál ostal vo dvore na Uršulínskej 6.
Park na Viedenskej ceste vytvorili r. 1775 ako prvý verejný mestský park v Európe (Viedeň začala budovať svoje parky až o rok neskôr). Lužný les upravili len minimálne, v súlade s prebúdzajúcou sa myšlienkou návratu k prírode a v protiklade s dovtedajšími násilnými geometrickými úpravami záhonov a stromov.
Francúzske vojská sa do Bratislavy dostali dvakrát. Prvý raz to bolo r. 1805, keď tridsaťčlenný jazdecký oddiel obsadil kyvadlový most cez Dunaj a tristo jazdcov a 9 000 pešiakov vpochodovalo do bratislavských ulíc. Po bitke troch cisárov pri Slavkove Napoleonovo víťazstvo potvrdila dohoda, známa ako Bratislavský mier.
Už ste si niekedy položili otázku, ako vyzeral záchod v stredoveku? Takto... Kto šiel okolo, mal smolu. Tento na fotografii nájdete presne nad hlavným vchodom do Dómu sv. Martina.
© Danica Janiaková
