Odporúčame
Počas koronavírusovej karantény som sa na tri mesiace nasťahovala k mame; bála sa nákazy a že už ma nikdy neuvidí, tak som šla za ňou a uviazla som tam. Mama má takmer osemdesiat rokov, doteraz bola relatívne v poriadku, ale po operácii kĺbu sa jej zdravie zhoršilo. Síce tvrdí, že sa dokáže o seba postarať, a väčšinou aj áno, ale niekedy je z ničoho-nič bezradná, vypne, netuší, kde sa nachádza, no po chvíli sa vráti a v pohode funguje, len sa už horšie pohybuje.
Pred pár rokmi som čítala Hru so sklenými perlami od Hermana Hesseho, fascinujúci román, v ktorom som „prišla na chuť“ I ťingu, filozofickému aj kozmologickému systému staročínskeho taoizmu. Takže keď sa ku mne dostala prvá informácia o Human designu, mape ľudskej osobnosti, ktorá v sebe spája modernú vedu a starovekú múdrosť, vrátane I ťingu, samozrejme, že ma zaujala. Otestovala som sa a tak presne sa našla v jednom z energetických typov, až ma to dojalo. Tým, ktorí sa chcú dozvedieť viac, je určená kniha Karen Parkerovej Human design, ktorá práve vyšla v Alferii.
„Môžeme bojovať všetkými prostriedkami a odmietať známky starnutia, pokým to len pôjde. Alebo môžeme nechať starobu prichádzať a nebrániť sa jej; buď tak, že rezignujeme a vzdáme sa, lebo si myslíme, že zostarnúť je úplne v poriadku; alebo môžeme proces starnutia prijať a súčasne si niekde v kúte duše dopriať pocit, že naše ja, ukryté pod vráskami, sa nemení. Ja sa snažím o to posledné,“ píše nórska psychologička Sissel Gran, autorka bestselleru Uvnitř jsme stále mladí, ktorý práve vyšiel v češtine vo vydavateľstve Portál.
PhDr. Ľubica Hamarová, inšpiratívna trénerka a koučka, vo svojej práci čerpá predovšetkým z diela C. G. Junga: – Prečo ma oslovil práve Jung? Lebo si myslím, že je najbližšie k životu. Jung dáva odpovede na konkrétne problémy, je veľmi ľudský, humánny. Aj jeho archetypy, aj jeho typológia, aj práca s Tieňmi, aj on ako človek a jeho profesionálna cesta sú mi veľmi blízke. Jeho dielo je veľkým príspevkom k tomu, ako sa stať celistvým človekom.
Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom. Že žiadnu nevieš? Tak sa uč. Hoci aj po päťdesiatke. Ako sa učia cudzí jazyk päťdesiatnici? Ťažko, tvrdí väčšina tých, čo to aspoň skúsili. Okrem nedostatku času ich najčastejšia výhovorka znie: v tomto veku sa už horšie sústreďuje, ťažšie zapamätáva... Máme dobrú správu. Môže to byť hra a zábava.
„Keď chceme niečo dosiahnuť, presadiť novú myšlienku, chtiac-nechtiac sa musíme vedieť predať. S každým novým ránom pre nás začína jeden obchodný kontrakt,“ hovorí Ivana Čopová, marketingová manažérka a koučka, ktorá vedie klientov k takým zmenám v živote, aby robili to, čo ich teší a napĺňa. Pri koučovaní používa nástroje známe z marketingu.
Z programu tohtoročného Japonského dňa na nádvorí bratislavskej Starej radnice som chcela stihnúť predovšetkým prednášku o ikebane. Toto umenie aranžovať kytice ma fascinuje, dobrý ikebanista urobí viac ako len „peknú kyticu“, vytvorí filozofickú výpoveď o človeku, ktorý sa ocitol medzi dolnou línie svojej pozemskej existencie a hornou líniou smerujúcou k tomu, čo ho presahuje.
Raz mi telefonoval jeden čitateľ, že by veľmi chcel pracovať na svojej spiritualite, posilňovať svojho ducha, ale nemôže: má manželku, tri deti a náročnú prácu. Kým sme skončili rozhovor, už sme sa spolu smiali, lebo pochopil, že manželka, tri deti a náročná práca, to sú tie najlepšie podmienky pre spirituálny tréning,...
PhDr. Klára Giertlová, koučka a lektorka, priekopníčka koučovania na Slovensku: – Kouč vracia klienta do jeho najlepšieho životného obdobia. Hovoríme tomu, že hľadáme retrospektívne a perspektívne zdroje. Klient uvažuje, ako by vyzeral jeho deň, keby už bol v cieli, do ktorého sa chce dostať. Zadefinuje si optimálny spôsob fungovania, spojí si ho s existujúcimi zdrojmi z minulosti a s predstavou budúcich potešení, a už pozná odpoveď, ktorú hľadal.
PhDr. Tünde Lengyelová, CSc., vedúca oddelenia raného novoveku v Historickom ústave SAV. Nemusíte sa zaujímať o vedecký výskum našich dejín a aj tak ste sa s jej menom určite stretli. Známou sa stala predovšetkým tým, že na základe štúdia archívnych dokumentov spochybnila ľudovú legendu o grófke Alžbete Bátoriovej, krvavej vražedkyni,
