Jana Janků sa k športu dostala ako novinárka. Dlhé roky robila v Pravde, Národnej obrode, v Trende, až...: – Mala som päťdesiat tri rokov, keď som dala výpoveď v novinách a začala robiť čosi diametrálne odlišné. Zrazu som totiž mala pocit, že sa vymenili generácie a že už tam, kde som patrila celý život, nepatrím. Rada športujem a rada organizujem, tak som to spojila a šesť rokov pripravovala Family Cup, športové podujatie pre celé rodiny, od detí po seniorov. Vytiahli sme všetky generácie spoločne v zime na lyže, na jar na tenisové kurty, v lete do vody a na kolieskové korčule, na jeseň sme bicyklovali. V organizačnom štábe pracovalo štrnásť ľudí, písala som projekty, zháňala sponzorov a ubytovanie, navrhovala športový aj kultúrny program, vždy pre 150 až 250 ľudí. Máme bohatú fotodokumentáciu, starí rodičia s vnúčatami na lyžiach či v bazénoch, nezabudnuteľné. Aj dojímavé, keď človek vidí fotografie detí, ktoré v prvom ročníku ešte nevedeli stáť ani na nožičkách, nieto na lyžiach, a v tých ďalších už pretekali. Hovorili sme si, že vychovávame budúce olympijské nádeje a novú generáciu ľudí, ktorí budú zdraví a rozhľadení, budú cestovať, plávať, lyžovať, hrať golf, chodiť do divadla a na balet.

Prišla kríza, sponzori na podporu športových aktivít bežných rodín sa niekde stratili, odišla som na predčasný dôchodok a jediné, čo som si ponechala, bolo písanie. Pre radosť som si urobila aj vlastnú webovú stránku o golfe a lyžovaní. Golf sa mi páčil už dávnejšie, mala som kamaráta, ktorý ma pozval, poď, skúsiš, no a bolo to. Pomaly som sa učila, poznávala pravidlá aj rôzne golfové rezorty, vďaka reportážam o golfe som precestovala kus sveta. Golf som hrala v jeho domove – Škótsku, ale aj vo Walese na rydercupovom ihrisku Celtik Manor, v Írsku, Španielsku, Portugalsku, Kostarike, USA, na Madeire či Mauríciu... Som členkou európskej asociácie médií, ktoré píšu o golfe a cestovnom ruchu. Takto špecializovaných novinárov je na Slovensku málo, kluby a rezorty takmer na celom svete nás pozývajú, lebo majú záujem, aby sme o nich písali. Vlastná webová stránka mi tak otvorila veľa možností cestovať, lyžovať a hrať golf.

A pritom nie som športovo príliš nadaná. Existujú ľudia, ktorí nemajú svalovú pamäť, nevedia si zapamätať jednotlivé fázy pohybu. Aj ja som taká. K najtraumatizujúcejším športovým zážitkom môjho života patrí to, že ma kedysi vyhodili z nácviku spartakiády. Všetky moje kamošky šli do Prahy, len ja nie, lebo som im kazila zostavy. To isté som zažívala neskôr na joge, na aerobiku. Napriek tomu športujem, len mi dlhšie trvá, kým sa to naučím. Aj lyžovať som sa učila až ako dospelá, a aj tak som si z majstrovstiev sveta novinárov-lyžiarov doniesla zopár medailí, vrátane zlatých, samozrejme vo svojej vekovej kategórii. Inak, lyžovanie a golf, to je dobrá kombinácia, v lete človek hrá golf, v zime lyžuje.

Golf je fajn šport, prechádzate sa v prírode, zvyčajne s priateľmi, s ktorými si popri hre môžete podebatovať. Hnevá ma, ak ľudia, ktorí golf nehrajú, hovoria, že je to šport tak pre dôchodcov. Áno, dá sa hrať do neskorého veku, prinajhoršom na autíčku, ale na staré kolená sa ho už nenaučíš. Tú otočku ramien a bokov je najlepšie naučiť sa zamlada. Dokonca aj skúsení športovci, hokejisti, i tenisti majú s ňou problémy, nikdy z nich nebudú takí golfisti, ako tí, čo začali s golfom už ako deti.

Golf je čistá hra. Na ihrisku sa ukáže, kto je aká povaha, kto je pohoďák a kto jedoš. Nesmieš sa dať vytočiť počasím, spoluhráčmi, ani samým sebou. Keď je človek nahnevaný, hrá zle. Väčšina svetových golfistov je dobrých práve preto, že vedia ovládať svoju myseľ. Byť v pohode, je polovica úspechu. Golf je šport gentlemanov, ktorí dodržiavajú pravidlá. Sú mimoriadne zložité, a ak k tomu prirátaš, že každé ihrisko je iné, mení sa aj počasie, iné je podnebie, iný terén... Napokon zistíš, že neexistujú dve rovnaké hry. Prísť na nové ihrisko je vždy zaujímavý zážitok. Ale aj na ihrisku, ktoré dobre poznáš, môžeš v jeden deň zahrať dobrú a v iný zlú hru, ak máš zlú náladu alebo ti to jednoducho nejde.

Pri golfe treba stále premýšľať, je náročný na sústredenie, máš k dispozícii štrnásť palíc, hráš v inom teréne s iným človekom a máš inú náladu, takže vždy máš čo riešiť. Golf sa hrá za každého počasia, aj v daždi. Na prvý pohľad síce nevyzerá namáhavý, ale prejdeš pri ňom pri odohraní 18 jamiek aj sedem-osem kilometrov, urobíš najmenej dvesto úderov, ak hráš zle, tak aj viac. Je to celkom náročný výkon.

Čo mi golf dal? Po prvé, je to zábava na celý deň. Kým niekde prídeš, vybalíš sa, rozcvičíš, hráš štyri –päť hodín, chvíľu posedíš s priateľmi, medzitým si dáš obed, zbalíš veci a deň je preč. Po druhé, si celý čas v prírode a na čerstvom vzduchu. Všetky golfové ihriská sa nachádzajú v krásnej kultivovanej krajine. Ihrisko v Bernolákove mám dvadsať minút autom od bytu, za chvíľu som tam, stretnem kamarátov. Je to ideálny šport aj pre rodiny, môžu ho hrať deti s rodičmi. A na druhej strane, môžeš trénovať aj sám. Ak chceš ísť na turnaj, prihlásiš sa a organizátori ťa s niekým dajú hrať, čiže sa zoznámiš s novými ľuďmi. A zrazu zistíš, že máš kopu priateľov. Golfisti sú na tom podobne ako rybári, ktorí tiež hodiny rozprávajú len o chytaní rýb, dve skupiny rovnako posadnuté svojím koníčkom.

Okrem písania do médií a okrem cestovania za športom sa ako podpredsedníčka klubu poľnohospodárskych novinárov každý rok podieľam na organizovaní  TOP Agro Slovensko. Je to veľké podujatie pre vyše dvesto ľudí, zvyčajne za účasti ministra pôdohospodárstva, na ktorom oceňujeme najlepšie firmy agrorezortu. Som tiež členkou dámskeho charitatívneho klubu Soroptimist Bratislava. Na vianočných trhoch vždy predávame punč. Inokedy napečieme koláčiky a donesieme ich do dvoch domovov dôchodcov, kde rozprávame o tom, čo poznáme: kamarátka farmaceutka o liekoch, iná zase o stravovaní, ďalšia o meditácii či balete, ja o cestovaní. Mimochodom, toto je tiež veľmi zaujímavá skúsenosť, zistili sme, že starší ľudia nepotrebujú ani tak počúvať čosi nové, skôr sa potrebujú vyrozprávať niekomu, kto si ich rád vypočuje. No a konečne mám aj čas čítať, chodím do knižnice, sledujem knižné novinky, rada chodím do kina, divadla, na balet, operu či koncerty. S priateľmi sa tiež pravidelne stretávame na vínku. Môžem teda povedať, že odkedy som odišla zo zamestnania, nemám jedinú chvíľu na to, aby som sa nudila.