Už Freud kedysi vyhlásil, že žiaden rodič nie je ideálny, no niektoré rodinné vzťahy dokážu byť mimoriadne ničivé. A azda najničivejší vie byť vzťah matky a dcéry.

Ako často takto „odborne“ súdime nepríjemného človeka, šéfa, kolegu, občas i manžela. Žiadnu psychiatrickú diagnózu nepoužívajú laici tak radi. Kedy je toto hodnotenie pravdivé a kedy sú úplne vedľa? A keď naozaj musíme žiť či pracovať s narcisom, dá sa s tým niečo robiť?

Nemôžeme dúfať, že sa nám podarí odstrániť ľudské zlo, ak sa mu nebudeme ochotní podívať priamo do tváre. Nie je to príjemný pohľad. Ani táto kniha nie je príjemná. Píšem v nej o našich temných stránkach a o naozaj zlých členoch našej ľudskej komunity. Základná téza tejto knihy znie, že tieto špecifické charaktery je nutné študovať – rovnako ako zlo – vedeckou formou.

Má nás pánboh všelijakých, hovorí stará ľudová múdrosť. To, že my ľudia sme rozmanití, a že táto rozmanitosť vykazuje isté znaky, ako prvý „zaškatuľkoval“ do systému Hipokrates, keď pomenoval štyri temperamenty: sangvinika, flegmatika, cholerika a melancholika. Dnes patrí k najrozšírenejším systémom, podľa ktorých sa snažíme pochopiť, vysvetliť a odhadnúť správanie jedinca, typológia MBTI.

Existuje také cvičenie: predstaviť si, ako niekto na našom pohrebe prednáša smútočnú reč. Chcel by som počuť, že som bol dobrý riaditeľ nemocnice? Alebo radšej to, že som bol dobrý otec? Aj dobrý kamarát? A možno aj to, že som bol športovec? A potom sa treba pýtať, čo som pre to v ten deň urobil.

Ak sme si dosiaľ mysleli, že príčinou vyhorenia je preťaženie a vyčerpanie, tak autorka tejto knihy tvrdí iné: „Vyčerpanie je len následok, v skutočnosti vyhoríme preto, lebo v dôležitých oblastiach života nemáme zdravý vzťah ani k sebe, ani k ľuďom okolo seba. Stratili sme kontakt s tým, kým naozaj sme.“

Už staročínsky mudrc Lao-c´ hovoril o večnom plynutí a o prazdroji života, ktorý nerušene pramení sám zo seba. Človek má podľa neho jedinú úlohu: dovoliť tomuto zdroju, aby do neho prúdil. Na to, aby to mohol zažiť, je potrebná nesebeckosť a mlčanie: „Kto nie je schopný mlčať, vyčerpá sa.“ Alebo, ako tomu hovoríme dnes: vyhorí.

Kam sa stratili chlapi? – pýtal sa pred pár rokmi počas svojej krátkej prednášky na TED Philip Zimbardo, psychológ zo San Francisca, áno, presne ten, ktorý sa kedysi preslávil svojim kontroverzným projektom „väzňov a väzniteľov“ (kto nevie, o čo šlo, povinne googliť). Po úspešnej prednáške nasledovala e-kniha The Demise of Guys, ktorá vyvolala polemiku, no a teraz je na svete knižný Odpojený muž, kniha, v ktorej Zimbardo tvrdí, že technológie pripravuje chlapcov a mužov o mužnosť a čo sa s tým dá robiť – a či vôbec niečo.

Muž v depresii ohrozuje seba a iných tým, že žije rizikovo. Jednoducho povedané: ak je mužom mizerne, pijú alkohol, hrajú hazardné hry, berú drogy, rútia sa krajinou na rýchlom aute či motorke, alebo sa bijú. Depresia muža má teda iné príznaky, než depresia ženy.

Autor tejto knihy je otec, ktorému umrelo milované dieťa na zriedkavú chorobu. Navyše je to židovský rabín, teda človek, ktorého prácou je utešovať iných ľudí v ich nešťastí. Hovorí sa, že každý, kto študuje Bibliu, chce napísať výklad knihy Jób. Táto literárne i duchovne výnimočná filozofická báseň sa zaoberá najťažšou zo všetkých otázok: prečo Boh necháva trpieť dobrých ľudí?

Nájdete nás na FB