Čím ďalej, tým viac ľudí sa zaujíma o svojich predkov a spracováva, prípadne si nechá vypracovať rodostrom. V pamäti nám zvyčajne ostávajú tri generácie dozadu, v archívoch sa dostaneme možno až do sedemnásteho storočia. Zistíme meno, bydlisko, dátum narodenia, svadby a úmrtia, počet detí. Ale to všetko je málo, ak chceme vedieť, akí títo ľudia boli a čo z ich skúseností nám môže pomôcť lepšie pochopiť seba a naše miesto vo svete.

Dnes tam umiera skôr duša ako telo, varujú viacerí odborníci pri analýze starostlivosti o seniorov v sociálnych zariadeniach. Opatrovanie starších ľudí doterajším spôsobom vedie k ich depresii, dezorientácii a regresii. Rieši sa predovšetkým hygiena tela, príjem potravín a tekutín, potreby vylučovania a obliekanie. Robí sa tak zo zvyku, ale je to zlý zvyk. Dozrel čas na inovatívne prístupy.

Už Freud kedysi vyhlásil, že žiaden rodič nie je ideálny, no niektoré rodinné vzťahy dokážu byť mimoriadne ničivé. A azda najničivejší vie byť vzťah matky a dcéry.

Karyl McBride: – Ak vás vaša matka od malička „učila“, že nie ste dosť dobrá, mali ste zrejme narcistickú matku. Túto knihu som napísala aj pre vás, aby ste sa mohli uzdraviť. Nie je to cesta hnevu, zlosti alebo nenávisti, je to cesta porozumenia. Som presvedčená, že nemá zmysel robiť z nikoho vinníka ani obeť. Za svoje životy a pocity sme zodpovední my sami. Aj moja matka sa snažila chápať, že to nie je kniha o vine, ale o uzdravení.

Speváčka a komička Rudy Simone napísala päť kníh o Aspergerovom syndróme. Pretože vie z vlastných skúseností, aké náročné je žiť na autistickom spektre, hoci „len“ ako vysokofunkčný asperger, chce pomáhať aj iným aspergerom nájsť ich vlastnú cestu životom, jedinečnú práve vďaka tejto diagnóze. V svojej najnovšej knihe mapuje skúsenosti viacerých žien s AS a podáva súhrn rád pre ne aj pre rodičov detských aspergeriek.

Existuje také cvičenie: predstaviť si, ako niekto na našom pohrebe prednáša smútočnú reč. Chcel by som počuť, že som bol dobrý riaditeľ nemocnice? Alebo radšej to, že som bol dobrý otec? Aj dobrý kamarát? A možno aj to, že som bol športovec? A potom sa treba pýtať, čo som pre to v ten deň urobil.

Liečebný pedagóg Lukáš Behul: – Demencie a alzheimer, to je pre mňa investigatívna robota. Každého z klientov musíte poznať, hľadať v jeho minulosti, lebo on žije v spomienkach, funguje na staropamäti, a je často inde, v inom priestore, aj v inom čase. Potrebujem sa rozprávať aj s jeho rodinou, objavovať, čo mal ten človek rád, čo formovalo jeho osobnosť a jeho život, lebo tým sa často vysvetlí aj to, prečo sa teraz správa tak, ako sa správa. Je to veľmi zaujímavá práca.

Doc. MUDr. Stanislav ŠUTOVSKÝ, PhD., I. neurologická klinika LF UK a UN Bratislava: – Potrebujeme budovať „dementia friendly“ spoločnosť.

Má nás pánboh všelijakých, hovorí stará ľudová múdrosť. To, že my ľudia sme rozmanití, a že táto rozmanitosť vykazuje isté znaky, ako prvý „zaškatuľkoval“ do systému Hipokrates, keď pomenoval štyri temperamenty: sangvinika, flegmatika, cholerika a melancholika. Dnes patrí k najrozšírenejším systémom, podľa ktorých sa snažíme pochopiť, vysvetliť a odhadnúť správanie jedinca, typológia MBTI.

Slováci a stres. Nespája ich len prvé písmeno v týchto slovách. Viaceré prieskumy potvrdili, že stres je emóciou, ktorá život mnohých sprevádza pravidelne. Napätie a stres nemá ďaleko k pocitom úzkosti.

Nájdete nás na FB