Liečebný pedagóg Lukáš Behul: – Demencie a alzheimer, to je pre mňa investigatívna robota. Každého z klientov musíte poznať, hľadať v jeho minulosti, lebo on žije v spomienkach, funguje na staropamäti, a je často inde, v inom priestore, aj v inom čase. Potrebujem sa rozprávať aj s jeho rodinou, objavovať, čo mal ten človek rád, čo formovalo jeho osobnosť a jeho život, lebo tým sa často vysvetlí aj to, prečo sa teraz správa tak, ako sa správa. Je to veľmi zaujímavá práca.

Máte pocit, že vami váš blízky manipuluje, kontroluje vás, klame vám, často iracionálne vybuchne a útočí? S vysokou pravdepodobnosťou má hraničnú poruchu osobnosti. Čo to presne je a aký dopad môže mať na vás život s človekom, ktorý dokáže nečakane vybuchovať ako tlakový hrniec? Aký môže mať takýto život dopad na deti – a najmä, čo s tým dá robiť?

Predstava autizmu ako postihnutia, s ktorým človek nemôže žiť zmysluplne, sa zrútila tvárou v tvár pochopeniu, ktoré neustále narastá. Mnohí ľudia s autizmom každý deň ukazujú, že pri správnom prístupe sú schopní prekonať či vykompenzovať aj náročné črty autizmu a viesť uspokojivé životy, píše matka autistického syna v knihe, v ktorej zhrnula desať zásad výchovy, ktorá sa v ich prípade tak vynikajúco osvedčila, a dodáva: „To, koľko z potenciálu našich detí sa podarí naplniť, závisí od rozhodnutí, ktoré pre ne a o nich robíme.“

Dievčatá a ženy, ktoré nie sú schopné vybojovať si miesto, ktoré si zaslúžia; tie, ktoré sa izolujú od spoločnosti, sabotujú vlastné úspechy a nedokážu byť šťastné. Tie, ktoré znovu a znovu nadväzujú vzťahy s ľuďmi, vedľa ktorých sa cítia nedostatočné, prehliadané a osamelé. Ak sa v niektorom z týchto popisov spoznáte, táto kniha je určená práve vám.

Karyl McBride: – Ak vás vaša matka od malička „učila“, že nie ste dosť dobrá, mali ste zrejme narcistickú matku. Túto knihu som napísala aj pre vás, aby ste sa mohli uzdraviť. Nie je to cesta hnevu, zlosti alebo nenávisti, je to cesta porozumenia. Som presvedčená, že nemá zmysel robiť z nikoho vinníka ani obeť. Za svoje životy a pocity sme zodpovední my sami. Aj moja matka sa snažila chápať, že to nie je kniha o vine, ale o uzdravení.

Už Freud kedysi vyhlásil, že žiaden rodič nie je ideálny, no niektoré rodinné vzťahy dokážu byť mimoriadne ničivé. A azda najničivejší vie byť vzťah matky a dcéry.

Existuje také cvičenie: predstaviť si, ako niekto na našom pohrebe prednáša smútočnú reč. Chcel by som počuť, že som bol dobrý riaditeľ nemocnice? Alebo radšej to, že som bol dobrý otec? Aj dobrý kamarát? A možno aj to, že som bol športovec? A potom sa treba pýtať, čo som pre to v ten deň urobil.

Dnes tam umiera skôr duša ako telo, varujú viacerí odborníci pri analýze starostlivosti o seniorov v sociálnych zariadeniach. Opatrovanie starších ľudí doterajším spôsobom vedie k ich depresii, dezorientácii a regresii. Rieši sa predovšetkým hygiena tela, príjem potravín a tekutín, potreby vylučovania a obliekanie. Robí sa tak zo zvyku, ale je to zlý zvyk. Dozrel čas na inovatívne prístupy.

Dvadsiaty prvý september, medzinárodný deň Alzheimerovej choroby. Vo štvrtok a v piatok si v Bratislave na konferencii, ktorú pripravilo Centrum Memory, odovzdávali skúsenosti profesionáli, ktorí sa starajú o tých, o ktorých sa už rodiny nedokážu postarať. Thesi Zak prišla z Viedne predstaviť motogeragogiku. Metódu, s ktorou pracuje, nazýva „pohyblivé mosty“, a veľmi rada vidí v jej názve namiesto všetkých „o“ smajlíky. Lebo pohyb a humor, to je to, o čo v nej ide. Zapojiť všetky zmysly a aktivizovať tých, ktorí už akoby rezignovali na vnímanie tohto sveta.

Doc. MUDr. Stanislav ŠUTOVSKÝ, PhD., I. neurologická klinika LF UK a UN Bratislava: – Potrebujeme budovať „dementia friendly“ spoločnosť.

Nájdete nás na FB