Prežili ste detstvo a dospievanie s narcistickým rodičom? Počítajte s tým, že nesiete so sebou záťaž v podobe pocitu, že nie ste dosť dobrí; že o sebe pochybujete; že máte nízku sebaúctu; neustále sa snažíte všetkým zapáčiť; máte strach z intimity; prehnane reagujete na predpokladanú alebo skutočnú kritiku; nie ste schopní cítiť radosť, uznanie alebo vďaku; pocity nervozity a zahanbenia. Väčšinu z tejto záťaže môžete v dospelosti odhodiť, ak poznáte správne stratégie a techniky.

Čím ďalej, tým viac ľudí sa zaujíma o svojich predkov a spracováva, prípadne si nechá vypracovať rodostrom. V pamäti nám zvyčajne ostávajú tri generácie dozadu, v archívoch sa dostaneme možno až do sedemnásteho storočia. Zistíme meno, bydlisko, dátum narodenia, svadby a úmrtia, počet detí. Ale to všetko je málo, ak chceme vedieť, akí títo ľudia boli a čo z ich skúseností nám môže pomôcť lepšie pochopiť seba a naše miesto vo svete.

Dievčatá a ženy, ktoré nie sú schopné vybojovať si miesto, ktoré si zaslúžia; tie, ktoré sa izolujú od spoločnosti, sabotujú vlastné úspechy a nedokážu byť šťastné. Tie, ktoré znovu a znovu nadväzujú vzťahy s ľuďmi, vedľa ktorých sa cítia nedostatočné, prehliadané a osamelé. Ak sa v niektorom z týchto popisov spoznáte, táto kniha je určená práve vám.

Karyl McBride: – Ak vás vaša matka od malička „učila“, že nie ste dosť dobrá, mali ste zrejme narcistickú matku. Túto knihu som napísala aj pre vás, aby ste sa mohli uzdraviť. Nie je to cesta hnevu, zlosti alebo nenávisti, je to cesta porozumenia. Som presvedčená, že nemá zmysel robiť z nikoho vinníka ani obeť. Za svoje životy a pocity sme zodpovední my sami. Aj moja matka sa snažila chápať, že to nie je kniha o vine, ale o uzdravení.

„Veľmi intenzívne cítim, že som pod vplyvom vecí či otázok, ktoré moji rodičia, starí rodičia a vzdialenejší predkovia nechali nedokončené a nezodpovedané,“ píše Carl Gustav Jung v knihe Spomienky, sny, myšlienky. „Často mi to pripadá, akoby v rodine existovala neosobná karma, ktorá sa prenáša z rodičov na deti. Vždy som mal pocit, že som musel dokončiť alebo možno pokračovať v tom, čo predchádzajúce generácie nedokončili.“

Už Freud kedysi vyhlásil, že žiaden rodič nie je ideálny, no niektoré rodinné vzťahy dokážu byť mimoriadne ničivé. A azda najničivejší vie byť vzťah matky a dcéry.

Každý človek je do istej miery senzitívny, no niektoré ľudské bytosti sú ako emocionálne špongie, ktoré zo svojho prostredia absorbujú aj stres, aj radosť. Cítia všetko až do extrémov, nedokážu sa dostatočne chrániť. Výsledkom je únava a vyhorenie. Ak patríte k extrémne citlivým ľuďom, v tejto knihe nájdete špeciálne stratégie, ktoré vás naučia, ako sa chrániť a zároveň urobiť zo svojej zdanlivej nevýhody prednosť.

Existuje také cvičenie: predstaviť si, ako niekto na našom pohrebe prednáša smútočnú reč. Chcel by som počuť, že som bol dobrý riaditeľ nemocnice? Alebo radšej to, že som bol dobrý otec? Aj dobrý kamarát? A možno aj to, že som bol športovec? A potom sa treba pýtať, čo som pre to v ten deň urobil.

Speváčka a komička Rudy Simone napísala päť kníh o Aspergerovom syndróme. Pretože vie z vlastných skúseností, aké náročné je žiť na autistickom spektre, hoci „len“ ako vysokofunkčný asperger, chce pomáhať aj iným aspergerom nájsť ich vlastnú cestu životom, jedinečnú práve vďaka tejto diagnóze. V svojej najnovšej knihe mapuje skúsenosti viacerých žien s AS a podáva súhrn rád pre ne aj pre rodičov detských aspergeriek.

Dnes tam umiera skôr duša ako telo, varujú viacerí odborníci pri analýze starostlivosti o seniorov v sociálnych zariadeniach. Opatrovanie starších ľudí doterajším spôsobom vedie k ich depresii, dezorientácii a regresii. Rieši sa predovšetkým hygiena tela, príjem potravín a tekutín, potreby vylučovania a obliekanie. Robí sa tak zo zvyku, ale je to zlý zvyk. Dozrel čas na inovatívne prístupy.

Nájdete nás na FB