Richard Pupala
DRUHÝ ČIERNY ZOŠIT
Lindeni, 270 s.

Richarda Pupalu som prvý raz zaregistrovala vďaka jeho knihe Ženy aj muži, zvieratá (2020). Text bol taký kvalitný, tak vynikal nad všetkým, čo (nielen) v tom roku vyprodukovala domáca literatúra, že dodnes neviem porote Anasoft litery odpustiť, že Pupalovi neudelila hlavnú cenu (v jej výbere sa ocitol už trikrát). Uznávam, že som bola s poznaním autorovej tvorby mierne v sklze (ten som rýchle dohnala), mal už za sebou pozoruhodné zbierky poviedok, ktoré prezrádzajú jednoznačne majstra krátkych príbehov. Aj keď sa o nich, hlavne v súvislosti s jeho prvým Čiernym zošitom (2017) hovorilo ako o hororových a temných, nie sú to bežné žánrovky. Pupala píše skôr sociologické sondy do života rôznych vrstiev spoločnosti, aj keď šmrcnuté tajomnom a rekvizitami typu desivej bábiky. Jeho postavy sa necítia dobre tam, kde sa nachádzajú, či už ide o úspešnú ženu z vily s bazénom, ktorá manželovi toleruje nevery, no túži po bezpečí vo vlastnom starom dome; cez trojicu puberťákov, ktorí robia pokusy s mágiou, na ktoré doplatia nevinní; až po alkoholikov a bezdomovcov; všetci osamelí, hľadajúci v sebe i okolo seba stopy ľudskosti. Pupala vyštudoval scenáristiku, jeho texty pôsobia ako filmové poviedky s nezabudnuteľnými obrazmi a uveriteľnými dialógmi.  

Dan Simmons
HYPERION
SPEV HYPERIONU
Lindeni, 454 s.
Preklad: Jana Báliková a Michal Jedinák

Pod hlavičkou vydavateľstva Lindeni vychádza v novom preklade skutočná lahôdka pre čitateľov fantasy a sci-fi – prvá časť štvordielnej série Hyperion. Tí, čo čítali, vedia: kultová sága sa odohráva v 28. storočí, ľudstvo opustilo Zem a rozptýlilo sa po celej Galaxii, no teraz stojí na prahu vojnového konfliktu s Vydedencami, mutantmi, ktorí sa vzdali toho, čo robí ľudí ľuďmi. Sedem pútnikov odchádza na planétu Hyperion, aby tu našli odpovede na svoje súkromné otázky – a zároveň s tým možno aj na tú najdôležitejšiu: ako zabrániť definitívnej skaze ľudského druhu. Putujú až k pustatinám Hrobiek času za Rapírom, ktorý je možno božstvo, možno vraždiaci stroj, možno stelesnenie strachu a bolesti, a ktorý si ich podľa legendy vypočuje, jednému z nich splní želanie a ďalších potrestá smrťou. Medzitým si rozprávajú príbehy, z ktorých sa dozvieme, ako to, že sa ľudstvo dostalo až do bodu totálneho zničenia. Príbeh Hyperionu je veľkolepý, autor v ňom kladie vážne filozofické otázky. Často siaha po poetickom slovníku, cituje predovšetkým anglického básnika Johna Keatsa, ktorý napísal svoj vlastný Hyperion, básnickú skladbu o zúfalstve Titanov, ktorých premohli noví bohovia Olympu. Ak ste túto knihu z akéhokoľvek dôvodu dosiaľ obchádzali, je najvyšší čas po nej siahnuť, čaká vás 453 strán parádneho čítania.

Jan Benda
VŠÍMAVOST A JÁ
Od sebeléčení k sebepřesahování
Portál, 268 s.

Stratené Ja, Opustené Ja, Menejcenné Ja a Nafúknuté, grandiózne Ja, to sú podľa známeho terapeuta Jana Bendu štyri typy symptómov a zranených predstáv, ktoré o sebe máme. Za efektívny spôsob liečby zraneného Ja považuje súcit k sebe a predovšetkým všímavosť, teda schopnosť zaznamenávať procesy odohrávajúce sa v našom tele a mysli v prítomnom okamihu. Pojem je už dva a pol tisíc rokov známy aj z budhizmu, v ktorom je všímavá meditácia využívaná ako prostriedok sebapoznávania, sebaliečenia a sebapresahovania. Kniha spája poznatky budhistickej psychológie, západnej psychoterapie, psychedelického výskumu a najnovších výskumov neurovedy. Pre záujemcov o tento typ práce prináša 21 praktických cvičení, ktoré sú založené na súcite, porozumení a odhodlaní. Ján Benda je psychológ, psychoterapeut a zároveň aj budhistický mních (pravidelne navštevuje meditačné centrá na Srí Lanke), ktorý sa v práci s klientmi venuje všímavosti už viac ako dvadsať rokov. Prednáša na katedre psychológie FF UK v Prahe, vo vydavateľstve Portál vyšla na túto tému aj jeho kniha Všímavost a soucit se sebou (2019).

Eugene T. Gendlin
FOCUSING
Tělesné přežívání jako terapeutický zdroj
Portál, 208 s.

Nevedomie je telo. Telo je zdroj informácií. Týmito jednoduchými vetami kedysi šokoval psychoterapeut Eugene T. Gendlin, zakladateľ a editor časopisu Psychotherapy, svojich kolegov. Veľmi stručne tým zadefinoval focusing, dnes už uznávaný a overený návod na priamy prístup k dôležitým informáciám, ktoré dostávame od vlastného tela. Naše telo „vie“, pozná omnoho viac aspektov všetkého, čo sa nám deje, ako si dokážeme predstaviť. Nemusíme premýšľať, stačí sa spýtať, vojsť do „temnej zóny“ kdesi za pocitmi – a telo odpovedá. Gendlinova filozofia focusingu vedie k novým konceptom vo fyzike i biológii, k inému chápaniu ľudského tela. Naše telo nie je stroj, je to systém zložitých interakcií so všetkým, čo nás obklopuje. Dlhoročné skúsenosti dokazujú, že terapia má lepšie výsledky, keď klienti robia focusing. Zlepšuje sa dokonca ich imunita, sú tvorivejší a humánnejší, majú kvalitnejšie vzťahy. Táto kniha nás krok za krokom vedie k technikám, ktorými môžeme zastaviť tok myšlienok, naladiť sa na vlastné vnútro a objaviť múdrosť nášho tela.

David Robson
EFEKT OČAKÁVANIA
Ako spôsob myslenia ovplyvňuje naše zdravie

Myseľ dokáže urobiť z pekla nebo a z neba peklo. To kedysi napísal v svojej poéme Stratený raj anglický básnik John Milton. A jeho postreh dnes potvrdzujú vedecké výskumy mozgu. David Robson je novinár, ktorý popularizuje práve tie vedecké poznatky, ktoré nás učia chápať možnosti nášho mozgu a využívať ich na dosiahnutie lepšieho fyzického a duševného zdravia. „Ak vieme, že placebo lieči, alebo že športovec, ktorý verí talizmanu, naozaj dosahuje lepšie výsledky, vidíme, že efekt očakávania dokáže meniť naše životy a to v pozitívnom aj negatívnom zmysle,“ konštatuje v svojej knihe Efekt očakávania a vyzýva: „Poďme teda očakávať to dobré a myslieť tak, aby sme žili v pohode, lepšej kondícii, boli produktívnejší a šťastnejší.“ Svoju knihu písal počas pandémie covidu19, kedy sme všetci čelili neistotám v oblasti zdravia, finančného prežitia aj zhoršovania spoločenských vzťahov. „Popieranie náročnosti takejto situácie by viedlo len k jej zhoršeniu. No to, čo si myslíme o vlastných schopnostiach prekonávať náročné situácie, rozhoduje o tom, ako sa s takýmito výzvami dokážeme vyrovnať,“ píše Dobson a predkladá nám množstvo vedeckých dôkazov, ktoré jeho tvrdenie podporujú.

Julie Caplinová
VILA V TALIANSKU
Cosmopolis, 336 s.

A na záver pozvánka na autogramiádu Julie Caplinovej, autorky romantických „útekov za láskou“, ktoré vychádzajú aj v slovenčine a češtine. Zatiaľ u nás vyšlo jedenásť titulov z tejto série, od Kaviarne v Kodani a Pekárne v Brooklyne, cez Pláž v Chorvátsku, Čajovňu v Tokiu, Cukráreň v Paríži, či Hotelík na Islande, až po najnovšiu Vilu v Taliansku (vychádza 26. mája). Caplinová, bývalá PR manažérka agentúry, ktorá organizovala s novinármi poznávacie cesty po zaujímavých miestach (nielen) Európy, spracovala zážitky z nich do podoby príbehov s podobnou zápletkou: hlavná hrdinka sa sklame vo vzťahu, príde o prácu a stratí ilúzie o láske i kariére; krízu sa rozhodne riešiť radikálne, odchodom do inej krajiny, novým zamestnaním a neskôr aj novým partnerom, ktorý je konečne tým pravým. Príťažlivé kulisy vyhľadávaných turistických destinácií urobili z Caplinovej kníh svetové bestsellery a katapultovali ich na vrcholné priečky záujmu čitateliek. S Juliou Caplinovou sa môžete stretnúť v pondelok 27. mája o 17. hodine v kníhkupectve Martinus na Obchodnej ulici v Bratislave.

Tieto knihy si môžete objednať v e-shope Martinusu: