Práve som sa vrátila z Dní ruží v Badene, triedim fotky a myslím na to, že deti v škole by sa nemali učiť o tých, ktorí svet ničia, ale o tých, ktorí ho skrášľujú.

Od Viedne po Bratislavu, medzi hlavnými mestami dvoch štátov, sa rozkladá veľké územie chránenej prírody. Dunajské Luhy/Donau-Auen, národný park, ktorý na tridsiatich šiestich kilometroch toku Dunaja chráni typický lužný les, práve oslavuje dvadsiate výročie vzniku.

Boli sme sa pozrieť na miesta, kde podľa legendy vyčíňala „tá pani, ktorá vraždila nevinné dievčatá“. Takto pozná tunajšiu grófku Alžbetu Báthory celý svet, ako najmasovejšia vrahyňa je zapísaná dokonca v Guinnessovej knihe rekordov. Lenže... „Čím viac o nej čítame, tým menej toho vieme,“ konštatuje Miroslav Bitarovský z občianskeho združenia Slovenské podzemie. „Niekto hovorí, že sa vyžívala v sadistickom mučení, iný, že proces s ňou bol vykonštruovaný, aby sa ziskuchtivci mohli zmocniť jej majetku. Na budúci rok by sme chceli vydať publikáciu, v ktorej budú zahrnuté všetky verzie.“

Na celom Slovensku by sme sotva našli miesto s takým romantickým geniom loci, ako má Bojnický zámok. Fascinujúca stavba, akoby vytiahnutá z rozprávkovej knihy. Či skôr z filmu, filmári ju objavili už dávno, tu sa nakrúcala Šialene smutná princezná, Fantaghiró, alebo naposledy Johankino tajomstvo. Súčasnú podobu zámku navrhol a zrealizoval posledný šľachtický majiteľ, cestovateľ a zberateľ umenia Ján František Pálfi.

Keď novomanželia Greta a Fritz Tugendhatovci zadali architektovi požiadavku na rodinný dom pre päťčlennú rodinu, netušili, že sa ich vila v Brne-Černých Polích stane architektonickým medzníkom a základným dielom funkcionalizmu. Chceli originálne, svetlé a priestranné bývanie, a architekt, ktorému zákazku zadali, im dodal umelecké dielo.

Mohylu generála Milana Rastislava Štefánika zakrývala hustá hmla. Pamätník z bieleho travertínu na Bradle, ktorý navrhol geniálny slovenský architekt Dušan Jurkovič a postavili ho v roku 1928 za 280 dní, sme teda, žiaľ, nevideli. Cestou do múzea legendárneho generála, pilota i hvezdára v jeho rodnom dome v Košariskách nás sprevádzal dážď. Návšteva múzea sa však radí k nezabudnuteľným zážitkom. Nová expozícia vystavuje dvesto predmetov, od vecí každodennej potreby, nábytok, odevy, exotické pamiatky z ciest, vrátane najkrajšieho aktu z Tahiti – až po posmrtnú masku.

Je to mágia, tá chvíľa, keď bábka vyrezaná z dreva ožije a fascinovaný divák zistí, že môže byť veselá aj smutná, dobrá aj zlá, že miluje i nenávidí a že on spolu s ňou intenzívne prežíva všetky emócie. Bábkové divadlo je fenomén, ktorý oslovuje nielen deti. Majú ho radi aj dospelí diváci, milovníci divadelnej histórie vnímajú bábky vyslovene ako „rodinné striebro“. A tento poklad českých aj slovenských bábkarov bol prvého decembra 2016 zapísaný do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Pre toho, kto pozná Indiánov len z filmov, budú fakty o sexuálnom živote starých indiánskych kultúr na území Peru pravdepodobne „silná káva“. Spôsob, akým chápali panenstvo, manželstvo, homosexualitu, incest, polygamiu či prostitúciu, vnímala kresťanská kultúra ako zvrhlé a nemravné.

Stačí pár krokov a ocitnete sa v zeleni iného kontinentu. Lákajú vás Himaláje, alebo radšej Japonsko? Kaukaz, Kórea, Kanada, Mexiko? Alebo je vám najlepšie na Slovensku? Pozrite si päť dôvodov na návštevu Arboréta v Mlyňanoch.

Kaprun, malebné rakúske mestečko pod trojtisícovým Kitzsteinhornom poznajú hlavne lyžiari, ktorí si sem chodia vychutnávať lyžovanie na ľadovci. Aj okolie blízkeho mesta Zell am See, ktoré sa rozkladá na brehu jazera, ponúka v zime stovky kilometrov lyžiarskych svahov a bežeckých tratí. Teraz vás však pozývame stráviť pod alpskými končiarmi s večne bielymi čiapočkami horúce a pestré leto.

Nájdete nás na FB