Sexuálny život dávnych Peruáncov

Sexuálny život dávnych Peruáncov

Napísala 

Pre toho, kto pozná Indiánov len z filmov, budú fakty o sexuálnom živote starých indiánskych kultúr na území Peru pravdepodobne „silná káva“. Spôsob, akým chápali panenstvo, manželstvo, homosexualitu, incest, polygamiu či prostitúciu, vnímala kresťanská kultúra ako zvrhlé a nemravné.

Eva Farfánová Barriosová
SEXUÁLNÍ ŽIVOT VE STARÉM PERU
Ožehavé téma poprvé bez předsudků
Grada, 144 s.

Veľa trinásťročných detí túži stať sa archeológmi, cestovať po svete a pátrať po starobylých civilizáciách. Aj Eva Farfánová sa kedysi nadchla pre staré indiánske kultúry, no neostala len pri nadšení. Začala sa intenzívne učiť po španielsky, neskôr študovala v Prahe prehistóriu a národopis. Život pre ňu pripravil šancu ako z romantického filmu: zoznámila sa s mladým Peruáncom, zamilovali sa, vzali, presťahovali najskôr do USA, kde Eva študovala na univerzite v Utahu, potom do Peru, kde na Univerzite svätého Marka konečne vyštudovala to, čo ju oddávna lákalo: dejiny Inkov a dávnych juhoamerických civilizácií. V Peru prežila dvadsaťosem rokov, pracovala na archeologických výskumoch a prednášala na dvoch univerzitách. Teraz žije v Prahe, kde jej vyšla kniha, v ktorej predstavuje slávnu mochickú erotickú keramiku: „Chcela by som ukázať, že dávni obyvatelia Peru neboli nemravní ani zvrhlí ľudia, ale že pohlavný styk tvoril súčasť rituálov, ktoré im mali pomôcť prežiť v náročných a nepohostinných prírodných podmienkach.“

Dávni obyvatelia Ánd verili, že svet je zložený z mužských a ženských elementov, ktoré sa navzájom dopĺňajú, a že vznikol zo sexuálneho spojenia týchto dvoch prvkov. Bohyňa-žena symbolizovala úrodnú zem, ktorá ľuďom zaistila obživu len vtedy, keď bola oplodnená vodou boha-muža. Pri obradoch používali keramiku s evidentne erotickým významom. Archeológovia vykopali keramické sošky súložiacich párov, malé keramické nádoby mužov s obrovským penisom, nahé ženské a mužské postavy, našli sa aj vyobrazenia súložiacich či masturbujúcich mužov. Keramika s vymodelovanými aktivitami, ktoré my považujeme za erotické, bola nájdená v hroboch vyššie postavených osôb. Vtedajší ľudia ju nepovažovali za poburujúcu, tvorila prirodzenú súčasť života a magických rituálov, ktoré im mali zaistiť plodnosť – veľa zdravých detí, dostatok domácich zvierat, aj dobrú úrodu.

V depozitároch rôznych múzeí sa nachádza takmer osemsto exemplárov s touto tematikou. Najviac (450) ich pochádza z kultúry Moche, 111 z Chimú, 37 z Lambayeque, 27 z Iky, po 12 kusov z Vicúsu a Recuaya, zvyšok pripadá na ďalšie kultúry peruánskej histórie. V peruánskych múzeách uvidíte tieto predmety len výnimočne, väčšinou sú schované „pod zámkom“. Ešte dnes je v katolíckej krajine považované vystavovanie takých predmetov za nedôstojné. Aj Národné múzeum archeológie, antropológie a histórie Peru v Lime ich prvý raz ukázalo len roku 2004, výstava po pár mesiacoch opäť skončila v depozite. Jedinú stálu expozíciu tejto keramiky nájdete v súkromnom Museo Larco Herrera v Lime. Vystavuje 120 nádob mochickej kultúry zo zbierky Rafaela Larca Hoyla. Vo vitrínach môžete vidieť všetko, čo obyvatelia tejto krajiny kedysi považovali za dôležité: nahé figúrky mužov i žien, heterosexuálny aj homosexuálny styk, masturbáciu, análny aj orálny styk.

Ďalším zdrojom informácií o sexuálnom živote Indiánov sú kroniky zo 16. a 17. storočia. Písali ich katolícki kňazi, ktorí nechápali, o čo ide, a mnohé predmety s erotickým obsahom zničili. Kronikári zaznamenávali fakty o rodinnom živote Indiánov, o cudzoložstve, o inceste panovníka a jeho sestry, o pannách zasvätených kultu boha Slnka, o kolektívnych orgiách a chrámovej homosexualite. Brojili aj voči bežnej praxi domorodcov, ktorou bolo manželstvo na skúšku. Keď si muž vybral ženu, s ktorou chce žiť, odviedol si ju domov. Žili spolu približne rok a až keď sa ukázalo, že im to vyhovuje,  sa vzali. Ak nie, muž vrátil ženu rodičom. Ak bola tehotná alebo už mala dieťa, nikomu to neprekážalo. Španielsky miestokráľ a katolícki kňazi boli šokovaní, keď zistili, že Indiáni považujú homosexualitu za normálnu súčasť sexuálneho života, že neprikladajú žiadny význam panenstvu a že nepotrebujú manželstvo, aby spolu sexuálne žili. V roku 1569 dorazila do Peru inkvizícia a nasadila skutočne tvrdé tresty za sexuálne prehrešky: pokrstení Indiáni, ktorých pristihli pri sexuálnom styku mimo manželstva, dostali sto rán bičom, homosexuálov dokonca upaľovali.

Rozmach kráľovstva Moche, ktoré sa rozkladalo v údoliach riek okolo dnešného mesta Trujillo, sa datuje do obdobia od roku 150 nášho letopočtu až takmer do roku 800. Hneď po Inkoch je to druhá najznámejšia peruánska kultúra a to hlavne kvôli prekrásnej keramike, ktorej súčasť tvoria aj erotické motívy. Jej tvorcovia nepoznali hrnčiarsky kruh, svoje výrobky lisovali a modelovali v rukách a pomaľovali ich jemnými štetcami červenou farbou na biely alebo krémový podklad. Postavy na keramike lovia, bojujú, tancujú, uctievajú svojich bohov – a súložia. Tváre ľudí zobrazujú rôzne emócie a pocity: radosť, bolesť, spokojnosť, smútok, nehu i brutalitu. Nádherné sú nádoby zobrazujúce pôrod, vidíme, ako sa objavuje hlava dieťaťa, ako pôrodná baba vyťahuje dieťa na svet, ako mu strihá pupočnú šnúru a podáva novorodenca matke. Matky nežne dojčia svoje deti.

Nádoby s erotickými motívmi vždy vzbudzovali veľký rozruch. Našli sa len v hroboch vysokých hodnostárov. Hrnčiari realisticky presne stvárnili pohlavné orgány a sexuálne polohy. Nielen ľudia sa tešia zo svojej sexuality, platí to aj pre bohov, aj keď mytologické scény sú pomerne zriedkavé. Boh v nich niekedy berie na seba podobu vtáka. Keramika s námetmi bežných každodenných prác na poli či v kuchyni sa nenašla. Aj preto sa archeológovia domnievajú, že šlo o rituálne predmety a že ich tvorba a vlastníctvo patrilo k privilégiám. Zobrazenie rituálov a obradov malo zabezpečiť priazeň bohov. Všeobecnú úctu požívali ženy-šamanky, vidieť to na nálezoch hrobov z lokality San José de Moro a z hrobu „pani z Cao“, ktorý odkryli v okolí Trujilla.

Na konci 8. storočia zasiahol Peru jeden z najničivejších javov El Ni?o, trval niekoľko rokov a spôsobil na severe mochickej oblasti nesmierne sucho, na juhu zase kruté dažde s povodňami. Hlad vyvolal sociálne nepokoje a odvrátenie sa ľudí od bohov, ktorí nedokázali tejto katastrofe zabrániť. Civilizácia postupne upadala.
 

Túto knihu si môžete objednať tu: SEXUÁLNÍ ŽIVOT VE STARÉM PERU

 

Posledná úprava 16.07.2018

Nájdete nás na FB