Bábkové divadlo = rodinné striebro v zozname UNESCO

Bábkové divadlo = rodinné striebro v zozname UNESCO

Napísala 

Je to mágia, tá chvíľa, keď bábka vyrezaná z dreva ožije a fascinovaný divák zistí, že môže byť veselá aj smutná, dobrá aj zlá, že miluje i nenávidí a že on spolu s ňou intenzívne prežíva všetky emócie. Bábkové divadlo je fenomén, ktorý oslovuje nielen deti. Majú ho radi aj dospelí diváci, milovníci divadelnej histórie vnímajú bábky vyslovene ako „rodinné striebro“. A tento poklad českých aj slovenských bábkarov bol prvého decembra 2016 zapísaný do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Iniciatíva vyšla od českých bábkarov, ku ktorým sa neskôr pridali aj bábkari zo Slovenska. Združenie pre podporu tradícií východočeského loutkářství počas tohtoročného veľtrhu Slovakiatour v Bratislave v skratke predstavilo dlhú cestu, ktorá viedla od prvotného nápadu k zápisu do zoznamu najvzácnejších pokladov, aké ľudstvo má. Naše bábky sa ocitli v susedstve japonských bábok, sicílskych tieňových marionet a indonézskych javajiek. A čím sú české a slovenské bábky také jedinečné, že sa dostali do tohto prestížneho zoznamu? Rozhodli tri dôvody: tým prvým je kontinuita, druhým tradičné techniky výroby a tretím typické charaktery postáv.

České tradičné bábkarstvo má svoje korene na území dnešných východných Čiech. Královohradecký kraj spojil tohto roku propagáciu „loutek“ s propagáciou turistického ruchu. Vydali kalendár na rok 2017 Příběh loutky, publikáciu Cesty loutek, CD Když jsem vandroval, muzika hrála (na ktorom dlhoročný riaditeľ divadla Drak Jan Dvořák spomína na svoje bábkarske putovanie životom), pripravujú putovnú výstavu a konferenciu o tomto fenoméne.

Zopár údajov o tom, kedy a kde to všetko začalo: prví kočovní bábkari prišli na územie dnešných Čiech v sedemnástom storočí. Pochádzali z Talianska a vystupovali najmä na šľachtických dvoroch. Jedno z prvých písomne doložených bábkarskych vystúpení sa konalo roku 1697 na hrade Kuks. Aj prvý známy český bábkar Jan Jiří Brát (1724 – 1805) sa narodil v tomto kraji, v Studnici u Náchoda. Bol to druhý syn tesára, ktorý sa vďaka úspešnej bábkárskej kariére dokázal vykúpiť z poddanstva, stal sa majiteľom meštiackeho domu a umrel v požehnanom veku 81 rokov. Založil rodinnú dynastiu bábkohercov, ktorí v 18. a 19. storočí križovali celú Európu. O generáciu mladší Matěj Kopecký, tiež legendárny bábkoherec, sa narodil v Libčanoch neďaleko mesta Hradec Králové. Najstaršie opisy bábkových hier sa zachovali vďaka kočovným bábkarom Meissnerovcom z Novej Paky. Z Novej Paky pochádzali aj dvaja Suchardovci, otec a syn, obaja vynikajúci rezbári, ktorí vyrobili mnoho marionet, každú s vlastným charakterom a inšpirovali tak ďalšie generácie autorov bábok i betlehemov. Niektoré marionety vážili aj šesť kilogramov a tie najkrajšie a najvzácnejšie stáli toľko, ako jeden kôň. Pre bábkové divadlo napísala frašku s názvom Koš dokonca aj M. D. Rettigová, áno, presne tá, slávna autorka kultovej kuchárskej knihy.

V Československu bola v roku 1929 založená Medzinárodná bábkarska organizácia. Boli sme bábkárska veľmoc, v niektorých rokoch pôsobilo na Slovensku a v Čechách až tritisíc bábkarskych súborov, väčšinou amatérskych. Keď sa presunieme do súčasnosti, určite treba spomenúť profesionálne Divadlo Drak, ktoré založili v Hradci Králové v roku 1958 a ktoré sa roku 2010 rozrástlo o interaktívne múzeum bábok Labyrint Divadla Drak. V tomto meste pôsobí aj známe amatérske bábkové divadlo HAD, na miestnej ZUŠ Střezina sa dá študovať bábkoherectvo. Študenti hrávajú v priestoroch Divadla Jesličky Josefa Tejkla.

V Chrudimi sa od roku 1951 koná najstarší festival amatérskeho bábkového divadla na svete Loutkářská Chrudim. V tomto meste bolo v roku 1972 založené aj prvé múzeum bábok v Čechách. Nájdete v ňom bábky kočovných spoločností i rodinných divadiel, bábky z varieté i diela českých umelcov. Čaká na vás, samozrejme, Spejbl s Hurvínkom, smutný Pianista Jiřího Trnku, malý Gašparko (áno, ten, o ktorom sa hovorí, že sa s ním dá hrať veľké divadlo, bábkové hry mávali erotický podtón a toto nám z nich zľudovelo), nájdete tu drevorezby Josefa Váchala, aj bábky s exotickým rodokmeňom – z Číny, Japonska, Indie, Barmy a Indonézie. Základ zbierok tvorí súkromná zbierka PhDr. Jana Malíka.

Spoločná nominácia českých a slovenských bábkarov bola možná vďaka spolupráci s docentom Jurajom Hamarom, vedúcim Katedry estetiky FiFUK v Bratislave, ktorý kedysi hrával s posledným ľudovým bábkarom Antonom Anderlem a ktorý sa roky venoval estetike a poetike tradičného bábkového divadla. Napísal aj prvú monografiu o ľudových bábkaroch na Slovensku. (Prvým známym slovenským bábkarom bol Ján Stražan, v Banskej Bystrici sa koná festival Bábkarska Bystrica – aspoň toľko k podielu Slovenska na úspešnom zápise do zoznamu UNESCO). Koniec-koncov, bábkari vždy kočovali, českí a slovenskí bábkari sa počas svojej existencie stretávali a ovplyvňovali. Na záver len pre zopakovanie: v zozname nehmotného dedičstva UNESCO je za Českú republiku okrem tradičného bábkarstva zapísaný slovácky verbuňk, masopustní (fašiangové) obchůzky a masky na Hlinecku, sokolníctvo a Jízdy králů na Slovácku a na Hané. Slovensko má v zozname zapísanú fujaru, terchovskú muziku a gajdošov.
 

Posledná úprava 11.04.2017

Nájdete nás na FB