„Väčšina ľudí máva sny, ale len málokto chápe ich zmysel. Tým, ktorí chcú využiť sny ako dôležité odkazy svojej psychiky, prichádza na pomoc táto kniha,“ hovorí v úvode ku knihe Psychologie snu (Portál 2024) jej autor, švajčiarsky psychológ Ernst Aeppli. „Vysvetliť povahu, jazyk, funkciu a zmysel sna nie je jednoduché. Je nutné k snom pristupovať bez predsudkov, no s intuitívnym chápaním súvislostí, ktoré bežný rozum vníma ako paradox. Výklad sna vyžaduje aj široké kultúrne vedomosti, predovšetkým poznanie najčastejších symbolov, ktoré sa v snoch vyskytujú.“
Prečo som na svete? Má moja existencia nejaký zmysel, nejaký vyšší cieľ? Objavím pravú cestu životom – ale ako? „Všetci máme skrytý príbeh, podľa ktorého pristupujeme k svetu a komunikujeme s ním,“ hovorí kanadská terapeutka Yehudit Silverman a dodáva, že tento príbeh je skrytý hlboko v našom podvedomí a že cesta k nemu vedie cez obľúbené rozprávky a mýty.
„Mám osemdesiat jedna rokov, som o tridsať rokov starší, o niečo chudší a rovnako plešatý, ako keď som ako mladistvý päťdesiatnik začínal objavovať totemové zvieratá,“ predstavil sa Steve na seminári v Zaježovej, kam prišiel z workshopu, ktorý práve ukončil v psychoterapeutickom centre neďaleko Viedne. Obdivuhodná vitalita, zmysel pre humor, šarm a láskavosť, dokonalý archetyp Múdreho starca.
Matka ako osud. Otcove dievčatko, alebo pravidlá hry s mužským svetom. Mýtus romantickej lásky. Mystika superženy, alebo mýtus vlastnej nedostatočnosti. Čo sa stane, keď žena povie nie? Kráľ musí umrieť. Hľadanie stratených častí samej seba. Posvätná svadba. Bohyne úrody a uzdravené rany. To sú názvy niektorých kapitol knihy Hrdinka v nás, ktorá mapuje celoživotnú výzvu každej ženy: nájsť vlastnú identitu a byť taká, aká naozaj je.
Každý má svoju budúcnosť, no len niektorí z nás žijú to, k čomu sú predurčení, hovorí psychológ a antropológ Alberto Villoldo v svojich knihách. Inšpiráciu k tomu, ako hľadať, nájsť a hlavne žiť svoj vlastný „posvätný sen“, našiel v tradíciii a technikách šamanov Amazónie a Ánd. V češtine práve vyšiel preklad jeho bestselleru Srdce šamana.
Zaujíma vás, prečo sa nám snívajú sny a čo nám nimi chce naše podvedomie povedať? Kniha klasika analytickej psychológie Hansa Dieckmanna SNY JAKO ŘEČ DUŠE prináša teóriu aj ukážky praktických výkladov snov vychádzajúcich z C. G. Junga, ktorý sny považoval za „monológ pod prikrývkou vedomia".
V snoch lietame, padáme, čakáme dieťa, nezvládame skúšky, umierame... Vedia nás potešiť i vydesiť. Odborníci hovoria, že ak pochopíme ich symboliku, môžu nám účinne pomáhať na ceste životom. Keď sa ráno zobudíte s útržkami sna, ktorý vás emocionálne zasiahol, určite si zapíšte čo najviac obrazov, ktoré ste si zapamätali, a asociácií, ktoré k nim máte. To, že sa objavili vo vašom sne, má svoj význam. Poslali ste odkaz samému sebe. Práve teraz vyšli dve knižné novinky, ktoré nám naučia s týmto odkazom efektívne pracovať.
Keď mal Carl Gustav Jung jedenásť alebo dvanásť rokov, sníval sa mu sen, ktorý ho vydesil tak, že sa ho sprvu bál dosnívať. O mnoho rokov neskôr, už ako starnúci muž, považoval tento sen za taký významný pre svoj život, že ho zaradil do svojej autobiografie. Videl totiž Boha sediaceho na tróne nad katedrálou v Bazileji, čo by ešte nebolo nič zvláštne, keby tento Boh neutrúsil obrovské hovno, ktoré strechu katedrály rozbilo.
„V práci so snami existuje láska. Cítime, že sny to s nami myslia dobre, podporujú nás a povzbudzujú nás, chápu nás hlbšie, než chápeme sami seba, rozširujú našu zmyslovosť a nášho ducha, stále vymýšľajú nové veci, ktoré by nám mohli dať – a tento pocit, že sme milovaní obrazmi v našich snoch, prestupuje i analytický vzťah,“ píše jeden z klasikov psychoterapie James Hillman v originálnom diele, ktoré práve vydáva Portál pod názvom Sny a podsvětí. „Je to láska založená totálne na vzťahu s obrazmi a prostredníctvom obrazov, láska, ktorá sa prejavuje v imaginačnej odozve na imagináciu v snoch.“
Archetyp všetkých archetypov. Tak nazval renomovaný švajčiarsky psychoterapeut Carl Gustav Jung mandalu, kruhový obraz známy zo všetkých svetových náboženstiev. Ak ste sa ešte s týmto pojmom nestretli, pochádza zo sanskrtu, starého indického jazyka, a znamená kruh či magický oblúk. Jung považoval mandalu za symbol mikrokozmu, teda celistvej individuálnej osobnosti, ktorá odráža makrokozmos, teda božskú energiu. A kreslenie mandál, tohto nadčasového zobrazenia jednoty a rovnováhy, využíval na diagnostiku i liečbu svojich pacientov.
