„Mám osemdesiat jedna rokov, som o tridsať rokov starší, o niečo chudší a rovnako plešatý, ako keď som ako mladistvý päťdesiatnik začínal objavovať totemové zvieratá,“ predstavil sa Steve na seminári v Zaježovej, kam prišiel z workshopu, ktorý práve ukončil v psychoterapeutickom centre neďaleko Viedne. Obdivuhodná vitalita, zmysel pre humor, šarm a láskavosť, dokonalý archetyp Múdreho starca.

Známa psychoanalytička Clarissa Pinkola Estés svojím celosvetovým bestsellerom Ženy, ktoré behali s vlkmi spropagovala mytologickú cestu ženských hrdiniek známu z rozprávok a legiend. Nemecká psychoterapeutka Sabine Groth nadviazala na jej prácu svojou Cestou hrdinky, ktorú popisuje ako výpravu k zdrojom ženskej sily. Ničiteľka, Milenka, Kráľovná, Bojovníčka, Divoška a Vedma – to sú archetypy, ktoré nosí v sebe každá žena, a keď sa s nimi spriatelí, bude vedieť, čo v svojom živote má zmeniť a čomu má ostať verná.

Každý má svoju budúcnosť, no len niektorí z nás žijú to, k čomu sú predurčení, hovorí psychológ a antropológ Alberto Villoldo v svojich knihách. Inšpiráciu k tomu, ako hľadať, nájsť a hlavne žiť svoj vlastný „posvätný sen“, našiel v tradíciii a technikách šamanov Amazónie a Ánd. V češtine práve vyšiel preklad jeho bestselleru Srdce šamana.

Jedného dňa sa ku mne dostal kúsok papiera, na ktorom mi istá žena napísala, že by ma chcela aspoň raz v živote navštíviť. Ten list na mňa urobil dojem, pozval som ju a ona prišla. Bola to žena bez vzdelania, viedla domácnosť svojmu bratovi, mali malý novinový stánok. Láskavo som sa jej spýtal, či naozaj rozumela mojim knihám, o ktorých hovorila, že ich čítala. A ona odpovedala týmto podivuhodným spôsobom: „To nie sú knihy, pán profesor, to je chlieb.“

Túto knihu som napísala pre všetkých rebelov a stroskotancov, čierne ovce a vydedencov; pre utečencov, siroty, obetných baránkov a podivínov; pre vykorenených, opustených, vylúčených a neviditeľných. Aby jasne videli, aký potrebný je ich hlas, aby cítili dostatok podpory, keď seba a svoje dary ponúknu svetu. Pretože všetci chceme byť vítaní, keď ukážeme iným, akí odlišní a jedineční sme. (Toko-pa Turner v knihe Přináležení)

„Prečo vediem pacientov k tomu, aby sa vyjadrovali štetcom, tužkou či perom? Predovšetkým preto, aby sa dosiahlo účinku,“ píše známy švajčiarsky psychoterapeut Carl Gustav Jung roku 1929 v svojom diele Ciele psychoterapie. Tým účinkom je celkové uzdravenie psychiky. Psyché, náš vnútorný svet, je reálna a jej skutočnosť sa zviditeľňuje v obrazoch, preto je dôležité brať to, čo maľujeme, vážne, zdôrazňoval Jung.

Extrovert, introvert, archetypy, nevedomie, Tieň, animus a anima – dnes už známe pojmy, ktoré priniesol do modernej psychológie Carl Gustav Jung. Na začiatku ich popularizácie stál okrem Junga a prvej generácie jeho kolegov aj novinár a diplomat John Freeman. Ten s Jungom urobil slávne interwiev pre BBC a redigoval aj knihu Človek a jeho symboly, ktorá predstavila Jungov prínos ľudstvu jazykom zrozumiteľným aj rozhľadenému laikovi. Táto jedinečná kniha s bohatým ilustračným materiálom práve vyšla v českom preklade vo vydavateľstve Portál.

Keď mal Carl Gustav Jung jedenásť alebo dvanásť rokov, sníval sa mu sen, ktorý ho vydesil tak, že sa ho sprvu bál dosnívať. O mnoho rokov neskôr, už ako starnúci muž, považoval tento sen za taký významný pre svoj život, že ho zaradil do svojej autobiografie. Videl totiž Boha sediaceho na tróne nad katedrálou v Bazileji, čo by ešte nebolo nič zvláštne, keby tento Boh neutrúsil obrovské hovno, ktoré strechu katedrály rozbilo.

Určité témy sa v rodinách odovzdávajú z generácie na generácie, niektoré vedome a niektoré dokonca aj nevedome. V našom duševnom priestore nenájdeme len stopy vlastnej biografie a vplyv tých najbližších, najmä rodičov, ale aj konflikty a úzkosti, triumfy a nádeje ľudí z rodinnej línie, ktorí žili dávno pred nami. Ako si to však máme vysvetliť, že sú v nás prítomné stopy ľudí, s ktorými sme sa nikdy nestretli? Ako sa odovzdávajú? Kde sa ukladajú?

Určite poznáte pojmy „komplex menejcennosti“, prípadne „oidipovský“ či „napoleonský komplex“. Komplex ako taký je však v psychoterapeutickej praxi omnoho širší pojem. „Dnes každý vie, že ľudia majú komplexy. Menej je však známe to, že komplexy môžu mať nás,“ napísal kedysi Carl Gustav Jung v svojej teórii komplexov, ktorú dodnes rozvinulo viacero svetových psychoanalytikov.

Nájdete nás na FB