„Mám osemdesiat jedna rokov, som o tridsať rokov starší, o niečo chudší a rovnako plešatý, ako keď som ako mladistvý päťdesiatnik začínal objavovať totemové zvieratá,“ predstavil sa Steve na seminári v Zaježovej, kam prišiel z workshopu, ktorý práve ukončil v psychoterapeutickom centre neďaleko Viedne. Obdivuhodná vitalita, zmysel pre humor, šarm a láskavosť, dokonalý archetyp Múdreho starca.

Zažili ste už v živote čosi, po čom ste sa cítili ako rozbití na tisíc kúskov? Keď ste si mysleli, že sa z toho nikdy nedostanete a že už nikdy nebudete rovnakí? Treba pripustiť, že naozaj už nikdy nebudeme takí, akí sme boli pred zranením, či už fyzickým alebo emocionálnym – ale to je dobrá správa! Áno, bude to bolieť, áno, bude to možno trvať dlho, ale jedného dňa sa zobudíte a pocítite silu a zmysel, aký to všetko malo.

Známa psychoanalytička Clarissa Pinkola Estés svojím celosvetovým bestsellerom Ženy, ktoré behali s vlkmi spropagovala mytologickú cestu ženských hrdiniek známu z rozprávok a legiend. Nemecká psychoterapeutka Sabine Groth nadviazala na jej prácu svojou Cestou hrdinky, ktorú popisuje ako výpravu k zdrojom ženskej sily. Ničiteľka, Milenka, Kráľovná, Bojovníčka, Divoška a Vedma – to sú archetypy, ktoré nosí v sebe každá žena, a keď sa s nimi spriatelí, bude vedieť, čo v svojom živote má zmeniť a čomu má ostať verná.

Každý má svoju budúcnosť, no len niektorí z nás žijú to, k čomu sú predurčení, hovorí psychológ a antropológ Alberto Villoldo v svojich knihách. Inšpiráciu k tomu, ako hľadať, nájsť a hlavne žiť svoj vlastný „posvätný sen“, našiel v tradíciii a technikách šamanov Amazónie a Ánd. V češtine práve vyšiel preklad jeho bestselleru Srdce šamana.

Azda najznámejším umeleckým spracovaním teórie Tieňa je novela Roberta Louisa Stevensova Podivuhodný prípad doktora Jekylla a pána Hydea. Jeden dobrodinec, druhý zločinec, dve stránky toho istého človeka, jedna svetlá, druhá odporná, teda tieň. Ide o rozdiel medzi obrazom, ktorý o sebe vytvára každý človek navonok, a medzi jeho vytesnenými stránkami, za ktoré sa hanbí, no s ktorými sa musí tak či tak vysporiadať. Je zaujímavé, že ten, kto popiera svoj Tieň, ho intenzívne vníma na iných ľuďoch.

Jedného dňa sa ku mne dostal kúsok papiera, na ktorom mi istá žena napísala, že by ma chcela aspoň raz v živote navštíviť. Ten list na mňa urobil dojem, pozval som ju a ona prišla. Bola to žena bez vzdelania, viedla domácnosť svojmu bratovi, mali malý novinový stánok. Láskavo som sa jej spýtal, či naozaj rozumela mojim knihám, o ktorých hovorila, že ich čítala. A ona odpovedala týmto podivuhodným spôsobom: „To nie sú knihy, pán profesor, to je chlieb.“

Túto knihu som napísala pre všetkých rebelov a stroskotancov, čierne ovce a vydedencov; pre utečencov, siroty, obetných baránkov a podivínov; pre vykorenených, opustených, vylúčených a neviditeľných. Aby jasne videli, aký potrebný je ich hlas, aby cítili dostatok podpory, keď seba a svoje dary ponúknu svetu. Pretože všetci chceme byť vítaní, keď ukážeme iným, akí odlišní a jedineční sme. (Toko-pa Turner v knihe Přináležení)

Extrovert, introvert, archetypy, nevedomie, Tieň, animus a anima – dnes už známe pojmy, ktoré priniesol do modernej psychológie Carl Gustav Jung. Na začiatku ich popularizácie stál okrem Junga a prvej generácie jeho kolegov aj novinár a diplomat John Freeman. Ten s Jungom urobil slávne interwiev pre BBC a redigoval aj knihu Človek a jeho symboly, ktorá predstavila Jungov prínos ľudstvu jazykom zrozumiteľným aj rozhľadenému laikovi. Táto jedinečná kniha s bohatým ilustračným materiálom práve vyšla v českom preklade vo vydavateľstve Portál.

„Prečo vediem pacientov k tomu, aby sa vyjadrovali štetcom, tužkou či perom? Predovšetkým preto, aby sa dosiahlo účinku,“ píše známy švajčiarsky psychoterapeut Carl Gustav Jung roku 1929 v svojom diele Ciele psychoterapie. Tým účinkom je celkové uzdravenie psychiky. Psyché, náš vnútorný svet, je reálna a jej skutočnosť sa zviditeľňuje v obrazoch, preto je dôležité brať to, čo maľujeme, vážne, zdôrazňoval Jung.

Keď mal Carl Gustav Jung jedenásť alebo dvanásť rokov, sníval sa mu sen, ktorý ho vydesil tak, že sa ho sprvu bál dosnívať. O mnoho rokov neskôr, už ako starnúci muž, považoval tento sen za taký významný pre svoj život, že ho zaradil do svojej autobiografie. Videl totiž Boha sediaceho na tróne nad katedrálou v Bazileji, čo by ešte nebolo nič zvláštne, keby tento Boh neutrúsil obrovské hovno, ktoré strechu katedrály rozbilo.

Nájdete nás na FB