„Mám osemdesiat jedna rokov, som o tridsať rokov starší, o niečo chudší a rovnako plešatý, ako keď som ako mladistvý päťdesiatnik začínal objavovať totemové zvieratá,“ predstavil sa Steve na seminári v Zaježovej, kam prišiel z workshopu, ktorý práve ukončil v psychoterapeutickom centre neďaleko Viedne. Obdivuhodná vitalita, zmysel pre humor, šarm a láskavosť, dokonalý archetyp Múdreho starca.
„V práci so snami existuje láska. Cítime, že sny to s nami myslia dobre, podporujú nás a povzbudzujú nás, chápu nás hlbšie, než chápeme sami seba, rozširujú našu zmyslovosť a nášho ducha, stále vymýšľajú nové veci, ktoré by nám mohli dať – a tento pocit, že sme milovaní obrazmi v našich snoch, prestupuje i analytický vzťah,“ píše jeden z klasikov psychoterapie James Hillman v originálnom diele, ktoré práve vydáva Portál pod názvom Sny a podsvětí. „Je to láska založená totálne na vzťahu s obrazmi a prostredníctvom obrazov, láska, ktorá sa prejavuje v imaginačnej odozve na imagináciu v snoch.“
Matka ako osud. Otcove dievčatko, alebo pravidlá hry s mužským svetom. Mýtus romantickej lásky. Mystika superženy, alebo mýtus vlastnej nedostatočnosti. Čo sa stane, keď žena povie nie? Kráľ musí umrieť. Hľadanie stratených častí samej seba. Posvätná svadba. Bohyne úrody a uzdravené rany. To sú názvy niektorých kapitol knihy Hrdinka v nás, ktorá mapuje celoživotnú výzvu každej ženy: nájsť vlastnú identitu a byť taká, aká naozaj je.
Každý má svoju budúcnosť, no len niektorí z nás žijú to, k čomu sú predurčení, hovorí psychológ a antropológ Alberto Villoldo v svojich knihách. Inšpiráciu k tomu, ako hľadať, nájsť a hlavne žiť svoj vlastný „posvätný sen“, našiel v tradíciii a technikách šamanov Amazónie a Ánd. V češtine práve vyšiel preklad jeho bestselleru Srdce šamana.
V snoch lietame, padáme, čakáme dieťa, nezvládame skúšky, umierame... Vedia nás potešiť i vydesiť. Odborníci hovoria, že ak pochopíme ich symboliku, môžu nám účinne pomáhať na ceste životom. Keď sa ráno zobudíte s útržkami sna, ktorý vás emocionálne zasiahol, určite si zapíšte čo najviac obrazov, ktoré ste si zapamätali, a asociácií, ktoré k nim máte. To, že sa objavili vo vašom sne, má svoj význam. Poslali ste odkaz samému sebe. Práve teraz vyšli dve knižné novinky, ktoré nám naučia s týmto odkazom efektívne pracovať.
Keď mal Carl Gustav Jung jedenásť alebo dvanásť rokov, sníval sa mu sen, ktorý ho vydesil tak, že sa ho sprvu bál dosnívať. O mnoho rokov neskôr, už ako starnúci muž, považoval tento sen za taký významný pre svoj život, že ho zaradil do svojej autobiografie. Videl totiž Boha sediaceho na tróne nad katedrálou v Bazileji, čo by ešte nebolo nič zvláštne, keby tento Boh neutrúsil obrovské hovno, ktoré strechu katedrály rozbilo.
Archetyp všetkých archetypov. Tak nazval renomovaný švajčiarsky psychoterapeut Carl Gustav Jung mandalu, kruhový obraz známy zo všetkých svetových náboženstiev. Ak ste sa ešte s týmto pojmom nestretli, pochádza zo sanskrtu, starého indického jazyka, a znamená kruh či magický oblúk. Jung považoval mandalu za symbol mikrokozmu, teda celistvej individuálnej osobnosti, ktorá odráža makrokozmos, teda božskú energiu. A kreslenie mandál, tohto nadčasového zobrazenia jednoty a rovnováhy, využíval na diagnostiku i liečbu svojich pacientov.
Hravý chlapec – Starý muž. Podľa psychológov sa každý muž nachádza niekde na škále medzi týmito dvomi podobami mužskosti. Chlapec je sympatický, hravý, zábavný, vitálny, má sklon k dobrodružstvu, ústretovo a s nádejou sa pozerá do budúcnosti. Ale...
Jedného dňa sa ku mne dostal kúsok papiera, na ktorom mi istá žena napísala, že by ma chcela aspoň raz v živote navštíviť. Ten list na mňa urobil dojem, pozval som ju a ona prišla. Bola to žena bez vzdelania, viedla domácnosť svojmu bratovi, mali malý novinový stánok. Láskavo som sa jej spýtal, či naozaj rozumela mojim knihám, o ktorých hovorila, že ich čítala. A ona odpovedala týmto podivuhodným spôsobom: „To nie sú knihy, pán profesor, to je chlieb.“
Azda najznámejším umeleckým spracovaním teórie Tieňa je novela Roberta Louisa Stevensova Podivuhodný prípad doktora Jekylla a pána Hydea. Jeden dobrodinec, druhý zločinec, dve stránky toho istého človeka, jedna svetlá, druhá odporná, teda tieň. Ide o rozdiel medzi obrazom, ktorý o sebe vytvára každý človek navonok, a medzi jeho vytesnenými stránkami, za ktoré sa hanbí, no s ktorými sa musí tak či tak vysporiadať. Je zaujímavé, že ten, kto popiera svoj Tieň, ho intenzívne vníma na iných ľuďoch.
