Sny ako cesta do temnej i tvorivej hlbiny

Sny ako cesta do temnej i tvorivej hlbiny

Napísala 

„V práci so snami existuje láska. Cítime, že sny to s nami myslia dobre, podporujú nás a povzbudzujú nás, chápu nás hlbšie, než chápeme sami seba, rozširujú našu zmyslovosť a nášho ducha, stále vymýšľajú nové veci, ktoré by nám mohli dať – a tento pocit, že sme milovaní obrazmi v našich snoch, prestupuje i analytický vzťah,“ píše jeden z klasikov psychoterapie James Hillman v originálnom diele, ktoré práve vydáva Portál pod názvom Sny a podsvětí. „Je to láska založená totálne na vzťahu s obrazmi a prostredníctvom obrazov, láska, ktorá sa prejavuje v imaginačnej odozve na imagináciu v snoch.“

Hillman nadväzuje na Freuda i Junga, no posúva prácu so snami nečakaným smerom, hlboko do mýtického podsvetia, do krajiny smrti. Mierne odlišná je aj jeho práca s klientmi: „Sny pracujú na zabúdaní obsahov z pacientovej pamäti. Ak sa terapia bude vracať k traumám a trápeniu, ak ich bude vynášať na denné svetlo a snažiť sa ich pochopiť rozumom, bude len vždy obnovovať to, čo bolo. Zabúdanie je podsvetný proces, čo znamená, že nechceme udržiavať človeka v jeho spomienkach, ale chceme rozpustiť spomienky v jeho snoch.“

James Hillman
SNY A PODSVĚTÍ
Portál, 271 s.

Freud, Jung, Fromm, Rogers, Maslow, Kierkegaard, Anna Freud, Winnicott, Erickson, Frankl, Montessori – to sú len niektoré z mien významných psychológov, terapeutov a filozofov, ktorých základné diela vydáva Portál v edícii Klasici. Najnovšie k nim pribudli Sny a podsvětí, originálne dielo amerického psychológa Jamesa Hillmana (1926 – 2011), ktoré písal v rokoch 1972 až 1977 a položil ním základy tzv. archetypovej psychológie. „Teórií o snoch existuje mnoho, každá psychoanalytická skupina má vlastný prístup k ich výkladu a pochopeniu,“ píše Hillman. „Avšak niečo nové je archetypová psychológia, ktorá sa snaží v práci so snami udržať trvalo prítomný fenomén podsvetia. Je to to isté pole, na ktorom pracovali Freud aj Jung. My sa ho však snažíme zorať z iného uhla, nie ich pluhom alebo v ich brázdach, my prevraciame pôdu iným spôsobom. Staviame most do nášho vnútra, ktorým sa chceme dostať tak hlboko, ako sa ešte nikto nedostal.“

Sen nie je ani správa, ktorá má byť dešifrovaná pre denný svet (ako hovoril Freud), neslúži ani na kompenzáciu ľudskej osobnosti (ako sa domnieval Jung), nie sú to iba vytesnené myšlienky a obrazy dňa, ako ešte pred nimi tvrdil Heinrich Steffens (1821). Podľa Hillmana musíme prejsť most denným svetom a snom a nechať ho spadnúť, a keď nespadne, musíme ho spáliť. Do teórie zavádza nový pojem „mytológia podsvetia“. Zostup hrdinu a naše predstavy o nevedomí popisuje ako obrazy Tartaru, Styxu, Chárona a Kerbera, Háda a Pluta. Nevedomie a tým aj podsvetie však nevníma ako miesto, na ktorom uviazneme v útrapách, ani ako temnú deštrukciu, ale ako hlbinu, ktorá ponúka tvorivú hojnosť, imagináciu, originalitu, umenie aj nové myšlienky.

Mytológiu a psychológiu Hillman považuje za vzájomne zameniteľné: mytológia je psychológia minulosti a psychológia je mytológia modernej doby. Kedysi ľudia nemali psychológov, ale rozprávačov mýtov, teda príbehov o vzťahoch ľudí a síl a obrazov, podľa ktorých žili. Dnes nám chýbajúci mytologický akcent nahrádza psychológia.

Ukážky z knihy SNY A PODSVĚTÍ:

Naša kultúra je svojím ignorovaním smrti ojedinelá. Veľké umenie a oslavy mnohých iných kultúr – staré egyptské a etruské, grécke eleusínske, tibetské – charakterizuje úcta v podsvetiu. Nemáme kult predkov, hoci vieme byť pateticky nostalgickí. Zriedkavo máme možnosť vidieť mŕtveho človeka, hoci sledujeme stovky jeho napodobenín každý deň v televízii. Zvieratá, ktoré jeme, sú zabíjané tak, že to nevidíme. Danteho podsvetie bolo v našej kultúre posledné a bolo vymyslené dokonca ešte skôr, ako začala renesancia. Naše etnické korene siahajú k veľkým podsvetným koncepciám: keltskému dagda alebo cerunnos, germánskemu Hel a biblickému Šeólu. Všetky vybledli, dohorel aj oheň kresťanského pekla. Kam zmizli? Kde je smrť, keď ju už neberieme na vedomie? Kam idú obsahy vedomia, keď im prestaneme venovať pozornosť? Do nevedomia, hovorí psychológia. Podsvetie zmizlo do nevedomia, dokonca sa nevedomím stalo. Hlbinná psychológia je miestom, kde dnes nachádzame iniciačné mystérium, dlhú cestu psychického učenia, uctievanie predkov, stretávanie sa s démonmi a tiene, pekelné útrapy.

Aké sú dôsledky materialistického  pohľadu? Existuje zvláštna súvislosť medzi tušením skutočnosti podsvetia a tušením hodnoty duše. Akoby v prípade, keď nemáme žiadnu živú predstavu o podsvetí, došlo k splošteniu, dokonca k odosobneniu, ktoré musí byť nahradené tým, čo nazývame „nadväzovaním vzťahov“. Čím menej podsvetia, tým menej hĺbky a tým horizontálnejšie sa rozširuje život človeka. Materialistické hľadisko končí v akejsi prázdnote, v spirituálnom vákuu, pretože mýty a ich obrazy sú nazývané iracionálnymi. Na konci je depresia – a to naznačuje, že tá prenikajúca, aj keď skrytá depresia v našej civilizácii je čiastočne odpoveďou duše na jej stratené podsvetie.

Na základe porovnávania snov s mýtom, liečivým kultom a náboženskými mystériami zisťujeme, že v ich účastníkoch sa odohrávajú zmeny dokonca bez priameho vysvetľujúceho zásahu. Nejde o to, čo sa povie o sne po sne, ale o zážitok zo sna po sne. Porovnanie sna s mystériom naznačuje, že sen si ponecháva svoj vplyv, pokým zostáva živý. Asklépiove liečivé kulty záviseli od snov, no nie od ich výkladu. To pre mňa znamená, že vykladači snov môžu sen zabiť, takže priame využitie sna ako správy pre ego je pravdepodobne pre zmenu vedomia a ovplyvnenie života menej účinné než sen udržiavaný pri živote ako obraz s hádankami. Je lepšie držať celý deň čierneho psa zo sna pred svojím vnútorným zrakom, než „vedieť“ jeho význam (sexuálny impulz, materský komplex, útok diabla, strážca, alebo čokoľvek iné). Živý pes je lepší než pes vypchatý rôznymi koncepciami alebo nahradený výkladom.

Túto knihu si môžete objednať v e-shope Martinusu tu:

Posledná úprava 05.06.2023

Nájdete nás na FB