Lukáš Behul pochádza z Novej Dubnice. Vyštudoval odbor liečebná pedagogika na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval v DSS v Modre, v bratislavskom obvode Rača, v Alzheimer Home Avalon v Seniorville v Jablonovom, aktuálne mení pôsobisko. Hovorili sme spolu o tom, prečo si vybral práve prácu s ľuďmi s Alzheimerovou chorobou a inými typmi demencií, ako vyzerá pracovný deň liečebného pedagóga, aké typy terapií využíva, čo by poradil domácim i profesionálnym opatrovateľom a ako ho zmenila táto práca.

Už Freud kedysi vyhlásil, že žiaden rodič nie je ideálny, no niektoré rodinné vzťahy dokážu byť mimoriadne ničivé. A azda najničivejší vie byť vzťah matky a dcéry.

Dvadsiaty prvý september, medzinárodný deň Alzheimerovej choroby. Vo štvrtok a v piatok si v Bratislave na konferencii, ktorú pripravilo Centrum Memory, odovzdávali skúsenosti profesionáli, ktorí sa starajú o tých, o ktorých sa už rodiny nedokážu postarať. Thesi Zak prišla z Viedne predstaviť motogeragogiku. Metódu, s ktorou pracuje, nazýva „pohyblivé mosty“, a veľmi rada vidí v jej názve namiesto všetkých „o“ smajlíky. Lebo pohyb a humor, to je to, o čo v nej ide. Zapojiť všetky zmysly a aktivizovať tých, ktorí už akoby rezignovali na vnímanie tohto sveta.

Pliaga tohto storočia, tak nazval Alzheimerovu chorobu MUDr. Tomáš  Hromádka z Neuroimunologického ústavu, keď uvádzal doobedňajšie prednášky na X. medzinárodnej vedeckej konferencii nazvanej Aktivizácia seniorov a nefarmakologické prístupy k liečbe Alzheimerovej choroby. Konferencia mapovala hlavne nefarmakologické prístupy, pretože dnes, kým ešte nemáme účinnú terapiu, sú nefarmakologické prístupy to, čo funguje.

Zopár stručných poznámok z prednášok o tom, ako nezatvárať oči pred prejavmi sexuality a vyvinúť riešenia dobré pre obe strany; ako zapojiť do terapie klientov muziku; ako sa pri opatrovaní naučiť hovoriť „nie“ a nevyhorieť; a ako spojiť sily samosprávy so sociálnou a zdravotníckou sférou, aby sme sa dokázali dôstojne postarať o našich slabých a chorých.

Karyl McBride: – Ak vás vaša matka od malička „učila“, že nie ste dosť dobrá, mali ste zrejme narcistickú matku. Túto knihu som napísala aj pre vás, aby ste sa mohli uzdraviť. Nie je to cesta hnevu, zlosti alebo nenávisti, je to cesta porozumenia. Som presvedčená, že nemá zmysel robiť z nikoho vinníka ani obeť. Za svoje životy a pocity sme zodpovední my sami. Aj moja matka sa snažila chápať, že to nie je kniha o vine, ale o uzdravení.

Autor románov Sofiina voľba a Priznanie Nata Turnera americký spisovateľ William Styron roku 1990 vydal popis vlastného zápasu s depresiou pod názvom Viditeľná temnota. O 25 rokov neskôr vyšla kniha na podobnú tému od človeka, ktorý sa tiež živí slovom. Líšila sa však tým, že sa jej autor Tobi Katze, populárny vďaka svojim vystúpeniam v žánre slam poetry, pokúsil o vlastnom zvládaní depresie žartovať, i keď, buďme úprimní, s poriadnou dávkou cynizmu.

Existuje také cvičenie: predstaviť si, ako niekto na našom pohrebe prednáša smútočnú reč. Chcel by som počuť, že som bol dobrý riaditeľ nemocnice? Alebo radšej to, že som bol dobrý otec? Aj dobrý kamarát? A možno aj to, že som bol športovec? A potom sa treba pýtať, čo som pre to v ten deň urobil.

Ako často takto „odborne“ súdime nepríjemného človeka, šéfa, kolegu, občas i manžela. Žiadnu psychiatrickú diagnózu nepoužívajú laici tak radi. Kedy je toto hodnotenie pravdivé a kedy sú úplne vedľa? A keď naozaj musíme žiť či pracovať s narcisom, dá sa s tým niečo robiť?

Má nás pánboh všelijakých, hovorí stará ľudová múdrosť. To, že my ľudia sme rozmanití, a že táto rozmanitosť vykazuje isté znaky, ako prvý „zaškatuľkoval“ do systému Hipokrates, keď pomenoval štyri temperamenty: sangvinika, flegmatika, cholerika a melancholika. Dnes patrí k najrozšírenejším systémom, podľa ktorých sa snažíme pochopiť, vysvetliť a odhadnúť správanie jedinca, typológia MBTI.

Nájdete nás na FB