Kto bol rád, že si žil? - a iné dôležité otázky

Kto bol rád, že si žil? - a iné dôležité otázky

Napísala 

Keď sa Marie-Louise von Franz, dlhoročnej spolupracovníčky švajčiarskeho psychoterapeuta Carla G. Junga spýtali, čo z Jungovej psychológie podľa nej pretrvá do budúcnosti, povedala tri témy: aktívnu imagináciu, synchronicitu a alchýmiu. Aktívna imaginácia je hlboká cesta človeka do vlastného vnútra, ktorá pomáha rozvíjať jeho osobnosť a sebaistotu. Jung sám ju nazval „kráľovskou cestou“ k poznaniu seba samého.

Ang Lee Seifert, Theodor Seifert, Paul Schmidt
AKTIVNÍ IMAGINACE
Práce s fantazijními obrazy
Portál, 238 s.

Ang Lee Seifertová, Theodor Seifert a Paul Schmidt, traja jungiánski psychoterapeuti zo Stuttgartu spojili sily a skúsenosti, aby vytvorili praktický manuál, ako pracovať s metódou aktívnej imaginácie. Ako vyvolať z nevedomia klienta obrazy a predstavy, ako ich zaznamenať buď písomne alebo maľovaním, ako zmeniť tieto nevedomé časti svojej duše na dobrého radcu v živote. Všetci traja psychoterapeuti používajú aktívnu imagináciu ako základnú metódu svojej práce, pretože podľa ich skúseností efektívne lieči klientov z často zbytočných pocitov vyhorenia, sebapodceňovania a depresií. Ich spoločné dielo mapuje jedinečnú cestu k vnútorným radcom a sprievodcom a zoznamuje čitateľov s množstvom praktických cvičení, ktoré môžu využiť pre vlastný prospech a ktoré nám pomôžu nájsť ten správny smer aj vtedy, keď rozum žiaden nevidí. Aj Jung samotný mal vlastného vnútorného poradcu menom Filemón, na ktorého sa obracal počas životných kríz, aj pri tvorbe svojho originálneho diela. Kniha Aktivní imaginace vyšla tohto roku v novom, revidovanom vydaní.

Ukážky z knihy Aktivní imaginace:

Klienti, ktorí prichádzajú na psychoterapiu, sú často v strednom veku, majú za sebou vyšetrenia u rôznych špecialistov a aj tak nevedia, prečo sa necítia dobre. Uvedomujú si, že ich život je vcelku dobrý, vlastne si nemajú na čo sťažovať, a aj tak sú unavení, vyhorení, nešťastní, nespokojní. Chýba im životná radosť, prestávajú zvládať bežné povinnosti, nič ich neteší, akoby sa prepadali do čiernej diery depresií. Dosiaľ tu boli hlavne pre iných ľudí, pre rodinu, pre prácu, teraz si pripadajú, že to nemá zmysel. To ich duša túži po úplnosti, nechce žiť jednostranne, ako žila dosiaľ. Ak bola prvá polovica života vyplnená prevažne službou rodine a spoločnosti, mala by sa duša v druhej polovici zamerať na vlastný rozvoj. To je zmyslom krízy stredného veku, prirodzená cesta za vyrovnanosťou. Ak človek nepočúva tento hlas vlastného vnútra, končí s pocitom straty zmyslu života, prípadne s ťažkým, život ohrozujúcim ochorením.

Otázka „veľkej úlohy“ naplňujúcej celý život sa väčšinou vynára v jeho druhej polovici, najneskôr pred odchodom na dôchodok. A vždy je spojená s otázkou, aký to má zmysel. „Prečo som prišiel na tento svet, čo tu mám urobiť, čo je mojím poslaním?“ V prvej polovici života môže byť ešte rast určovaný egoizmom, v druhej polovici smerujeme skôr k altruizmu. „Urobil som svet aspoň o trochu lepší?“ Na pochopenie životného plánu slúži napríklad otázka: „Čo bude jedného dňa napísané na tvojom náhrobku?“ Čím je človek starší, tým viac sa otázka po zmyslu vlastného života domáha odpovede. „Kým si sa stal? Čo si urobil zo schopností a nadania, ktoré si dostal na cestu týmto životom? Komu si slúžil?“ Na jednom CD speváčky Hildegardy Knef nájdeme pieseň s názvom „Kto bol rád, že si žil?“

Ken Wilber, nazývaný „Einsteinom výskumu vedomia“ tvrdí, že sme dospeli k centrálnemu bodu vývoja ľudstva. V svojej knihe Polčas evolúcie píše: V tomto okamihu dejín by sa udiala radikálna a prenikavá zmena sveta už len vďaka tomu, keby každý človek dospel vývojom k pravdivému a zrelému egu, ktoré si je vedomé vlastnej zodpovednosti, k egu, ktoré by bolo schopné slobodne sa podieľať na otvorenej výmene vzájomnej úcty. Tým by sme vstúpili do skutočného nového veku.

Túto knihu si môžete objednať v e-shope Martinusu na tomto linku:

 

 

Posledná úprava 28.11.2022

Nájdete nás na FB