Povedala ona: Radšej zábery fotím, ako by som nimi mala byť.
Povedali o nej: Múza, modelka a fotografka. Vďaka svojej mimoriadnej kráse, odvahe a vzácnemu talentu prenikla do parížskej umeleckej scény dvadsiatych rokov, v ktorej dominovali muži.

Zrelý talent, ktorý sa začal naplno realizovať až v šiestom desaťročí života umelkyne, sa od výstavy k výstave čoraz viac „vynára z hmly“.  Vynáranie z hmiel, taký názov dala Helena Sumbalová najnovšej výstave svojich obrazov v CT Gallery na Panskej 17 v Bratislave. Ak ste nestihli včerajšiu vernisáž, máte čas do 27. apríla, galéria je otvorená každý deň okrem pondelka v čase od 13. do 18. hodiny.

Na vernisáž výstavy obrazov Petra Pollága som sa nedostala. Nemusíš ľutovať, povedala kamarátka, bolo tam tak veľa ľudí, že sa k obrazom takmer nedalo prebojovať, treba ísť znovu. Program ako stvorený na veľkonočný pondelok, prialo nám dokonca aj počasie. Posielam ďalej zopár poznámok a zopár záberov. Ak ste ešte nevideli nového Pollága v Danubiane, bežte, nezabudnuteľný je, výstava bude otvorená do 10. júna 2018.

Sú medzi nami umelci, ktorí zastávajú názor, že maliar má mať svoj vlastný rukopis, podľa ktorého je hneď rozpoznateľný. Ja si myslím, že pravda je inde, že umelecká tvorba nie je uniforma, ktorú si obliekaš každý deň, že sa stáva zaujímavá práve vtedy, keď zo seba vydáš niečo nové, niečo, čo nikto nečakal, dokonca ani ty nie.

Jeho prvé výstavy doma aj vo vysnívanom Paríži skončili fiaskom. Ľudia dlho nechápali silu tohto nevšedného talentu. Až Hemingway pritiahol pozornosť milovníkov umenia na originálneho umelca, ktorý preferoval intenzívne farby a jednoduché tvary – keď mu ako prvý zaplatil za obraz Farma v tom čase obrovskú sumu 5000 frankov. A teraz máme možnosť vidieť Miróa po prvý raz aj na Slovensku. Druhého júla bola slávnostne otvorená výstava jeho obrazov v jednom z najmladších európskych múzeí moderného umenia Danubiana, v jedinečnej galérii pri Dunaji a v blízkosti hranice troch štátov - Slovenska, Rakúska a Maďarska.

Povedali o nej: Inštinktívne hľadá krásu, dokonalosť a silu, pričom odmieta všetko nedokonalé, disharmonické a slabé.
Povedala ona: Rýdze umenie - a o také sa väčšina umelcov vždy snažila – postráda zodpovednosť.

Fotografia v životnej veľkosti, otec, mama a dve dospievajúce deti tancujú balkánsky ľudový tanec, ktorým kedysi oslavovali víťazstvo Titovi partizáni; ruky prekrížené a spojené, znak jednoty všetkých štátov, z ktorých po vojne vznikla Juhoslávia. Záber z rodinného albumu uvádza výstavu Bratstvo a jednota, ktorú nedávno otvorili v GMB v Mirbachovom paláci. Jej autorka, srbská fotografka Olja Triaška Štefanović (na titulnej fotografii vľavo) ňou mapuje krvavý rozpad Titovej Juhoslávie.

Počas koronavírusovej karantény som sa na tri mesiace nasťahovala k mame; bála sa nákazy a že už ma nikdy neuvidí, tak som šla za ňou a uviazla som tam. Mama má takmer osemdesiat rokov, doteraz bola relatívne v poriadku, ale po operácii kĺbu sa jej  zdravie zhoršilo. Síce tvrdí, že sa dokáže o seba postarať, a väčšinou aj áno, ale niekedy je z ničoho-nič bezradná, vypne, netuší, kde sa nachádza, no po chvíli sa vráti a v pohode funguje, len sa už horšie pohybuje.

Šokujúco úprimná biografia kontroverznej filmovej legendy bola vo Francúzsku zaradená medzi najlepšie knihy roka.

Chcela byť maliarka, chcela byť spisovateľka a prekladateľka, potom si vybrala povolanie „mama na plný úväzok“. Dnes, keď deti dospeli a všetko to nažité si zrazu hľadá vlastnú cestu vyjadrenia, píše a maľuje „trochu s posunom, ale intenzívne“. Obrazy Heleny Sumbalovej ste mohli vidieť na výstave v Medenej ulici v Bratislave. Aktuálne ich nájdete (a môžete kúpiť) aj na facebookovej stránke autorky Helena Sumbalová Art.