(Sme) stvorení pre tieto časy

(Sme) stvorení pre tieto časy

Napísala 

Priatelia, neklesajme na duchu. Boli sme stvorení pre tieto časy. Čoraz častejšie počujem okolo seba znepokojené hlasy a obavy z toho, čo sa deje, a aká bude naša budúcnosť, keď vidíme, že upadá to, na čom nám záleží. Nalieham na vás, prosím vás, prestaňte s lamentovaním a nestrácajte nádej. Pretože sme skutočne boli stvorení pre tieto časy. Roky sme sa učili, cvičili, trénovali a čakali, aby sme zažili práve tieto lekcie a aby každý z nás prispel k ich riešeniu tak, ako dokáže.

Kaira Jewel Lingo
STVOŘENI PRO TYTO ČASY
Deset lekcí o vyrovnání se s otřesy, změnami a ztrátami
Grada – Alferia, 154 s.

Myšlienku z úvodu napísala spisovateľka a psychoterapeutka Clarissa Pinkola Estés v Liste mladým aktivistom v ťažkých časoch, aby ich podporila v úsilí dodávať dejinám taký smer, aký si želajú pre budúcnosť ľudstva aj svoju vlastnú. Na tento hlboký odkaz nadviazala Kaira Jewel Lingo, autorka knihy Stvořeni pro tyto časy. Hľadá v nej odpovede na základnú otázku: ako dobre využiť tú jedinečnú šancu na život, ktorú každý z nás dostal, a ako dobre spravovať jedinú planétu, ktorú máme k dispozícii.

Kaira pochádza z kresťanskej rodiny, narodila sa v Nairobi (Keňa) na predmestí, ktoré je pokladané za jeden z najväčších afrických slumov. Jej otec pracoval v misii, ktorá pomáhala africkému vidieku. Študovala v Mexiku, Brazílii a na renomovanej Stanfordskej univerzite v USA. V poslednom ročníku vysokoškolských štúdií si vypočula prednášku známeho duchovného učiteľa Ram Dassa, ktorý ju jedinou vetou nasmeroval od akademickej kariéry k duchovnému hľadaniu. Tá veta znela: „Naučíte sa tu mnoho vecí, ale nenaučíte sa byť šťastní.“

Cesta za poznaním priviedla hĺbavú mladú ženu do budhistického kláštora a k vietnamskému zenovému majstrovi Thichovi Natha Hanhovi. Základ jeho učenia tvoria techniky bdelej všímavosti (mindfulness). Dvadsaťpäťročná Kaira si obliekla rúcho zenovej mníšky a pätnásť rokov strávila v kláštoroch v Ázii, Afrike i Amerike, kde študovala a vyučovala techniky, ako lepšie zvládať vlastný život a zároveň aj výzvy, ktorý dnes čelí svet: klimatická kríza, globálne ochorenia, vojny, rasové problémy, chudoba a hlad, ekonomické rozdiely na rôznych kontinentoch.

V štyridsiatke Kaira urobila ďalší radikálny obrat v svojom živote. Opustila mníšsky stav, začala používať mobil, platiť dane, starať sa o domácnosť a áno, aj randiť. Vzdala sa bezpečia a spolupatričnosti v prospech totálne neznámej budúcnosti bez akýchkoľvek záruk. Verila však svojej intuícii, vedela, že vďaka technikám, ktoré ovláda a ktoré teraz predstavuje v svojej knihe, môže dôverovať vnútornému hlasu. Naďalej učí ľudí rozvinúť v sebe odvahu, bdelosť i vytrvalosť a radosť, aby sme všetci, jednotlivci a ľudstvo ako celok spoločne našli cestu k trvalej udržateľnosti. Desať kapitol jej knihy nazvanej Stvorení pre tieto časy prináša nástroje, ktoré nám môžu pomôcť nájsť jedinečný prínos každého z nás k realizácii obrovských zmien, ktorými práve teraz prechádza ľudská spoločnosť.

Ukážky z knihy STVOŘENI PRO TYTO ČASY:

Môj učiteľ Thay zhrnul celú svoju duchovnú cestu do jedinej vety: „Prišiel som, som doma.“ Podľa neho je hlavným cieľom praxe bdelej všímavosti zažiť stav, že už sme prišli, tu a teraz. Nemusíme nikam odbiehať ani byť kdekoľvek inde než práve tam, kde sme a v prítomnom okamihu. Tento stav, tento pocit domova zažijeme vtedy, keď sa dotkneme pravdy, že všetko, po čom túžime a čo hľadáme, sa nachádza v našom vnútri.

Najväčšie pokušenie opustiť svoj domov zažívame práve v časoch premeny a prekážok. Horúčkovito pátrame po odpovedi, pretože sa bojíme toho, čo nám prinesie budúcnosť. Presne v takom okamihu sa potrebujeme vrátiť do prítomnosti, precítiť telo a postarať sa o seba tu a teraz. Ak sa dobre postaráme o prítomný okamih, staráme sa aj o budúcnosť.

Je možné, že sa nám do riešenia boľavých nánosov nechce. Lenže ak sa chceme vyliečiť a posunúť ďalej, nemáme inú možnosť, len sa im postaviť čelom. Jediná cesta von vedie dovnútra. Presnejšie: skrz. Pomenujte tú silnú emóciu. Prijmite ju. Objímte ju. Pozrite sa jej priamo „do očí“. Vypočujte si, čo vám chce povedať.

Keď sme si istí a je nám jasné, čo by sme mali robiť, uzatvárame sa pred množstvom iných možností. Na druhej strane, keď dokážeme zostať v priestore nevedomia, dotýkame sa nesmierneho potenciálu a život sa môže vyvinúť rôznymi spôsobmi. Takže namiesto toho, aby sme sa neistote vyhýbali a báli sa jej, mali by sme ju so všetkými jej darmi privítať a prijať.

Vďaka tomu, že som spomalila a rozhodla sa proti neistote nebojovať, ale uvoľniť sa v nej, bola som schopná rozvinúť v sebe priestor mieru a radosti práve vo chvíľach, keď sa mi zdalo, že už nemôžem ďalej a že všetko na mňa padá. Ak dokážeme zhlboka dýchať a venovať dychu plnú pozornosť, alebo vnímať svoje telo a prežívať všetky telesné vnemy, onen priestor v sebe otvoríme. Spomalíme a necháme nervovú sústavu, aby sa vyladila a našla svoj stred. Prax zastavenia sa pomáha semienku našej otázky dozrieť a vyklíčiť tak, že je nám zrazu jasné, ktorým smerom sa máme uberať.

V určitom zmysle sa teraz rozpúšťa celá naša kultúra, celá spoločnosť. Hromadne sme sa zavinuli do kukly a štruktúry, na ktoré sme si zvykli spoliehať a stotožňovať sa s nimi, sa teraz rozpadajú. Nachádzame sa v zámotku a netušíme, ako bude vyzerať naše ďalšie štádium. Naučiť sa v osobnom živote odovzdať neznámemu je zásadným predpokladom na to, aby sme sa ako celok naučili prejsť súčasným obdobím čoraz rýchlejších zmien, narušenia a rozpadu.

Budhistický mních a učenec z 8. storočia Šantidéva nám nechal odkaz: „Prečo sa máme trápiť, keď s tým môžeme niečo urobiť? A prečo sa trápiť, keď s tým nemôžeme urobiť nič?“ Ak uvítame všetky životné výzvy s otvorenou náručou, prestaneme sa sťažovať či obviňovať iných. Ak môžeme niečo zmeniť, jednoducho to urobíme. Ak však s tým nedokážeme nič urobiť, naučme sa to prijať.

Keď si pripadáme bezmocní a zatlačení do kúta, to je presne ten čas, keď nám poskytne útočisko prax vedomého sedenia, dýchania a prežívania každého kroku. Kamkoľvek ideme, budeme si uvedomovať každý krok, kedykoľvek sa nadýchneme, budeme si uvedomovať každý dych. Ak sa myseľ nechá zase vtiahnuť do víru myšlienok či silných emócií, jemne a láskavo ich priveďme späť k pozorovaniu, ako sa naše brucho vydúva a prepadá pri dýchaní. Nič iné nie je potrebné robiť. Sledujte vlnenie brušnej krajiny – a búrka vo vás sa utíši. Thay rozprával, ako vedome chodil, keď na neho doliehala ťažká depresia po vynaložených snahách ukončiť vojnu vo Vietname a úmrtí mnohých priateľov i žiakov, ktorých mu konflikt vzal. Povedal, že vďaka niekoľkohodinovej praxi vedomej chôdze denne sa uzdravil a dostal z depresie.

Túto knihu si môžete objednať v e-shope Martinusu tu:

Posledná úprava 29.11.2022

Nájdete nás na FB