Ako často takto „odborne“ súdime nepríjemného človeka, šéfa, kolegu, občas i manžela. Žiadnu psychiatrickú diagnózu nepoužívajú laici tak radi. Kedy je toto hodnotenie pravdivé a kedy sú úplne vedľa? A keď naozaj musíme žiť či pracovať s narcisom, dá sa s tým niečo robiť?
Každý si určite aspoň raz položil túto otázku: existuje aj pre mňa nejaká práca, nejaké poslanie, pre ktoré som sa narodil? Čo mám robiť, aby som ho našiel a nemusel sa zmieriť s tým, že po celý život budem zarábať peniaze spôsobom, ktorý ma nenapĺňa? Alebo je taký zmysluplný život určený len pár vyvoleným?
Opatrovateľkami ľudí s Alzheimerovou chorobou sú v deväťdesiatich percentách prípadov ženy. Často ostávajú so svojou náročnou úlohou osamelé. Prieskumy ukazujú, že štyridsať percent z nich trpí depresiami. V Centre Memory v bratislavskej Petržalke pripravili sériu desiatich inštruktážnych videí, ktoré pomôžu včas identifikovať demenciu u blízkeho človeka a osvojiť si účinné spôsoby komunikácie s chorým v problematických situáciách.
„Žijeme príliš rýchle a práve toto náročné životné tempo sa podpisuje pod tým, že psychické poruchy sa stávajú poruchami 21. storočia,” konštatuje MUDr. Eva PÁLOVÁ, PhD., prednostka Psychiatrickej kliniky LF Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. „V našej spoločnosti, bohužiaľ, sa ešte stále nepovažuje za samozrejmé, že mozog je orgán, ktorý potrebuje...
Ako to, že nemáme veriť tvorivým ľuďom?! Má kreativita aj svoju temnú stránku? A je lepšie byť optimistom alebo pesimistom? Prečo sa vlastne zamilovaváme? Sú naozaj úspešnejší tí, ktorí idú bez zaváhania za svojím cieľom? Dá sa z profilu na facebooku, kde každý ukazuje svoje lepšie ja, odhadnúť, aký jeho uživateľ skutočne je?
Autor románov Sofiina voľba a Priznanie Nata Turnera americký spisovateľ William Styron roku 1990 vydal popis vlastného zápasu s depresiou pod názvom Viditeľná temnota. O 25 rokov neskôr vyšla kniha na podobnú tému od človeka, ktorý sa tiež živí slovom. Líšila sa však tým, že sa jej autor Tobi Katze, populárny vďaka svojim vystúpeniam v žánre slam poetry, pokúsil o vlastnom zvládaní depresie žartovať, i keď, buďme úprimní, s poriadnou dávkou cynizmu.
Zdena Árvayová z poradne Ligy proti rakovine považuje za jeden z významných spúšťačov rakoviny silný emocionálny stres, ktorý nazýva „úderom do modriny“. Hovorili sme s ňou o jej skúsenostiach s onkologickými pacientmi, ktorí do poradne prichádzajú s psychickými problémami, ktoré táto diagnóza, žiaľ, tiež prináša so sebou.
Život je stretnutie. Slobodný človek verí v osud a verí, že osud ho potrebuje. Sebaprijatie je jedna z najťažších vecí, ktoré môžeme dosiahnuť. Vôbec si nedokážeme predstaviť, čoho všetkého je tento komplikovaný ľudský organizmus schopný. Všetci sme začali tak, že sme sa zaujímali o celý svet; je to jediný rýdzi záujem, ktorý môžeme mať. Povedali sme tu veci, ktorých pochopenie nám bude trvať celé mesiace.
Nemôžeme dúfať, že sa nám podarí odstrániť ľudské zlo, ak sa mu nebudeme ochotní podívať priamo do tváre. Nie je to príjemný pohľad. Ani táto kniha nie je príjemná. Píšem v nej o našich temných stránkach a o naozaj zlých členoch našej ľudskej komunity. Základná téza tejto knihy znie, že tieto špecifické charaktery je nutné študovať – rovnako ako zlo – vedeckou formou.
V každom životnom období riešime úlohy, ktoré k nemu patria a ktoré nám často pripadajú ako kríza. No stredný vek, to je vstup do pekla, hovorí Joseph Campbell. Vtedy si všetci priznáme, či už vedome alebo nevedome, že túžime hlavne stať sa tým, kým skutočne sme. Depresie sú signálom, že sme sa od tejto cesty, od zmyslu nášho života odchýlili.
