Viac ako dvadsať rokov trval u nás zákaz publikovať myšlienky Ericha Fromma. Keď sa nám konečne dostala do rúk posledná z jeho kníh, tá, v ktorej zhrnul svoje celoživotné posolstvo ľudstvu položením provokujúcej otázky Mať alebo byť?, prišiel s ňou aj pocit úžasnej duchovnej spriaznenosti, kvôli ktorej siahame po literatúre prinášajúcej hlboké myšlienky a nie len plytkú zábavu.
Fakty sú priateľské. Je to táto cesta, tá, ktorá je vo vás. Dve z kľúčových myšlienok zakladateľa humanistickej psychológie Carla C. Rogersa, ktorý založil svoje životné dielo na viere v schopnosť človeka rásť a stať sa najlepšou verziou toho, kým by mohol byť. Jedno z jeho posledných diel s názvom ZPŮSOB BYTÍ mapuje Rogersov osobný o profesionálny život v rozmedzí 60. a 80. rokov 20. storočia.
Tieto dve slová dokážu zmeniť celý život. Človek musí zrazu zabojovať o to najcennejšie čo má – o život.
MUDr. Eva Valovičová, CSc. z internetovej poradne Ligy proti rakovine: Pri diagnóze rakoviny ešte stále vo verejnosti pôsobí faktor strachu a paniky. Verejnosť nemá dostatok informácií o liečebných úspechoch. Je len málo známe, že rakovina krčka maternice je v prvom štádiu choroby trvale vyliečiteľná až v 94 %, rakovina kože v 90 %, rakovina tela maternice v 80 % a rakovina prsníka až v 90 % prípadov.“
Narodila sa tretieho decembra 1895. Počas celého detstva bolestne vníma, že je „len“ dievča. Je presvedčená, že „keby bol vtedy prišiel na svet chlapec, volal by sa Wilhelm Freud,“ podľa Wilhelma Fliessa, najlepšieho priateľa jej otca.
Už staročínsky mudrc Lao-c´ hovoril o večnom plynutí a o prazdroji života, ktorý nerušene pramení sám zo seba. Človek má podľa neho jedinú úlohu: dovoliť tomuto zdroju, aby do neho prúdil. Na to, aby to mohol zažiť, je potrebná nesebeckosť a mlčanie: „Kto nie je schopný mlčať, vyčerpá sa.“ Alebo, ako tomu hovoríme dnes: vyhorí.
Ak sme si dosiaľ mysleli, že príčinou vyhorenia je preťaženie a vyčerpanie, tak autorka tejto knihy tvrdí iné: „Vyčerpanie je len následok, v skutočnosti vyhoríme preto, lebo v dôležitých oblastiach života nemáme zdravý vzťah ani k sebe, ani k ľuďom okolo seba. Stratili sme kontakt s tým, kým naozaj sme.“
Muž v depresii ohrozuje seba a iných tým, že žije rizikovo. Jednoducho povedané: ak je mužom mizerne, pijú alkohol, hrajú hazardné hry, berú drogy, rútia sa krajinou na rýchlom aute či motorke, alebo sa bijú. Depresia muža má teda iné príznaky, než depresia ženy.
Ako je to možné, že sa cítime osamelí, keď je nás tak veľa? Prečo je čoraz ťažšie nájsť v preľudnenom svete spriaznenú dušu? Celoživotné vzťahy sú zriedkavé, rodiny sa rozpadajú, jednotlivci sa cítia vykorenení... Niečo sa s nami deje? Prečo už nie sme schopní vytvárať blízke väzby? A v čom nám môže pomôcť a zároveň aj uškodiť fenomén sociálnych sietí, kde svojím spôsobom väčšina z nás nejakých tých priateľov predsa len má?
„Keby tvoj Boh existoval, nemohli by milióny ľudí trpieť hladom, katastrofami, neboli by vojny, choroby, nespravodlivosť! Toto počúvam celý svoj život. Ako mám odpovedať?“ Na naliehavú otázku: načo vlastne vo svete existuje utrpenie, hľadá odpovede francúzsky kňaz a vychovávateľ delikventnej mládeže Guy Gilbert.
