„Bez toho, aby ste o tom vedeli, máte v sebe určitý obraz ženy. Potom takú dievčinu uvidíte, alebo aspoň tomu typu podobnú, a okamžite sa do nej zamilujete. A neskôr môžete zistiť, že to bola obrovská chyba. Muž dokáže, je na to dostatočne inteligentný, vidieť, že si svoju „vyvolenú“ vlastne vôbec nezvolil, ale že sa nechal chytiť! On vidí, že to nebola dobrá voľba, že je to s ňou strašne náročné, a povie mi: „Preboha, doktor, pomôžte mi zbaviť sa tejto ženy!“ Ale nemôže, je ako hlina v jej prstoch.“ Takto popísal archetyp animy jeho objaviteľ Carl Gustav Jung.

Václav Cílek: „Téma labyrintu tu je už päťtisíc rokov a v súčasnosti sa nám vracia s plnou silou. Čím je doba zložitejšia, a naša taká je, tým častejšie vstupujeme do bludísk a labyrintov. Bludisko vedie k neistému úspechu, ale labyrint nesie v sebe nádej. V labyrinte poznávame, kto sme a ako je svet usporiadaný.“

Samos je najvýchodnejšie položený ostrov Egejského mora. Ostrov, na ktorom sa podľa mýtov narodila bohyňa plodnosti a materstva Héra a podľa dejepiscov matematik Pytagoras, ktorý okrem svojej slávnej vety o stranách trojuholníka vymyslel aj pohár správnej miery a ním nás učí, že od života máme žiadať len to, čo potrebujeme.

Knihy, ktoré inšpirovali C. G. Junga. "Keď človek číta, neuspokojí sa s jednou knihou, musí ich mať veľa, pretože „jedna kniha otvára druhú“. Táto myšlienka svetoznámeho švajčiarskeho psychoanalytika Carla G. Junga uvádza textovo i obrazovo reprezentatívnu knižnú novinku, akúsi fiktívnu prechádzku po jeho bohatej knižnici. Zoznámime sa tak s odkazom osobností a s myšlienkovými prúdmi, na ktorých Jung postavil svoje celoživotné odborné aj ľudské poznanie.

„Kto sa ponorí do sveta psyché, nájde v ňom nielen kľúč k všetkému hroznému, čo z človeka vychádza, ale aj tvorivé zárodky všetkého vznešeného a posvätného, čo v ľudstve drieme a na čom sa zakladá naša nádej na lepšie zajtrajšky“ – Jolande Jacobi v úvode do Psychológie C. G. Junga.

Spomienka na vianočný Mníchov spred niekoľkých rokov. Mesto ponorené do cingrlátkového luxusu, vysvietené divadlo konzumu. Opona sa na chvíľu poodhrnula, aby som videla odvrátenú tvár tejto mince. A to pod dohľadom anjelov, čo uznáte, nie je príležitosť každodenná.

Hravý chlapec – Starý muž. Podľa psychológov sa každý muž nachádza niekde na škále medzi týmito dvomi podobami mužskosti. Chlapec je sympatický, hravý, zábavný, vitálny, má sklon k dobrodružstvu, ústretovo a s nádejou sa pozerá do budúcnosti. Ale...

Už vás niekedy rozčuľovala nejaká vlastnosť nejakého človeka tak veľmi, že vás to úplne vytáčalo? Iste, z času na čas sa to stáva každému z nás. Stará perzská múdrosť však hovorí: ak na niekoho ukazuješ (vystretým) prstom, tri také isté (zohnuté) prsty ukazujú na teba.

Zabávačov poznali už v sedemnástom storočí vo francúzskych salónoch a na samotnom kráľovskom dvore. Ľudovít XIV. a jeho doba oceňovali fantáziu, rozmaznaní šľachtici prahli po dobrodružstvá bájnych hrdinov a rozprávkových postáv. Pred tristo rokmi sa uzavrela životná cesta muža, ktorý dodal ľudovým príbehom o Popoluškách, Šípkových Ruženkách a Červených čiapočkách literárnu podobu, ktorá si stále dokáže získať srdcia detských aj dospelých poslucháčov.

Človek sa v živote naučí viac z toho, čo by robiť nemal. A ak pochopí, že to, čo urobil a vnímal ako „hriech“, ako niečo „zlé“, je v skutočnosti „dobré“, lebo mu to umožnilo vyvíjať sa, pochopí konečne, kto vlastne je. Prestane blokovať svoju tvorivosť a môže viac odovzdať aj ľuďom okolo seba. Takémuto tápaniu v živote hovoríme aj „kríza stredného veku“. A ako z nej von? Ako sa prepracovať od tápaniu k pochopeniu?

Nájdete nás na FB