Azda najznámejším umeleckým spracovaním teórie Tieňa je novela Roberta Louisa Stevensova Podivuhodný prípad doktora Jekylla a pána Hydea. Jeden dobrodinec, druhý zločinec, dve stránky toho istého človeka, jedna svetlá, druhá odporná, teda tieň. Ide o rozdiel medzi obrazom, ktorý o sebe vytvára každý človek navonok, a medzi jeho vytesnenými stránkami, za ktoré sa hanbí, no s ktorými sa musí tak či tak vysporiadať. Je zaujímavé, že ten, kto popiera svoj Tieň, ho intenzívne vníma na iných ľuďoch.

Extrovert, introvert, archetypy, nevedomie, Tieň, animus a anima – dnes už známe pojmy, ktoré priniesol do modernej psychológie Carl Gustav Jung. Na začiatku ich popularizácie stál okrem Junga a prvej generácie jeho kolegov aj novinár a diplomat John Freeman. Ten s Jungom urobil slávne interwiev pre BBC a redigoval aj knihu Človek a jeho symboly, ktorá predstavila Jungov prínos ľudstvu jazykom zrozumiteľným aj rozhľadenému laikovi. Táto jedinečná kniha s bohatým ilustračným materiálom práve vyšla v českom preklade vo vydavateľstve Portál.

Známa psychoanalytička Clarissa Pinkola Estés svojím celosvetovým bestsellerom Ženy, ktoré behali s vlkmi spropagovala mytologickú cestu ženských hrdiniek známu z rozprávok a legiend. Nemecká psychoterapeutka Sabine Groth nadviazala na jej prácu svojou Cestou hrdinky, ktorú popisuje ako výpravu k zdrojom ženskej sily. Ničiteľka, Milenka, Kráľovná, Bojovníčka, Divoška a Vedma – to sú archetypy, ktoré nosí v sebe každá žena, a keď sa s nimi spriatelí, bude vedieť, čo v svojom živote má zmeniť a čomu má ostať verná.

Určite poznáte pojmy „komplex menejcennosti“, prípadne „oidipovský“ či „napoleonský komplex“. Komplex ako taký je však v psychoterapeutickej praxi omnoho širší pojem. „Dnes každý vie, že ľudia majú komplexy. Menej je však známe to, že komplexy môžu mať nás,“ napísal kedysi Carl Gustav Jung v svojej teórii komplexov, ktorú dodnes rozvinulo viacero svetových psychoanalytikov.

„Prečo vediem pacientov k tomu, aby sa vyjadrovali štetcom, tužkou či perom? Predovšetkým preto, aby sa dosiahlo účinku,“ píše známy švajčiarsky psychoterapeut Carl Gustav Jung roku 1929 v svojom diele Ciele psychoterapie. Tým účinkom je celkové uzdravenie psychiky. Psyché, náš vnútorný svet, je reálna a jej skutočnosť sa zviditeľňuje v obrazoch, preto je dôležité brať to, čo maľujeme, vážne, zdôrazňoval Jung.

...to nás posilní, hovoria spolu s Nietzschem psychoterapeuti. Keď za nimi príde klient s tým, že prežil mimoriadne ťažkú životnú traumu, vedú ho pri terapii tak, aby bol schopný vybudovať si na troskách nový, lepší život, aby stratu videl ako šancu rásť, ako príležitosť k zmene a osobnému vývoju. A k zvládnutiu traumatických životných okolností často používajú také zaujímavé nástroje, ako sú analýzy snov a obľúbených rozprávok ich klientov.

Václav Cílek: „Téma labyrintu tu je už päťtisíc rokov a v súčasnosti sa nám vracia s plnou silou. Čím je doba zložitejšia, a naša taká je, tým častejšie vstupujeme do bludísk a labyrintov. Bludisko vedie k neistému úspechu, ale labyrint nesie v sebe nádej. V labyrinte poznávame, kto sme a ako je svet usporiadaný.“

„Je bohužiaľ pravdou, že keď je žena manželkou a matkou, nemôže byť aj hetérou, rovnako ako hetéra trpí, že sa nestala matkou. Existujú ženy, ktorých údelom nie je rodiť deti, ale prinášať duchovné znovuzrodenie mužovi, čo je funkcia veľmi dôležitá,“ napísal 83-ročný Jung v liste Carlovi Jeffreymu. Hetéra, na ktorú vtedy určite myslel, bola Toni Wolffová, prezidentka Psychologického klubu v Zürichu, autorka výrazu „komplexná psychológia“ – a jeho dlhoročná milenka.

Máte obľúbenú rozprávku svojho detstva? Takú, ktorú ste donekonečna chceli počúvať, otravovali mamu, starú mamu, starších súrodencov, aby vám ju znovu a znovu rozprávali? Ktorá rozprávková postava prirástla k vášmu detskému srdiečku najviac? A čo v puberte, aký knižný či filmový hrdina vás fascinoval? Vo vlastnom záujme by ste teraz mali prestať čítať, pokým si presne nespomeniete na tú svoju rozprávku, ten svoj mýtus, toho svojho favorita… Až potom pokračujte v čítaní. Pretože ďalej nasleduje prekvapenie.

„Bez toho, aby ste o tom vedeli, máte v sebe určitý obraz ženy. Potom takú dievčinu uvidíte, alebo aspoň tomu typu podobnú, a okamžite sa do nej zamilujete. A neskôr môžete zistiť, že to bola obrovská chyba. Muž dokáže, je na to dostatočne inteligentný, vidieť, že si svoju „vyvolenú“ vlastne vôbec nezvolil, ale že sa nechal chytiť! On vidí, že to nebola dobrá voľba, že je to s ňou strašne náročné, a povie mi: „Preboha, doktor, pomôžte mi zbaviť sa tejto ženy!“ Ale nemôže, je ako hlina v jej prstoch.“ Takto popísal archetyp animy jeho objaviteľ Carl Gustav Jung.

Nájdete nás na FB