Spomienka na vianočný Mníchov spred niekoľkých rokov. Mesto ponorené do cingrlátkového luxusu, vysvietené divadlo konzumu. Opona sa na chvíľu poodhrnula, aby som videla odvrátenú tvár tejto mince. A to pod dohľadom anjelov, čo uznáte, nie je príležitosť každodenná.
„Kto sa ponorí do sveta psyché, nájde v ňom nielen kľúč k všetkému hroznému, čo z človeka vychádza, ale aj tvorivé zárodky všetkého vznešeného a posvätného, čo v ľudstve drieme a na čom sa zakladá naša nádej na lepšie zajtrajšky“ – Jolande Jacobi v úvode do Psychológie C. G. Junga.
V Ázii sa často používa reč symbolov. Pocit, myšlienka, či prianie v týchto krajinách oddávna vyjadrujú namiesto slov vecou alebo obrazom. A rastliny, tie dokážu hovoriť symbolickým jazykom priam dokonale. Vydavateľstvo Grada Publishing práve vydalo knižný skvost, nádhernú publikáciu Rostlina jako symbol v čínské a japonské kultuře od autorov Věry Hrdličkovej a Aleša Trnku.
Knihy, ktoré inšpirovali C. G. Junga. "Keď človek číta, neuspokojí sa s jednou knihou, musí ich mať veľa, pretože „jedna kniha otvára druhú“. Táto myšlienka svetoznámeho švajčiarskeho psychoanalytika Carla G. Junga uvádza textovo i obrazovo reprezentatívnu knižnú novinku, akúsi fiktívnu prechádzku po jeho bohatej knižnici. Zoznámime sa tak s odkazom osobností a s myšlienkovými prúdmi, na ktorých Jung postavil svoje celoživotné odborné aj ľudské poznanie.
Zabávačov poznali už v sedemnástom storočí vo francúzskych salónoch a na samotnom kráľovskom dvore. Ľudovít XIV. a jeho doba oceňovali fantáziu, rozmaznaní šľachtici prahli po dobrodružstvá bájnych hrdinov a rozprávkových postáv. Pred tristo rokmi sa uzavrela životná cesta muža, ktorý dodal ľudovým príbehom o Popoluškách, Šípkových Ruženkách a Červených čiapočkách literárnu podobu, ktorá si stále dokáže získať srdcia detských aj dospelých poslucháčov.
Človek sa v živote naučí viac z toho, čo by robiť nemal. A ak pochopí, že to, čo urobil a vnímal ako „hriech“, ako niečo „zlé“, je v skutočnosti „dobré“, lebo mu to umožnilo vyvíjať sa, pochopí konečne, kto vlastne je. Prestane blokovať svoju tvorivosť a môže viac odovzdať aj ľuďom okolo seba. Takémuto tápaniu v živote hovoríme aj „kríza stredného veku“. A ako z nej von? Ako sa prepracovať od tápaniu k pochopeniu?
Už vás niekedy rozčuľovala nejaká vlastnosť nejakého človeka tak veľmi, že vás to úplne vytáčalo? Iste, z času na čas sa to stáva každému z nás. Stará perzská múdrosť však hovorí: ak na niekoho ukazuješ (vystretým) prstom, tri také isté (zohnuté) prsty ukazujú na teba.
Hans Jellouschek je psychoterapeut s tridsaťročnou praxou. Pôsobí v Stuttgarte, pričom ťažiskom jeho práce je párová terapia. V Portáli už vyšli jeho knihy Pravidla lásky (2003) a Láska natrvalo (2008). Keďže jeho výklady rozprávok klienti prijímali s nadšením, napísal knihu Bludné cesty lásky, v ktorej analyticky rozoberá dve známe rozprávky a jeden grécky mýtus a hľadá v nich paralely so životnými príbehmi mnohých z nás.
Zeus vraj vypustil dvoch orlov, aby našli stred sveta. A oni sa stretli nad Delfami, ktoré starovek odvtedy považoval za pupok sveta, grécky omfalos. Archeológovia tu našli nápisy Poznaj sám seba a Všetko s mierou, dva najdôležitejšie odkazy starovekého Grécka, spolu s jeho presvedčením, že bez bohov nie je človek ničím.
V Ázii sa často používa reč symbolov. Pocit, myšlienka, či prianie v týchto krajinách oddávna vyjadrujú namiesto slov vecou alebo obrazom. A rastliny, tie dokážu hovoriť symbolickým jazykom priam dokonale. Vydavateľstvo Grada Publishing vydalo knižný skvost, nádhernú publikáciu Rostlina jako symbol v čínské a japonské kultuře od autorov Věry Hrdličkovej a Aleša Trnku.
