Samos je najvýchodnejšie položený ostrov Egejského mora. Ostrov, na ktorom sa podľa mýtov narodila bohyňa plodnosti a materstva Héra a podľa dejepiscov matematik Pytagoras, ktorý okrem svojej slávnej vety o stranách trojuholníka vymyslel aj pohár správnej miery a ním nás učí, že od života máme žiadať len to, čo potrebujeme.

Spomienka na vianočný Mníchov spred niekoľkých rokov. Mesto ponorené do cingrlátkového luxusu, vysvietené divadlo konzumu. Opona sa na chvíľu poodhrnula, aby som videla odvrátenú tvár tejto mince. A to pod dohľadom anjelov, čo uznáte, nie je príležitosť každodenná.

„Kto sa ponorí do sveta psyché, nájde v ňom nielen kľúč k všetkému hroznému, čo z človeka vychádza, ale aj tvorivé zárodky všetkého vznešeného a posvätného, čo v ľudstve drieme a na čom sa zakladá naša nádej na lepšie zajtrajšky“ – Jolande Jacobi v úvode do Psychológie C. G. Junga.

V Ázii sa často používa reč symbolov. Pocit, myšlienka, či prianie v týchto krajinách oddávna vyjadrujú namiesto slov vecou alebo obrazom. A rastliny, tie dokážu hovoriť symbolickým jazykom priam dokonale. Vydavateľstvo Grada Publishing práve vydalo knižný skvost, nádhernú publikáciu Rostlina jako symbol v čínské a japonské kultuře od autorov Věry Hrdličkovej a Aleša Trnku.

Knihy, ktoré inšpirovali C. G. Junga. "Keď človek číta, neuspokojí sa s jednou knihou, musí ich mať veľa, pretože „jedna kniha otvára druhú“. Táto myšlienka svetoznámeho švajčiarskeho psychoanalytika Carla G. Junga uvádza textovo i obrazovo reprezentatívnu knižnú novinku, akúsi fiktívnu prechádzku po jeho bohatej knižnici. Zoznámime sa tak s odkazom osobností a s myšlienkovými prúdmi, na ktorých Jung postavil svoje celoživotné odborné aj ľudské poznanie.

Zabávačov poznali už v sedemnástom storočí vo francúzskych salónoch a na samotnom kráľovskom dvore. Ľudovít XIV. a jeho doba oceňovali fantáziu, rozmaznaní šľachtici prahli po dobrodružstvá bájnych hrdinov a rozprávkových postáv. Pred tristo rokmi sa uzavrela životná cesta muža, ktorý dodal ľudovým príbehom o Popoluškách, Šípkových Ruženkách a Červených čiapočkách literárnu podobu, ktorá si stále dokáže získať srdcia detských aj dospelých poslucháčov.

Človek sa v živote naučí viac z toho, čo by robiť nemal. A ak pochopí, že to, čo urobil a vnímal ako „hriech“, ako niečo „zlé“, je v skutočnosti „dobré“, lebo mu to umožnilo vyvíjať sa, pochopí konečne, kto vlastne je. Prestane blokovať svoju tvorivosť a môže viac odovzdať aj ľuďom okolo seba. Takémuto tápaniu v živote hovoríme aj „kríza stredného veku“. A ako z nej von? Ako sa prepracovať od tápaniu k pochopeniu?

Už vás niekedy rozčuľovala nejaká vlastnosť nejakého človeka tak veľmi, že vás to úplne vytáčalo? Iste, z času na čas sa to stáva každému z nás. Stará perzská múdrosť však hovorí: ak na niekoho ukazuješ (vystretým) prstom, tri také isté (zohnuté) prsty ukazujú na teba.

Hans Jellouschek je psychoterapeut s tridsaťročnou praxou. Pôsobí v Stuttgarte, pričom ťažiskom jeho práce je párová terapia. V Portáli už vyšli jeho knihy Pravidla lásky (2003) a Láska natrvalo (2008). Keďže jeho výklady rozprávok klienti prijímali s nadšením, napísal knihu Bludné cesty lásky, v ktorej analyticky rozoberá dve známe rozprávky a jeden grécky mýtus a hľadá v nich paralely so životnými príbehmi mnohých z nás.

Zeus vraj vypustil dvoch orlov, aby našli stred sveta. A oni sa stretli nad Delfami, ktoré starovek odvtedy považoval za pupok sveta, grécky omfalos. Archeológovia tu našli nápisy Poznaj sám seba a Všetko s mierou, dva najdôležitejšie odkazy starovekého Grécka, spolu s jeho presvedčením, že bez bohov nie je človek ničím.

Nájdete nás na FB