Keď sa na Štedrý večer pokúšame oživiť dávne vianočné zvyky, možno aj nechtiac si uvedomíme, ako veľmi sa v priebehu dvoch-troch generácií zmenil náš život, naše hodnoty. Ako teda oslavovali Vianoce naši starí a prastarí rodičia? Čo z tých takmer zabudnutých zvykov ešte doržiavame, ktoré tradície zapadli prachom a ktoré sú stále živé? A čo sa počas vianočných sviatkov varí a pečie v rôznych častiach európskeho kontinentu?

Hans Jellouschek je psychoterapeut s tridsaťročnou praxou. Pôsobí v Stuttgarte, pričom ťažiskom jeho práce je párová terapia. V Portáli už vyšli jeho knihy Pravidla lásky (2003) a Láska natrvalo (2008). Keďže jeho výklady rozprávok klienti prijímali s nadšením, napísal knihu Bludné cesty lásky, v ktorej analyticky rozoberá dve známe rozprávky a jeden grécky mýtus a hľadá v nich paralely so životnými príbehmi mnohých z nás.

Zeus vraj vypustil dvoch orlov, aby našli stred sveta. A oni sa stretli nad Delfami, ktoré starovek odvtedy považoval za pupok sveta, grécky omfalos. Archeológovia tu našli nápisy Poznaj sám seba a Všetko s mierou, dva najdôležitejšie odkazy starovekého Grécka, spolu s jeho presvedčením, že bez bohov nie je človek ničím.

Máte obľúbenú rozprávku svojho detstva? Takú, ktorú ste donekonečna chceli počúvať, otravovali mamu, starú mamu, starších súrodencov, aby vám ju znovu a znovu rozprávali? Ktorá rozprávková postava prirástla k vášmu detskému srdiečku najviac? A čo v puberte, aký knižný či filmový hrdina vás fascinoval? Vo vlastnom záujme by ste teraz mali prestať čítať, pokým si presne nespomeniete na tú svoju rozprávku, ten svoj mýtus, toho svojho favorita… Až potom pokračujte v čítaní. Pretože ďalej nasleduje prekvapenie.

Nájsť toho pravého partnera. Zdá, že ide o jedno z najväčších umení v živote, ktoré nie každý zvláda. A pritom môže byť všetko jednoduché. Ak si žena, zaobchádzaj so sebou tak, ako chceš, aby s tebou zaobchádzali muži. To isté platí pre mužov: Správaj sa k sebe tak, ako si želáš, aby sa k tebe správala žena, ktorú hľadáš.

Nemecký psychoterapeut Mathias Jung sa v kapitolách svojej knihy Malý princ v nás zamýšľa nielen nad dôvodomi obrovského úspechu tohto Exupéryho diela, ale hodnotí jeho odkaz aj pohľadom psychoanalytika.

Malé deti zvyknú klásť jednoduché, no o to ťažšie otázky. Jedna z najťažších znie: Kto vlastne nosí na Vianoce darčeky? O miesto toho, kto v závere roka roznáša odmenu deťom, ktoré boli po celý rok dobré, totiž každoročne v decembri vypukne tlačenica. Deti sa doma dozvedia, že príde Ježiško, na ulici vidia Mikuláša s čertom, za ďalším rohom stretnú niekoľkých Santa Clausov, vitálnym červeným deduškom na sobovi im celý december vymýva hlavičky aj televízia... Proste zmätok.

V Ázii sa často používa reč symbolov. Pocit, myšlienka, či prianie v týchto krajinách oddávna vyjadrujú namiesto slov vecou alebo obrazom. A rastliny, tie dokážu hovoriť symbolickým jazykom priam dokonale. Vydavateľstvo Grada Publishing vydalo knižný skvost, nádhernú publikáciu Rostlina jako symbol v čínské a japonské kultuře od autorov Věry Hrdličkovej a Aleša Trnku.

Tmavomodrá váza s káliou, ľaliou a trsom tenkých tráv. Zatiaľ čo my ju dáme na stôl a vidíme v nej iba kyticu, i keď nádhernú, v japonskej rodine dostane čestné miesto vo zvláštnom výklenku a domáci ju vnímajú ako učiteľa, múdreho životného poradcu.

"Dodnes existuje skupina, ktorej rozprávky nie sú určené deťom, ale dospelým. Sú to Rómovia," konštatovala pri našom rozhovore PhDr. Milena Hübschmannová * z pražského Indologického ústavu, ktorá sa zbieraniu rómskej slovesnosti venovala niekoľko desaťročí.

Nájdete nás na FB