Koľko rečí vieš?

Koľko rečí vieš?

Napísala 

Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom. Že žiadnu nevieš? Tak sa uč. Hoci aj po päťdesiatke. Ako sa učia cudzí jazyk päťdesiatnici? Ťažko, tvrdí väčšina tých, čo to aspoň skúsili. Okrem nedostatku času ich najčastejšia výhovorka znie: v tomto veku sa už horšie sústreďuje, ťažšie zapamätáva... Máme dobrú správu. Môže to byť hra a zábava.

O tom, ako zmeniť náročné lekcie na zábavnú hru, hovorí RNDr. Ivan KUPKA, PhD., docent na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave, polyglot a autor kníh Chcete úspešne študovať jazyk? (Elita, rok 1998), Jak úspěšne studovat cizí jazyky (Grada, 2006), K sebedůveře krok za krokem (Grada, 2007) a publikáciu pre budúcich učiteľov Efektívne štúdium jazykov (FMFI UK, 2008).

Koľkokrát je človekom Ivan Kupka

Odpoveď nebude jednoznačná, záleží od úrovne zvládnutia. Začnime odspodu, tam je taliančina, v ktorej čítam s pomocou slovníka, pozerám televíziu a po krátkom opakovaní by som sa na tej najzákladnejšej úrovni dohovoril s domácimi počas dovolenky v Taliansku. Po španielsky, poľsky a rusky čítam aj bez slovníka a dohovorím sa. Samozrejme, vo vete môžu odznieť nejaké slová, ktorým neporozumiem. Vo Francúzsku som rok žil a občas aj tlmočil. Nemčinu som si nedávno nechal otestovať v jazykovej škole vo Viedni, prisúdili mi stupeň „pokročilý“. Pred štyrmi rokmi som si urobil štátnice z angličtiny. Cez angličtinu sa oboznamujem aj s inými jazykmi, napríklad s japončinou. Hoci o tej naozaj nemôžem povedať, že ju ovládam, len sa trochu orientujem v štruktúre viet a základnej slovnej zásobe. Lepšie som na tom s esperantom. A chvíľu som sa zabával aj s latinčinou, počúval som rádio Bremen, ktoré vysiela správy v latinčine. Latinčina však má zložitú gramatiku, tam ide skôr o slovnú zásobu, lebo mnohé moderné slová majú základ práve v latinčine.

Keď však človek nejaký jazyk pravidelne nepoužíva, tak ho zabúda. Známy prekladateľ Blahoslav Hečko mi pri jednej príležitosti povedal: „Viete, s jazykmi je to ako so ženami, nedokážeme dobre poznať mnohé. Mať hlboký vzťah môžeme mať len k jednej-dvom, génius výnimočne zvládne tri.“

 

Platí, že čím je človek starší, tým ťažšie sa učí?

Je pravda, že keď na konferencii matematikov zaradili do programu aj riešenie hlavolamov, moja dcéra a iní mladší, v sudoku trénovanejší účastníci vyriešili úloh viac a rýchlejšie, než ja. Na druhej strane, keby som sa porovnával sám so sebou, teraz sa naučím cudzí jazyk štyrikrát rýchlejšie, než keď som mal pätnásť rokov. A dvakrát rýchlejšie, než keď som mal dvadsaťpäť rokov. Príčin je viac. Prvá z nich – a tá platí na každého – je, že máme k dispozícii obrovské množstvo pomôcok. Kedysi sme sa učili len z učebníc. Dnes existuje pre každý jazyk toľko nahrávok s lekciami a výslovnosťou, koľko len chcete. V televízii si vyberiete kanál s programom v jazyku, ktorý sa učíte. Na knihy je skvelý internetový projekt www.gutenberg.com. Z www.youtube.com si stiahnete video na ľubovoľnú tému. Baví vás záhradka? Psychológia? Fotenie? Filmy? Pesničky? Nájdete čokoľvek, výber je úžasný. K tomu MP3 prehrávač a môžete si púšťať cudzojazyčné texty kdekoľvek ste, na prechádzke, v autobuse, v čakárni. Ak si to, čo vás zaujalo, nedokážete stiahnuť, poraďte sa so svojimi deťmi, sú technicky zdatnejšie.

Po druhé, svet je otvorenejší, ako býval v časoch našej mladosti. Človek, ktorý vtedy vedel po anglicky, nemal komu napísať. A po tretie, oproti tomu dvadsaťpäťročnému Ivanovi mám už vlastné skúsenosti s učením sa cudzích jazykov, poznám viaceré metódy a viem, ktorá je pre mňa efektívna a ktorá menej.

Vek a zvládnutie nového jazyka – povedal by som, že tieto dve veci spolu nesúvisia. Nie je to ako v športe, kde vek naozaj kladie veľké bariéry. Skôr by som našiel paralely v hudobnej brandži. Kapela vám povie: my máme nacvičených štyristo pesničiek a keď potrebujeme nový repertoár, docvičíme ďalšie. Aj pre zvládnutie nového jazyka je dôležité, koľko už má človek „nacvičené“. Čo všetko už v živote robil, koľko má skúseností, koľko zaujímavých koníčkov, cez ktoré môže preniknúť do cudzieho jazyka. Čím je človek starší, tým viac toho pozná, tým viac má hodnôt, ktoré dokáže naplniť lekciami nového jazyka. Každý má veľa zdrojov, len ich treba objaviť. Príklad: ak je niekto karatista, môže si svoje nadšenie pre toto bojové umenie preniesť aj do štúdia japončiny a reálií o krajine.

 

Ujasnite si, čo potrebujete

Ovládať angličtinu, nemčinu, najlepšie oba cudzie jazyky, prípadne aj ďalší, to dnes musí nielen vrcholový manažér či IT špecialista, ale aj murár, chyžná, opatrovateľka, zdravotná sestra. Stačí si prečítať akýkoľvek pracovný inzerát. Ak sa päťdesiatnik, ktorý práve hľadá novú prácu, – lebo takých pribúda – , učil základy cudzej reči v škole, bolo to už veľmi dávno a podobá sa na hudobníka, ktorý kedysi vedel hrať, no roky nehral a potrebuje sa rozcvičiť. Sčasti je človek „rozcvičený“ už tým, ak veľa čítal, ak často lúštil krížovky, ak používal vo svojom doterajšom povolaní aspoň rodný jazyk, napríklad vyučoval v ňom, alebo písal listy. Ak však ide o človeka, ktorý nečíta, ani príliš nekomunikuje v rodnom jazyku, mal by začať „trénovať“. Šli by ste cvičiť na hrazdu a bez rozcvičenia sa hodiny vyťahovali hore-dolu? Asi nie, veď by ste si akurát natiahli sval a mesiac sa museli liečiť. Načo je to dobré? Ako chce človek zvládnuť cudzí jazyk, ak neovláda vlastný, ak nečíta? Byť takým človekom, neučil by som sa sám, ale požiadal by som o pomoc dobrého učiteľa. A vybral by som si kurz zameraný na to, čo potrebujem. Existujú totiž štyri základné činnosti: čítanie, písanie, počúvanie a hovorenie – a nie vždy potrebujeme dokonale ovládať všetky štyri. Žena bez vzdelania, ktorá bude opatrovať starých ľudí, potrebuje kurz zameraný hlavne na komunikáciu. Zo štyroch základných činností bude najmenej potrebovať písanie, preto by mu v rýchlokurze mala venovať málo času. Ak sa niekto zaujíma o prácu, v ktorej by mal pripravovať jazykovú mutáciu katalógu výrobkov, možno si ani netrúfne prihlásiť sa na konkurz, lebo neovláda jazyk, ale v konečnom dôsledku mu stačí mať vizuálnu pamäť a vedieť pasívne čítať. Navyše, keď na kontrolu preklepov aj tak máme program.

Treba si ujasniť, čo chcem. Ak sa chcem naučiť čo najrýchlejšie dohovoriť, aby som čo najskôr nastúpil ako ošetrovateľ do rodiny, kde ma už čakajú, tak sa naučím jednoduché vety. Aj keď riskujem, že si osvojím zlú výslovnosť a sčasti obetujem aj gramatiku, ale ak ide o čas, sú nutné kompromisy.

Je dobré vopred si zistiť od niekoho, kto už daný jazykový kurz absolvoval, čo mu to dalo a či spĺňa nároky, ktoré od absolventov takého kurzu očakávam.

 

Stavajte na tom, čo vás teší

Čítajte v origináli knihy, ktoré máte radi. Aj tie, ktoré ste čítali v detstve. Hľadajte, čo vás najviac teší. Kto rád fotografuje, môže si urobiť galériu svojich fotografií na medzinárodných webových stránkach pre amatérskych fotografov a v komentároch k jeho fotografiám bude trénovať aj preklad, aj písanie odpovedí.

Keď sa moja dcéra učila po nemecky, boli sme aj s jej priateľom na dovolenke. Zobral som tam niekoľko fotorománov v nemčine. Kedysi dávno som ich kúpil v antikvariáte, volajú sa Angela, Pamela, Michaela, vždy je to o tom, ako tým dvom niekto bráni v láske a oni sa nakoniec aj tak zoberú. Počas týždňa sme spolu fotili podobný román, vymýšľali vtipné dialógy v nemčine a neuveriteľne sa pri tom nasmiali.

Mladí ľudia, ktorí majú radi japonské manga, vedia, že dialógy sa často opakujú: počkaj chvíľu, ďakujem. Rýchle sa ich naučia rozoznávať. Ani nebudú vedieť ako a do podvedomia dostanú aj iné veci. Všimnú si, že postavu raz oslovujeme boku, inokedy anata, niekedy priezviskom a slovom san, teda pán. Čitateľ si uloží do pamäti kontext, situáciu, a bude vedieť, ktoré oslovenie je oficiálnejšie a ktoré familiárne. A že to san bolo najúctivejšie.

Ak vás okrem jazyka zaujíma aj kultúra národa, vyhľadajte si o jeho histórii a krajine čo najviac zaujímavých informácií. Keď som sa hral s japončinou, prekvapilo ma, že pôvodným symbolom jari sú slivky, aj keď si všetci myslíme, že sakury. Sakura, áno, je to krásny kvet, taká Marylin Monroe medzi kvetmi. Ale kedysi symbolizovala príchod skutočnej jari skôr skromná slivka. Keď zakvitla, ľudia si posadali pred dom a tešili sa a dávali jej úctu. A keď sa človek niečo také dozvie, tak aj japonské slovo slivka, prípadne slivkové víno vníma ináč. Zapojte svoje záujmy, svoje silné stránky, nájdite emóciami podfarbený kontakt s jazykom.

 

Začíname

Treba si uvedomiť, že najlepšia metóda na učenie sa cudzích jazykov neexistuje. Každému vyhovuje niečo iné. Tá naša metóda musí spĺňať dve podmienky: musí nám byť príjemná a mala by nás doviesť k cieľu, o ktorý nám ide.

Odporúčam začínať najskôr počúvaním. Počúvať treba dokonca aj bez porozumenia textu. Počúvajte dookola tie isté vety, kým im neporozumiete. A potom sa ich snažte vysloviť. Keď už človek potrebuje komunikovať, nech si hovorí úryvky nahlas. Je dokázané, že keď si človek hovorí texty nahlas počas chôdze, rytmický pohyb mu pomáha pri zapamätávaní.

Richard Bandler, jeden z tvorcov neurolingvistického programovania, skrátil štvordňový výcvik americkej armády na dva dni tým, že ľuďom dodal sebadôveru a lepšiu spätnú väzbu. Najskôr im priblížil terče, aby ich častejšie triafali. A oni triafali a mali pocit úspechu. Jednoduchý trik, a pritom aký fungujúci! Pri cudzom jazyku funguje tiež.

Vyberte si učebnicu s nahrávkou textu. Vypíšte si frázy, naučte sa ich a opakujte. Ak zistíte pri prvom opakovaní, že celú nahrávku prejdete za sedemnásť minút, fajn. Po treťom opakovaní zistíte, že lekciu zvládnete za osem minút. Po piatom opakovaní budete na tretine pôvodného času. Máte pocit, že už všetko viete, a pýtate sa, načo to robíte? Tak to je presne štádium, v ktorom treba lekciu zopakovať ešte raz. Ľudia totiž väčšinou idú veľmi rýchle dopredu a na opakovanie zabúdajú.

 

Všímajme si

Výhodou zrelšieho veku je, že sa človek stáva všímavejším. Ak, pravda, neupadne do rutiny, ak nesleduje len to, kde ho začína bolieť a pichať. Všímať si treba veci, ktoré môžu byť prínosom. Ja som napríklad zistil, že ak som sa kedysi ľahšie učil večer, teraz je to ráno a doobedu. Istý taliansky polyglot a prekladateľ vstáva o štvrtej ráno a potom šesť hodín pracuje, prekladá, učí sa. Aj Alexander Arguelles, jeden z najznámejších svetových polyglotov, ktorý ovláda desiatky jazykov, spomínal, že keď mal tridsať rokov a prednášal na univerzite, chodil spať o ôsmej večer, zobúdzal sa o druhej ráno, a pracoval. Dvadsať minút sa určitým spôsobom učil jeden jazyk, potom prešiel na inú študijnú činnosť a často aj na iný jazyk. A dvadsať minút na učenie si iste nájde každý človek. Ľudia väčšinou robia zásadnú chybu, že do seba súkajú nové lekcie naraz aj dve vyučovacie hodiny. A to je veľa. Stačí dvadsať minút.

 

Preč s presvedčeniami, ktoré nás brzdia!

Päťdesiatnici by mali ísť svojim vlastným tempom. A nebrzdiť sa pochybnosťami, zbytočne negatívnymi presvedčeniami, že v tomto veku sa už cudzí jazyk zvládnuť nedá. Dá sa, verte mi. Nájdite si každý deň pár minút, ja to robím presne tak. Počúvam nahrávky, vypisujem si slovíčka a frázy na lístočky, z nich si potom opakujem. Pozerajte filmy v cudzom jazyku. Nepozerám doktora Housea na slovenskom kanáli, pretože som ho už vlani videl na nemeckej stanici. Po prvé, bol to House uvedený skôr ako u nás, a po druhé, bola to nemčina. Sťahujem si z internetu pesničky, ktoré mám rád. Našiel som napríklad k ruštine známu pieseň Ja igraju na garmoške aj s textom - a teraz sa vždy bavím, keď ju počúvam.

Obklopte sa študovaným jazykom. Prečo si ľudia píšu na zošity jazykovej školy Angličtina? Prečo nie English? Ja mám aj v mobile aj na ovládači DVD nastavenú angličtinu, minule som ju zmenil na francúzštinu, ktorú som si opakoval, a dcéry mi hneď avizovali, oci, už tam máš zase nejaký iný jazyk. Pri posteli mi stojí staré rádio, ktoré manželka chcela vyhodiť, zachránil som ho, teraz mám na ňom stále naladenú Viedeň a keď mám chuť, počúvam správy v nemčine.

K tým presvedčeniam sa ešte vrátim. Lebo niektorí ľudia sú presvedčení o niečom, čo nazývajú jazykový imperializmus angličtiny. Že anglicky hovoriace národy najskôr vykorisťovali kolónie a teraz chcú ovládnuť svet jazykovo. Spýtal som sa samého seba: je toto presvedčenie, ktoré mi pomáha? Odpoveď bola jasná: nie, nepomáha. Potom som urobil takúto vec: napísal som tridsaťdielny seriál Rekreačná angličtina, do ktorého som vybral najzaujímavejšie veci z anglofónneho sveta. Že prvá poštová známka bola britská; že cez Austráliu jazdia „vlaky“, ktoré nie sú vlaky, ale dlhé prívesy s autami, ktoré majú po celej trase na semaforoch takmer vždy zelenú; že Američania pestujú šport, pri ktorom vystupujú na najvyššie vrchy každého štátu. Našiel som cenné veci aj pikošky – a zamiloval si angličtinu. Ako bonus som dostal honorár tisíc euro.

Ľudia si často pamätajú, že v škole boli zlí žiaci a že im cudzie jazyky nešli. Lenže toto nemá nič spoločné so školou. Je to taký istý tréning, ako keď sa učíte novú pesničku, alebo hrať na klavíri. Prvý jazyk sme sa predsa nenaučili v škole! Hovoriť sme sa naučili prirodzene, v škole sme pridali čítanie a písanie. Odporúčam vám brať jazykovú školu len ako čosi doplnkové. To najdôležitejšie sa učte sami. My sme si s priateľmi urobili v lete na chate kurz angličtiny. Bol s nami kamarát ako native speaker, bavili sme sa o tom, čo koho zaujíma, čítali sme knižky, pozerali filmy, hrali hry, všetko výhradne v angličtine. Premietali sme si humorný seriál, keď bolo niečo vtipné, zastavili sme, povedali svoj komentár, smiali sa. Učebnica a domáce úlohy sú pri takomto bezprostrednom prístupe iba doplnkom.

 

Rozprávať sa naučíme len rozprávaním

Človek, ktorý ovláda 1400 najfrekventovanejších slov, dokáže v danom jazyku čítať noviny a knihy. Niekto však pozná aj viac slov, napriek tomu sa nedohovorí. Aj po mnohých absolvovaných jazykových kurzoch má problém komunikovať. Nedokáže pohotovo reagovať, pomaly tvorí vety, len s námahou si spomenie na jednoduché slovné spojenia. To preto, lebo väčšinu času štúdia venoval pasívnym činnostiam: počúvaniu, čítaniu a písaniu. Takíto ľudia majú zábrany hovoriť aj na hodinách konverzácie.

Nedá sa však nič robiť, rozprávať sa naučíme len rozprávaním. Bezchybne budeme hovoriť len vtedy, keď budeme napodobňovať kvalitné vzory. Každý deň si vypočujte a nahlas zopakujte aspoň jednu päťminútovú nahrávku. Jej text môžete zároveň sledovať v učebnici. Zaujímavé nahrávky počúvajte počas cvičenia, cestovania, žehlenia, varenia. Dôležité je nielen pasívne počúvať, ale vety nahlas opakovať. Aj keď pozeráte film, opakujte dialógy. V kine si ich aspoň vyslovte šeptom.

Zabudnite na komunikačné bariéry, nerobte si z nich ťažkú hlavu. Aj učitelia angličtiny majú niekedy problém komunikovať po anglicky. Veď existuje austrálska, americká a anglická výslovnosť, lingvisti rozoznávajú rôzne prízvuky aj v americkej angličtine. Manželka mala v práci kolegov z rôznych kútov Ameriky. S niektorými sa dalo rozprávať okamžite, pri iných ste potrebovali nejaký čas, aby ste sa naladili.

 

Opakovanie

Ak už človek venoval čas a energiu tomu, aby sa naučil nový jazyk, mal by sa k nemu z času na čas vrátiť. Ľudia robia tú chybu, že si myslia, že to, čo sa raz naučili, budú vedieť stále. Niektorí si šetria učebnice v jazykovej škole, aby ich po skončení kurzu mohli predať. Knihy, z ktorých sa učím, sú pomaľované, popísané, buď ich odkladám, aby som mal z čoho opakovať, alebo ich vyhodím, ak som medzitým zohnal lepšie. Len francúzskych kníh, časopisov a učebníc mám najmenej štyridsať kilogramov.

V nedeľu doma pravidelne varievam obed. Roky varím to isté jedlo. Rodina sa teší, že nemusí variť, ja si pri rutinnej práci môžem púšťať nahrávky, a môžem si ich púšťať aj tridsaťkrát za sebou, lebo sa nemusím sústreďovať na to, čo robím, ale na to, čo počujem. Opakovanie urobí svoje, je úžasne efektívne.

 

Oceňujte sa!

Prestaňme sa podceňovať, začnime sa oceňovať. V jednom experimente psychológovia pracovali s dvomi rovnako výkonnými skupinami ľudí, ktorí si trénovali pamäť. Obe skupiny sa mali naučiť naspamäť čo najviac slov z rovnakého zoznamu. K členom prvej skupiny sa psychológovia správali korektne. K členom druhej skupiny boli priateľskí, dávali im najavo, že si ich vážia, že sú im sympatickí. Záverečné porovnanie výsledkov ukázalo, že členovia druhej, oceňovanej skupiny si pamätali o 25 – 35 % viac slov, ako členovia prvej skupiny.

 

Najčastejšie, a teda najdôležitejšie

Naučte sa najskôr najfrekventovanejšie slová a slovesné tvary. Keď si osvojíte tisíc slov slovnej zásoby, budete schopní porozumieť 80 % textu. Príklad: 10 najfrekventovanejších slov piateho dielu Harryho Pottera (the, to, and, of, he, a , Harry, said, you, was) pokrýva 20 % textu tejto knihy. Najfrekventovanejšími slovami angličtiny sú slovesá to have a to be, nasledujú: do, say, can, make, may, go, come, see, take, know, ask, use, work, must.

Polyglot Charles Berlitz tvrdí, že turista v cudzej krajine potrebuje najčastejšie týchto osem slov a slovných spojení: Excuse me, please, thanks, where is...? How much...? yes, no, good.

Cudzincom musíme často odpovedať na otázky: ako sa voláme, odkiaľ sme (mesto a krajina), či študujeme alebo pracujeme, aké je naše povolanie, aké sú naše záľuby, či máme rodinu, koľko máme súrodencov (detí) a v akom veku, čím sa zaoberajú, akými jazykmi hovoríme. Naučme sa odpovede na ne. Podobne potrebujeme ovládať aj základné komunikačné situácie: pozdraviť, zdvorilostné otázky, pýtanie sa na cestu, na cenu tovaru. A ako začiatočníci budeme určite potrebovať aj vety typu: Prepáčte, nerozumiem. Mohli by ste to zopakovať?

 

Šetríme svoj čas

A preto máme na jednom mieste základné pomôcky, ako slovník, učebnicu, pracovný zošit, texty, nahrávky, poznámky, lístky s frázami, MP3 prehrávač s nevybitými batériami. Aby sme nemuseli strácať čas ich hľadaním, keď máme náhodou desať-pätnásť minút voľna. Najviac času nám však ušetrí PLÁN. Ten, kto si stanoví príliš všeobecný cieľ, napríklad: Chcem sa učiť po anglicky, nevie konkrétne, čo má robiť. Omnoho lepšie výsledky dosiahneme, keď si presne určíme, čo urobíme za jeden týždeň. Že si zopakujeme päťkrát nahlas jednu lekciu z učebnice. Že si stiahneme pesničku z internetu, preložíme ju a náš amatérsky preklad potom porovnáme s profesionálnym. Že napíšeme esej o svojom koníčku a dáme si ju opraviť najskôr wordom a potom aj niekým, kto po anglicky vie. Že sa naučíme vtip v angličtine a budeme ho rozprávať. Že sa sústredíme na chyby, ktoré robíme, napíšeme si ich opravené verzie na lístky a tie si každý deň aspoň raz prečítame.

Pri stanovovaní plánu buďme konkrétni. Koľko strán prečítame za mesiac? Koľko strán prečítame nahlas? Ako sa odmeníme? Plán si môžeme aj nakresliť, napríklad ako pyramídu alebo výstup na horu. Každý stupeň, ktorý prekonáme, si na obrázku odfajknime. A v realite sa zaň odmeňme niečím príjemným.

Užitočné poznámky, ktoré si vypracujete, si odložte. Pred desiatimi rokmi sme boli s rodinou na dovolenke na Sicílii. Vypracoval som si vtedy stovku lístkov s talianskymi konverzačnými frázami. Mám ich dodnes. Keby sme sa náhle rozhodli v rámci last minute cestovať do Talianska, veľmi rýchle by som si vďaka nim zopakoval základy a mohol hneď komunikovať.

 

Mikrolekcie

Cestujeme do práce, čakáme v rade... Mohli by sme ten čas aj zabíjať, ale môžeme sa sami so sebou rozprávať po anglicky. Zakaždým, keď sa netrpezlivo pozrieme na hodinky, povedzme si presný čas po anglicky. Zachytili ste počas jazdy nejaké slovo z bilboardu pri ceste? Dobrý dôvod vyspelovať ho. Na prechádzke si tiež môžete popisovať v angličtine všetko, čo vidíte.

Pokúsme sa čo najviac zladiť učenie s našimi životnými rolami. Otec, ktorý má štvorročnej dcére prečítať pred spaním rozprávku, si môže vziať anglickú rozprávkovú knižku a dieťaťu čítať vlastný preklad.

Každý večer pred zaspávaním si urobme jazykovú bilanciu. Aký zaujímavý výraz sme sa v tento deň naučili? Akú pieseň v angličtine sme počuli? Aké je množné číslo slova, ktoré bolo v názve dnešnej lekcie?

 

Zapamätáme si...

Viete, ako vyzerá cesta do lingvistického pekla? Keď sa začnete učiť cudzí jazyk bifľovaním izolovaných slov zo zoznamu. Z dlhodobého hľadiska je to najmenej efektívna metóda osvojovania si slovnej zásoby. Navyše vedie k tomu, že sa budete stále snažiť vytvárať vety v cudzom jazyku zamieňacou metódou. Najprv si v duchu poviete vetu v rodnom jazyku a potom ju, slovko po slovku, preložíte. To je cesta do lingvistického pekla, v ktorom si už mnohí študujúci odpykali svoj trest. Ak sa učíte slová a frázy zo zoznamu, opakujete zbytočne aj to, čo už viete, a v stále rovnakom poradí. Poradím vám účinnejšiu metódu: napíšte si krátke frázy (výnimočne aj slová) na lístky. Tie, ktoré ste sa naučili, môžete odložiť a opakovať si len tie, ktoré si potrebujete osvojiť. Neučte sa slovíčka osamotene, osvojujte si ich v zmysluplnom kontexte, ako časti veľkých celkov, krátkych fráz, dlhších viet, článkov, textov piesní. Ak to s učením sa cudzieho jazyka myslíte vážne, učte sa naspamäť krátke úryvky.

V pamäti sa najlepšie udrží to, čo:

a/ upúta našu pozornosť,

b/ dokážeme spojiť s už nadobudnutými vedomosťami, poznatkami, spomienkami, obrazmi,

c/ má kladný emočný náboj

d/ s čím sa pravidelne, opakovane stretávame,

e/ čo sme aktívne vytvorili, vyprodukovali.

Ideálne sú činnosti, ktoré kombinujú čo najviac týchto faktorov.

 

Desatoro úspešného študenta jazykov

Má projekt, plán, ktorý ho motivuje.

Učí sa naraz iba jeden jazyk.

Štúdium začína počúvaním. Sústreďuje sa na výslovnosť.

Na začiatku študuje veľmi intenzívne. Snaží sa rýchle dosiahnuť štádium, v ktorom je schopný používať jazyk tak, že to slúži jeho záľubám, záujmom a cieľom.

Veľa číta, číta nahlas.

Učí sa krátke úryvky naspamäť, hovorí si ich nahlas.

Udržuje kontakty so živým jazykom a jeho kultúrou.

Efektívne využíva svoj čas. Pokúša sa mať kontakt s jazykom, ktorý sa učí, aj niekoľko hodín denne.

Opakovať, opakovať, opakovať. Opakuje si užitočné konverzačné frázy a krátke rozhovory.

Využíva všetky svoje talenty, schopnosti a rezervy.

 

- dana -

Posledná úprava 11.04.2016

Nájdete nás na FB