Každodenný život vás naučí všetko, čo potrebujete

Každodenný život vás naučí všetko, čo potrebujete

Napísala 

Raz mi telefonoval jeden čitateľ, že by veľmi chcel pracovať na svojej spiritualite, posilňovať svojho ducha, ale nemôže: má manželku, tri deti a náročnú prácu. Kým sme skončili rozhovor, už sme sa spolu smiali, lebo pochopil, že manželka, tri deti a náročná práca, to sú tie najlepšie podmienky pre spirituálny tréning,...

...efektívnejšie ako sedenie v jaskyni a meditovanie. (Záznam z prednášky amerického spisovateľa Dana Millmana, autora Cesty pokojného bojovníka, ktorý sa v Bratislave stretol s čitateľmi svojich kníh o duchovnom rozvoji).

Boh vynašiel muža a ženu, lebo miluje príbehy. Žijeme svoj každodenný príbeh a zároveň s tým, ako ho žijeme, ho aj vytvárame. Naša budúcnosť teda môže byť lepšia. Náš najhorší deň nám o desať rokov môže priniesť do života také svetlo, že zaň budeme ďakovať.

Každý z nás žije vlastný príbeh, každý z nás prešiel ťažkosťami, zažil fyzické aj emocionálne traumy. Súhlasíte s tým, ak poviem, že táto bolesť vás posilnila, že ste sa vďaka nej stali múdrejšími? Nikdy som nevidel nešťastie, ktoré by neprinieslo aj skryté dary. Záleží na nás, ako naň zareagujeme.

Aj na to, aby človek miloval, potrebuje odvahu

Kto z vás robil nejaký šport? Šport je dobrovoľne zvolená nepríjemnosť. Kto podniká? Tiež dobrovoľné nešťastie. Deti máte? Aj o nich môžeme hovoriť ako o prekážke, ktorú sme si urobili sami. Máte partnerov? Rodičov? (Smiech v sále) Každodenný život je pre nás posilňovňou, posilňovňou pre nášho ducha. V dennom živote nachádzame arénu pokojného bojovníka. Duchovný život neexistuje inde, nie je oddelený od vášho života. Záleží na tom, ako dobre zvládate cvičenia s čakrami, keď nie ste milí na ľudí okolo vás? Garantujem vám, že každodenný život vás naučí o duchovne všetko, čo potrebujete. Nemusíte čítať knihy a chodiť na semináre. Budete sa vyvíjať aj bez toho. Mohli by ste sa spýtať, prečo teda píšem knihy a poriadam semináre. Lebo dobrá prezentácia je ako mapa, môže vám ukázať oblasti, v ktorých máte zmätok, a ušetrí vám blúdenie v slepých uličkách.

Možno si myslíte, keď vidíte učiteľa a autora kníh o duchovnom raste, že ste sa stretli s človekom, ktorý už dosiahol vyšší stupeň. Ale kto je učiteľ? A kto je žiak? Všetci sme si zároveň učiteľmi aj žiakmi.

Ak čítate knihu alebo vidíte film, ktorý vás oslovil, odporučíte ich aj kamarátom. Takýmto spôsobom učím. Stal som sa učiteľom, pretože som pochopil, že ak sa naučím niečo, čo ma baví, tak to viem len ja – ale ak to naučím aj iných, tak to má pre mňa väčší zmysel. Najskôr som začal učiť to, čo ma tešilo, teda šport. Ako tréner na univerzite som dostal svoj tím z posledných priečok na prvú. Trénoval som aj olympijských športovcov. Medzitým som však prechádzal obdobiami, keď mi ťažkosti ukázali, že saltá ani stojky mi nepomôžu, ak neviem presvedčiť dievča, aby šlo na rande; nepomohli mi ani po sobáši, ani pri výchove detí, ani keď som sa pasoval s finančnými problémami, so zdravotnými ťažkosťami, s otázkou, čo mám ďalej robiť. Prestal som sa pýtať, ako rozvíjať talenty pre šport, a začal som hľadať odpoveď na otázku, ako rozvíjať talent pre život. Hľadanie ma priviedlo na cestu okolo sveta, počas ktorej som sa zoznámil s mnohými učiteľmi, vďaka ktorým som mohol vytvoriť cestu, ktorú som nazval Cesta pokojného bojovníka. Pokoj a boj? Pýtate sa, ako človek môže dosiahnuť oboje? Pokojné srdce aj odvahu pre boj? Pretože život je boj, ktorý vyžaduje odvahu. Aj na to, aby človek miloval, potrebuje odvahu.

Hľadáme viac než šťastie

Ľudia väčšinou hľadajú šťastie. Chceme sa cítiť čo najdlhší čas dobre a čo najkratší čas zle. Šťastie je však len moment, lebo naše pocity sa rýchle menia. Svieti slnko, je zamračené, prichádza búrka. Také sú naše city. Keby sme dokázali vôľou kontrolovať city, bol by toto krátky seminár. Poradil by som vám: Cíťte sa šťastní, ďakujem, že ste prišli. Po jednom seminári mi raz jeden jeho účastník povedal: „Som teraz šťastný, nabudený, plný energie.“ Povedal som mu: „Nebojte sa, to vás prejde.“ Lebo naše pocity sú premenlivé. V skutočnosti hľadáme viac než šťastie. Hľadáme zmysel, cieľ a spojenie. Zmysel, aby náš život stál za to. Ľudia, ktorí nedokážu nájsť pozitívny cieľ, si nájdu negatívny. Niekto vymyslí počítačový softvér, niekto iný počítačový vírus. A do tretice, hľadáme spojenie so sebou samým i s inými. Hľadáme autenticitu a spojenie s vyšším zmyslom, či už ho nazveme Boh, Duch, alebo niečo transcendentné.

Učíme sa pomocou drám, pomocou strachu, že stratíme niečo, na čom nám záleží. Niekomu pre život stačí sadnúť si k telke a dať si pivo. Ale niektorí z nás chcú ísť hlbšie. Jedna dáma sa raz prišla poradiť: „Chcela by som, aby sa môj manžel zaujímal o vaše knihy, aby pracoval na svojom duchovnom rozvoji.“ Povedal som jej: „Viete, váš manžel je taká vyvinutá duša, že sa v tomto živote nemusí snažiť na sebe pracovať, pre jeho vývoj stačí, ak pozerá futbal a občas pokosí trávnik.“ Každý dostáva také lekcie, aké práve potrebuje. Už ste si všimli, že sa v škole života lekcie opakujú, pokým sa z nich nepoučíme? A keď sa nepoučíme z ľahších lekcií, že sa priťažia? Nie ako trest, ale ako spôsob na pritiahnutie našej pozornosti k tomu, čo ignorujeme.

Ale čo je to pravda?

Cesta pokojného bojovníka sa nezakladá na mojich názoroch a mojej viere. Stojí na pevných nohách, na spirituálnych zákonoch, ktoré nám pomáhajú ľahšie žiť náš každodenný život. Aká bola moja cesta k ich poznaniu? Ako mladý človek som začal hľadať pravdu. Ale čo je to pravda? Čínsky mudrc Lao´c povedal: „Existujú tri pravdy: tvoja, moja a Najvyššia.“ No ktorá je tá jediná a najvyššia? Moje hľadanie sa začalo tým, že som blúdil a východisko hľadal v myšlienkach rôznych náboženstiev a múdrych ľudí. Citáty majú veľkú silu, nesú v sebe hlbokú múdrosť. Niektoré knihy prežijú len kvôli jednej-dvom vetám, ktoré za to stoja, ktoré vnesú úsmev na tvár čitateľa, niekedy dokonca osvietenie. Poznáte túto myšlienku spisovateľa Marka Twaina? „V živote som mal mnoho problémov, z ktorých väčšina sa ani nestala.“ (Smiech v sále) Prečo sa smejete? Lebo táto veta odráža aj vašu skúsenosť.

Hľadal som teda pravdu v citátoch, ale zistil som, že na každú múdru myšlienku nájdete aj opak. Prečítal som si výrok Benjamina Franklina o tom, že každý ušetrený dolár je zarobený dolár – znelo to rozumne, ako dobrá rada, ktorá mi pomôže cítiť finančné bezpečie. Potom som si však niekde inde prečítal: Bez risku nie je zisk. To ma pomýlilo. Našiel som vetu: Starého psa novým kúskom nenaučíš, ale aj inú: Nikdy nie si dosť starý na to, aby si sa nemohol učiť nové veci. Alebo tieto dve: Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá a Protiklady sa priťahujú.

Bol som čoraz viac zmätený. Nikde žiadna istota. Až som raz našiel vetu: Reťaz sa vždy roztrhne v mieste, kde má najslabšie ohnivko. A napodiv, pre túto vetu som opak nenašiel. Môžete zobrať aj tisíc reťazí a kde sa roztrhnú? Vždy v mieste najslabšieho ohnivka. Tak som po prvýkrát objavil spirituálny zákon. Taký zákon spoznáte podľa hlavného kritéria: že sa naň môžete VŽDY spoľahnúť. A nielen, keď je reč o železe. Platí všade a v každej situácii, či už ide o ohnivko fyzické, emocionálne, duchovné, finančné, vzťahové, sexuálne. Aké z toho plynie ponaučenie? Že musíme posilniť naše najslabšie ohnivko. Na svete sa všetko láme na najslabšom ohnivku.

Akýkoľvek spirituálny zákon platí vo všetkých sférach, vo vzťahoch, v kariére, vo financiách. Spirituálne zákony majú silu, ktorá nám pomáhať žiť tak, aby náš život plynul jednoduchšie. Dnes budeme podrobnejšie hovoriť o prvom spirituálnom zákone, ktorým je

Zákon rovnováhy

Spirituálne zákony nemajú nič spoločné s morálkou. Morálka sa totiž od kultúry ku kultúre mení. Spirituálne zákony sú NÁSLEDKOM. Keď budeme lepšie rozumieť následkom nášho konania na nás i na našej okolie, budeme lepšie rozumieť, prečo sa nám dejú také veci, aké sa nám stávajú. Zákon rovnováhy hovorí: Ťažkosti prichádzajú do nášho života v oblastiach, v ktorých sme v nerovnováhe. Ako si uvedomíme, že sme mimo rovnováhy? Ľudia okolo nás nám dávajú dostatočne jasné signály. Im je to jasné, kde nie sme v rovnováhe, kde tlačíme príliš, alebo naopak, robíme čosi nedostatočne. Aj ja mám oblasti, kde nie som v rovnováhe, keď šoférujem rýchlo, moja milá manželka mi hneď dáva spätnú väzbu: Spomaľ!

Zoberme si ako príklad workoholika. Pracuje do noci, často aj sedem dní v týždni, hoci má rodinu, ženu, deti. Keď mu hovoria: „Ocko, poď s nami do parku!“, on odpovedá: „Nemôžem, mám dôležité termíny, zarábam peniažky, aby som vás uživil.“ Až taký človek jedného dňa zistí, že si takmer nepamätá mená svojich detí. A že jeho žena od neho odišla. Pred tromi mesiacmi. Len potom, keď si uvedomí, že naozaj je workoholik, môže nastať proces liečenia.

Problém je v tom, že sme zvyknutí na nerovnováhu. Považujeme ju za normálnu. Nathaniel Alexander, učiteľ správneho pohybu povedal, že keď niečo robíte nesprávne, tá správna vec sa vám zdá byť nesprávna. Ako príklad uviedol malé dievčatko, ktoré k nemu priviedla mama, lebo malo vybočenú nožičku. Aby jej ju napravil, potlačil nejaké kostičky, až skočili na správne miesto. A dievčatko sa rozbehlo k mame: „Pozri, aká som vykrútená!“ Tak aj my sme zvyknutí na to, čo roky zažívame, je nám to známe, a aj keď celé tie roky nie sme v rovnováhe, je pre nás táto nerovnováha prirodzená.

Malý chlapec, ktorý sa učí hrať tenis, nedokáže odraziť loptičku, pretože mieri raketou príliš nízko. Čo by ste mu ako tréner povedali? Choď s tou raketou trošku vyššie? Správna rada znie: udri nad loptičku. A keďže pre neho je prirodzené mieriť nižšie, ak sa bude snažiť udrieť vyššie, trafí práve do stredu. Lebo ak sa naprávame, tak len v malých krokoch. Ak chceme rovnováhu, snažme sa ísť na vec z opačného konca. Ak lukostrelec strieľa vždy príliš dole a doľava do terča, mal by ďalšie šípy posielať doprava a dohora. Ak niekto rozpráva tak rýchlo, že mu iní nerozumejú, musí trénovať veľmi pomalé rozprávanie, tým nájde správnu rýchlosť. To sa týka akéhokoľvek prístupu v živote. Premyslite si, v akej oblasti by ste mali urobiť niečo presne opačné, ako robíte – a robte to.

(V tejto súvislosti by som chcel povedať dámam, ktoré sa sťažujú, že u svojich mužov tak ťažko dosahujú zlepšenie. Mne osobne tiež trvalo dvadsaťpäť rokov, kým som pochopil, že ma moja žena nekritizuje, že sa ma len snaží zlepšiť.)

V rozhojdanom kyvadle

Veľa ľudí na Zemi bojuje každý deň o to, aby ich rodina mala čo jesť. My z rozvinutých krajín Západu sa nemusíme trápiť kvôli nedostatku jedla. Naše potreby sú na vyššej úrovni, trápime sa kvôli vzťahom, kvôli tomu, aby sme mali kreatívnu prácu a sebarealizáciu. A predsa sa často stáva, že deti, ktoré vyrástli v rodine, kde rodičia zarábali veľa peňazí, vidia, že napriek tomu, že majú rýchle autá, vilu a konto v banke, nie sú šťastní. Mimochodom, viete, čo je najväčší poznatok zo štúdia na univerzite? Že vás promócia neurobí šťastnými. Veľa ľudí si hovorí: Keby som vyštudoval vysokú školu, bol by som šťastnejší. Keby som zarábal viac peňazí, bol by som šťastnejší. Keby som mal deti... Keby som nemal deti... Keby... Keby... Mnohí z nás prepadli ilúzii o šťastí, ktoré získame vďaka úspechu, majetku, spoločenskému postaveniu. A keď zistíme, že to všetko máme, a aj tak nie sme šťastní, prehupneme sa na druhú stranu kyvadla a pokúsime sa čo najviac odpútať od materiálnych hodnôt, od majetku, od ega. Áno, poviete si, to bude ono, veď my na Západe sa pachtíme za materiálnym, zatiaľ čo pravda sa nachádza vo východnej spiritualite, v meditácii, v odhodení majetku. Ale ja som bol mnohokrát na Východe a stretol som tam veľa zachmúrených mníchov. A mám veľa priateľov, ktorí denne meditujú a aj tak nie sú spokojní so svojím životom. Majú nestabilné vzťahy, pretože ignorovali aspekty skutočného života. Škola pokojného bojovníka nejde zo Západu na Východ, ale prepája obe hemisféry mozgu, vyberá to najlepšie z toho, na čo prišla východná mystika aj západní filozofi. Vyberá najlepšiu cestu pre mužov aj ženy: aby muži viac počúvali a prijímali a ženy boli asertívnejšie. Od prírodných národov preberá to, ako majú blízko k Prírode, k Zemi, no neodmieta ani moderné technológie. Na tejto ceste sa učíme spájať mystiku a vedu.

Lekcia pokojného bojovníka

Naučím vás jednoduché cvičenie v páre, na ktorom pochopíte, ako funguje zákon rovnováhy. Nemusíte ho robiť, ale ak ho urobíte, veľa sa z neho poučíte. Pochopíte, v čom spočíva súťaživosť, konkurencia. Zoberme si taký tenis: môžeme povedať, že je to šport, ktorého cieľom je znemožniť človeka na druhej strane kurtu. Ja hrám tenis tak, že na druhej strane nemám protihráča, ale môjho učiteľa. Lebo bez neho by som si nezahral tenis, nanajvýš by som sám udieral loptičky o stenu. Hoci je to súťaživá hra, nemám pri nej súťaživú myseľ. Netrápte sa, či v tomto cvičení vyhráte alebo prehráte. Nie je to súťaž o to, kto bude víťazom, je to učenie sa psychologickej rovnováhe. Naučíte sa, že v živote treba byť niekedy asertívny a niekedy prijímať to, čo vám dáva niekto iný. Spoznáte, či je pre vás jednoduchšie asertívne sa presadiť, alebo pasívne prijímať. Možno viete to prvé, ale nedokážete to druhé. A naopak. A možno dokážete oboje.

Dvaja partneri sa postavia oproti sebe vo vzdialenosti na dĺžku ramena, s nohami pevne na zemi, rozkročenými len na šírku ramien. Pozerajte sa na ramená partnera, nenechajte sa rozptýliť jeho pohľadom. Zdvihnite ruky s dlaňami otočenými proti sebe a tlesknite naraz do oboch partnerových dlaní, no snažte sa nepohnúť nohami. Ak ste v napätí a váš partner asertívne a silne tleskne do vašich dlaní, strácate rovnováhu a musíte ustúpiť krok dozadu. Keď zvolíte opačnú taktiku, celou silou tlesknete do jeho dlaní a on váš úder mäkko prijme, musíte urobiť krok vpred, aby ste nespadli. Naučí nás to, že aj v živote ak sa do niečoho príliš vkladáme, strácame rovnováhu. Ak nastane prípad, že sa obaja len opierate o dlane toho druhého, ide o spoluzávislosť. To sú tie príklady manželov, z ktorých ak jeden umrie, ten druhý hneď vidí, že uniká aj jeho život. Nebuďte spoluzávislí!

A ponaučenie? Taký je život: niekedy treba byť asertívni a niekedy len mäkko prijímať to, čo prichádza. Chápete? Ten, kto je schopný oboch reakcií a v správnom čase, je pokojný bojovník.

Vyberte si cestu a vykročte

Moje hodinky sú väčšinou pokazené a ukazujú jediný čas: teraz a tu. Ale dnes už asi nestihneme hovoriť o všetkých dvanástich spirituálnych zákonoch. Nájdete ich v knihe Zákony ducha, v ktorej ma stará múdra žena učí poznávať zákon voľby, zákon vývoja, prítomného okamihu, súcitu, viery, očakávania, celistvosti, činu, cyklov, vzdávania sa, prijímania a zákon jednoty. Aspoň stručne k niektorým zákonom to, čo stihneme vo vymedzenom čase povedať.

Zákon voľby hovorí, že rozhodnutia, ktoré sme urobili v minulosti, nás priviedli tam, kde sme teraz. A rozhodnutia, ktoré urobíme dnes, tvoria našu budúcnosť. Stál som na rázcestí, z ktorého viedlo niekoľko ciest a nevedel som, ktorou mám ísť. Prišla ku mne múdra stará žena a hovorí mi: Vyber si cestu. Hovorím: Vybral som si túto. Ona mi na to: Vyber si cestu. Ja: Asi ste ma nepočuli, hovorím, že som si už vybral a pôjdem tadiaľto. Ona hovorí: Tak si už konečne vyber. Urobil som krok jedným smerom a ona nato: Konečne si si vybral. Z toho plynie ponaučenie: Keď prídete na rázcestie, choďte ním.

V jednej z mojich kníh som sa sťažoval svojmu učiteľovi Sokratovi, že si na mňa sadol profesor v škole. Sokrates mi hovorí: Pripomínaš mi robotníka na stavbe, ktorý sa každý deň počas obeda sťažuje: Zase sendvič s arašidovým maslom a džemom, neznášam sendviče s arašidovým maslom a džemom. Každý deň si rozbalí obed a hovorí: Neznášam takéto sendviče. Až toho má jeho kolega dosť a povie mu: Tak prečo nepovieš svojej žene, aby ti robila iné sendviče? A robotník nato: Akej žene? Nie som ženatý. Tie sendviče si robím sám.

Je to tak. V živote si robíme vlastné sendviče sami.

Niektorí z nás sa správajú ako keby boli len náhradníkmi vo vlastnom živote. Všetci okolo nich sú scenáristi a režiséri ich života, tlačia ich do deja, ktorý sa im nepáči. Zákon voľby hovorí: Ak sa vám nepáči scenár, napíšte si iný. Staňte sa scenáristom a režisérom vášho života, neseďte stále na lavičke náhradníkov.

Zákon vývoja: keď som mal šesťdesiat rokov (teraz má Dan Millman 62 rokov), učil som sa bicyklovať na cirkusovom bicykli s jedným kolesom. Trénoval som na ihrisku, kde som sa mohol pridržiavať jednou rukou oplotenia, ináč by som bol stále na zemi. Spočiatku mi trvalo celú hodinu, kým som preručkoval okolo plota. Po týždni tréningu som už dokázal trikrát pretočiť pedálmi, kým som sa znovu musel chytiť plota. O tri týždne som už robil osmičky na ihrisku. Zákon vývoja ma naučil, že všetko je sprvu veľmi zložité, kým sa to stane jednoduché.

Zákon prítomného okamihu: nepamätáme si dni, pamätáme si len momenty, ktoré stáli za to. William Somerset Maugham hovoril: Práve prebiehajúci okamih je to jediné, čím si môžeme byť istí.

Snažte sa vyťažiť z tohto okamihu to najdôležitejšie.

Zákon súcitu si vyžaduje, aby ste sa stali dobrým človekom, aby ste mohli odpúšťať.

Lepšie je zapáliť sviečku, ako preklínať tmu

Zákon činu: Už ste sa určite stretli s technikami, ako upokojiť myseľ, ako mať pozitívne myšlienky, súcit a odvahu. Myslíte si, že spirituálny tréning vedie človeka k tomu, aby správne myslel, mal správne pocity a potom bude aj správne žiť. Ja vám hovorím niečo iné: že máme lepšiu kontrolu nad našimi činmi, ako nad našimi pocitmi a myšlienkami. Ak chcete pracovať na skvalitnení svojho vnútra, fajn – ale najskôr sa zamerajte na skvalitnenie svojich činov.

Čo má väčší vplyv na náš život? To, čo cítime a na čo myslíme – alebo to, ako sa správame? Nemusíte sa cítiť odvážne. Žiadam vás však, aby ste sa správali odvážne. Buďte láskaví k iným, či už sa cítite láskyplný alebo nie. Predstavujte si, že ste herec, ktorý hrá úlohu vyrovnaného, kreatívneho, láskyplného človeka. Keď sa budete tak správať, bude jedno, aké myšlienky a pocity vám vtedy prebiehajú telom a mysľou. Uznávam, môže to byť niekedy zložité, ale práve preto potrebujeme ducha pokojného bojovníka.

Jednou z definícií spirituálneho prebudenia je aj to, že taký duchovne prebudený človek objaví zmysel pre humor. Neberie samého seba už tak vážne, neberie svet okolo tak vážne. Uznávam, že na svete je veľa problémov. Joseph Campbell povedal: „Čo sa týka trápenia tohto sveta, musíme mu čeliť s radosťou.“ Znie to možno bezohľadne, ale ako prispejete k riešeniu svetových problémov tým, že ráno vstanete a budete sa celý deň kvôli nim trápiť? Lepšie je zapáliť sviečku, ako preklínať tmu. Kým vo svete prepukajú vojny, vy môžete povedať blízkemu človeku pekné slovo. Máme dosah len na naše najbližšie okolie. To je to, na čo sa sústreďujem aj ja.

Niekedy je život pieseň, niekedy poézia, a niekedy si pripadáte, ako keby ste boli v ringu. Už ste viseli skrvavení a omlátení na povrazoch? Už ste nevládne ležali na žinenke zhodení ťažkým úderom? Život nie je o tom, aby sme nikdy nepadli, ale aby sme dokázali znovu vstať. K tomu vám pomôže skúsenosť tieňového boxu. Cvičenie Tieňového boxera sa často najviac páči tým, ktorí by ináč nikdy neboxovali.

Myšlienka na záver

Profesora Aldousa Huxleyho, ktorý sa celý život venoval štúdiu spirituality, sa krátko pred smrťou pýtali, ako by jednou vetou vyjadril svoje celoživotné poznanie. Profesor odpovedal: Dá sa naozaj zhrnúť do pár slov: Snažte sa byť milší.

Knihy Dana Millmana, ktoré vyšli v slovenčine a češtine, nájdete na: www.martinus.sk

Na základe kníh o Ceste pokojného bojovníka nakrútil režisér Victor Salva roku 2006 film Peaceful Warrior. Na scenári spolupracovali Dan Millman a Kevin Bernhardt, hrajú: Scott Mechlowicz, Nick Nolte, Amy Smart, Tim DeKay, Ashton Holmes a ďalší.

Viac informácií nájdete na: www.danmillman.com

© Danica Janiaková, www.klub50.sk

Posledná úprava 11.04.2016

Nájdete nás na FB