Povedali o nej: Etablovala sa ako medzinárodná hviezda ženskej erotickej fotografie. Povedala ona: Moja práca je výsledkom vyčerpávajúceho hľadania dobrého záberu - a šťastnej náhody.

Mať fotoaparát v ruke, to bola takmer od jeho vzniku jedna z mála možností pre ženy získať slobodu, vyjadriť svoj názor na svet a dokonca sa dokázať aj uživiť. Ženy, odpradávna rozprávačky príbehov, rozprávajú aj obrazmi – o sebe, o svojich blízkych, o intímnych chvíľach s nimi, tých príjemných, ale na druhej strane aj o násilí a traumách, o hodnotách dnešného sveta, o ľúbivom a pritom tak klamlivom pozlátku konzumu. Vybrali sme niekoľko známych svetových fotografiek, aby sme sa pozreli na ich život a ich videnie sveta. Prečo vlastne tvoria? Čo im to dáva? Kde hľadajú vlastnú cestu? Ako to vyzerá, keď do rúk zoberie fotoaparát žena?

Povedali o nej: Fotografiami píše svoj denník. Povedala ona: V každej etape môjho života som zažila nejakú traumu. Prežívam vďaka tomu, že to všetko zaznamenávam.

Povedali o nej: Je to majsterka inštinktu. Povedala ona: Mám foťák a robím ním obrázky, to je všetko.

Povedali o nej: Ona prinúti stránky (časopisu) spievať! Povedala ona: Ak ťa moje fotografie niečím zaujali, tak preto, lebo som sa nebála zaľúbiť do tých ľudí.

Povedali o nej: Patrí medzi predstaviteľov modernej avantgardy, ktorí sa zapísali do dejín slovenskej i svetovej fotografie. Povedala ona: Celý život bola fotografia mojou veľkou láskou. Je to umenie, ktorému verím. Jediná snímka povie viac ako množstvo slov. Tak som s tým spojená, že dnes už ani neviem myslieť ináč, ako cez zábery fotoaparátu.

Folklór ako wellness, čosi dobré pre telo aj dušu? Samozrejme! Ľudový tanec ako skvelý druh pohybovej aktivity, ľudová pieseň ako balzam na dušu i elixír životnej energie zároveň. „A v kroji sme všetky také pekné!“ – povedia vám s úsmevom tri tanečnice, tri vedúce troch folklórnych súborov. V dobrej kondícii a v pohode, tak by sme mohli vyzerať, keby sme sa životom pre-tancovali a pre-spievali.  

Mgr. Dária FEHÉROVÁ vyštudovala knihovedu a výchovu a vzdelávanie dospelých. Taiji cvičí desať rokov, z toho štyri roky ho aj učí, pripravuje aj nových učiteľov taiji. 

"Len povrchní ľudia nemajú pochybnosti o sebe. Kráčajú životom pevne zakotvení v hmote. K životnej múdrosti však patrí aj pochybovať o svojich silách a pravdách, vedieť o svojom obmedzení. Ak som presvedčený, že sa musím ešte veľa učiť, môžem na svete alebo na svojom charaktere veľa zmeniť a zlepšiť. Prostredie, ktoré ma ubíja a obmedzuje, zmením najskôr tak, že sa budem snažiť zdokonaľovať sám seba," - napísal v jednej zo svojich kníh Anton SRHOLEC.

"Nenávidím ho," zúrila potichu Helenka, nežná blondína vedľa mňa. Aktuálny odpor patril Mariánovi, ktorý viedol seminár, kde sme práve bežali na mieste už pätnástu minútu bez prestávky. "Vydržíte," povzbudzoval nás Marián,"

Nájdete nás na FB