Výnimočný muž, ktorý chcel zlepšiť svet

Výnimočný muž, ktorý chcel zlepšiť svet

Napísala 

Čo vám hovorí meno Wolfgang von Kempelen? Že nič? Alebo si hneď predstavíte šachový automat v podobe Turka? Ten svojho vynálezcu síce preslávil, no on sám ho považoval za hračku, ktorá mu zničila dobré meno. Kempelen však priniesol svetu dôležitejšie vynálezy, a práve im je venovaná výstava „Bratislavský da Vinci“ v Múzeu dopravy, ktorá tu bude otvorená do 30. septembra 2018. Aj keď hlavným lákadlom je šachový automat, kto iný.

Autor výstavy Andrej Groll z občianskeho združenia Aktiva považuje Wolfganga von Kempelena (1734 – 1804) za jednu z najfascinujúcejších osobností histórie mesta, za výnimočne múdreho muža, ktorý chcel zlepšiť svet. Kempelen prežil takmer celý život v 18. storočí, teda počas „veku rozumu“, a v meste, ktoré bolo v tých časoch hlavným mestom Uhorska. Volalo sa Prešporok, Pressburg, Poszony a žilo v ňom 33 tisíc ľudí, Nemcov, Maďarov a Slovákov. Budúci polyhistor, vynálezca, výtvarník a dramatik sa narodil v rodine colného úradníka. Vyštudoval filozofiu a právo. Bol polyglot, ovládal osem jazykov, vrátane slovenčiny. Často uvádzaný údaj, že jeho kariéra sa začala tým, že preložil Codex Theresianus z latinčiny do nemčiny, – čím na seba upozornil cisárovnú Máriu Teréziu, ktorá ho najskôr zamestnala ako tajomníka a radcu Dvornej komory, potom ho vymenovala za riaditeľa soľných baní v Uhorsku – znie síce dobre, ale skutočnosť je prozaickejšia. Mária Terézia pomohla ku kariére jemu aj jeho bratovi Johannovi Nepomukovi jednoducho preto, lebo poznala ich otca.

Kempelen bol naozaj všestranne nadaný, technicky aj umelecky. Po celý život rád maľoval, stal sa čestným členom viedenskej Akadémie umenia a aj najznámejší portrét je vlastne autoportrét. Bol uznávaným dramatikom, jeho drámu Andromeda a Perzeus hrali divadlá vo Viedni, Prahe, Budíne aj v Bratislave. Napísal dva zväzky básní, aj keď tie recitoval len svojim blízkym, glosoval v nich hlavne politiku a ľudské slabosti.



Kempelenova prvá manželka umrela len štyri mesiace po svadbe. Mladý muž našiel útočisko v práci na svojich technických nápadoch. Zariadil si dielňu, v ktorej počas voľných chvíľ experimentoval. Ako úradník v službách panovníčky sa do histórie zapísal tým, že zmodernizoval výťah v soľných baniach v Szolnoku; skonštruoval čerpadlo, ktoré zásobovalo vodou Bratislavský hrad (ten dala Mária Terézia nákladne zrekonštruovať pre svoju dcéru Máriu Kristínu a jej manžela uhorského miestodržiteľa Alberta Sasko-Těšínskeho); Banát, hraničnú oblasť na juhu monarchie „vyčistil“ od zbojníkov, osídlil novými obyvateľmi a v úrodnej oblasti zaviedol pestovanie ľanu; vybudoval továreň na výrobu súkna v Opatovej; vyriešil zavodňovanie Žitného ostrova; vo viedenskom Schönbrunne opatril vodometom Neptúnovu fontánu; v Budíne viedol stavbu hradu aj divadla. Kempelen zdokonalil klasický parný stroj a jeho „ohňová mašina“ bola použitá pri stavbe kanála Tisa – Dunaj.

Potom vymyslel nový koncept - parnú turbínu s reaktívnym pohonom. Na jej princíp prišiel v Londýne, kde sa práve zastavil počas európskeho turné so šachovým automatom, a hneď si ho dal patentovať. Kempelen tak ako prvý na svete získal patent na využitie pary spôsobom, ktorý mu závidel aj James Watt. V bratislavskom Múzeu dopravy je vystavený jeho model parnej turbíny vo veľkosti 1:10.

Wolfgang von Kempelen priniesol svetu veľa kvalitných vynálezov a technických riešení. Preto mu netreba omylom pripisovať to, čo neurobil, napríklad opravu pontónového mosta cez Dunaj poškodeného povodňou. Tento most opravil jeho brat Johann Nepomuk. Wolfgang ukončil úradnícku kariéru na poste miestodržiteľa pre Transylvániu. Vo veku 62 rokov bol penzionovaný. Vo Viedni roku 1804 umrel, tam ho aj pochovali. Na hrobe mal údajne vyrytú myšlienku Horatia: Non Omnis Moriar (Prežívam vo svojom diele), hrob však teraz už nie je možné nájsť. Jeho druhá manželka, deti a vnuci sú pochovaní v rodinnom sídle v Hubiciach.

Obdivuhodný je Kempelenov záujem o zlepšenie života zdravotne postihnutých ľudí. Okrem toho, že vymyslel polohovaciu posteľ pre Máriu Teréziu, zostrojil aj prototypy umelých končatín pre invalidov, špeciálny písací stroj pre nevidomú opernú speváčku a skladateľku Mariu Theresiu von Paradies a životné dielo, hovoriaci stroj, ktorým podľa jeho vlastných slov chcel „uľahčiť hluchonemým ľuďom naučiť sa reč a vyhnúť sa rečovým chybám“. Princíp hovoriaceho stroja po dvadsiatich rokoch výskumov popísal v knihe Mechanismus der menschlichen Sprache z roku 1791 a pretože k nemu musel vymyslieť aj teóriu, považujeme ho za vynálezcu fonetiky a logopedie. Na výstave sme si vypočuli zopár slov, ktoré vymoduloval Kempelenov stroj; hovorí po nemecky a predstavte si, mierne ráčkuje. Peniaze na tieto potrebné mechanizmy mu zarobilo jeho „nechcené dieťa“, šachový automat.



Na záver teda tajomstvo šachového Turka. Nebol to žiaden automat, Kempelen ho oprávnene nazýval „ilúziou“. Legenda o beznohom geniálnom poľskom šachistovi, ktorý sa ukrýval v stroji a hravo porážal všetkých protivníkov, vrátane Napoleona a Kataríny Veľkej, nie je pravdivá. Zostrojiť dômyslený stroj ho svojím spôsobom „prinútila“ Mária Terézia. Počas vystúpenia istého kúzelníka si posadila Kempelena vedľa seba, aby jej vysvetľoval podstatu ilúzií, na ktoré sa dívajú. Kempelen, rozčarovaný amatérizmom vystupujúceho, povedal cisárovnej, že súčasné poznatky umožňujú vymyslieť sofistikovanejšie stroje. Čo iné sa dalo čakať po takom výroku, ako výzva panovníčky, aby teda taký stroj pre pobavenie dvora urobil. O šesť mesiacov predviedol na svadbe princeznej Márie Amélie šachový stroj s figúrou Turka v životnej veľkosti, ktorý porážal väčšinu vynikajúcich šachistov tých čias. Kempelen sa netajil tým, že ide o ilúziu, k svetu sa však drala  legenda, ktorá z neho robila podvodníka. Preto vynálezca svoj stroj zabalil a desať rokov o ňom nikto nevedel. Avšak keď mal Jozef II. privítať na dvore ruské veľkoknieža Pavla, spomenul si na šachový automat a predviedol ho hosťovi. Ten sa ním tak nadchol, že cisár zariadil pre Kempelena s jeho „Turkom“ dvojročné celoeurópske turné. Keďže vynálezca sa práve zadĺžil kvôli svojim technickým pokusom, ponuku prijal a počas turné zarobil dosť financií, aby mohol pokračovať vo výskume stroja, ktorý by dokázal reprodukovať ľudskú reč. Princíp automatu sa pokúšali pochopiť aj členovia francúzskej Akadémie vied, ale márne. O Turkovi existuje takmer osemsto publikácií, Edgar Allan Poe napísal o ňom poviedku, ktorou založil tradície detektívnych postupov v literatúre.

Posledná správa o stroji pochádza z Filadelfie. Hovorí o požiari v Múzeu kuriozít, ktorý roku 1854 šachový mechanizmus načisto zničil. Syn posledného majiteľa roku 1857 napísal článok pre časopis The Chess Monthly, v ktorom osvetlil tajomstvo fungovania tejto senzácie. Skutočne šlo o ilúziu a o zložitý mechanizmus podporený magnetmi. Systém posuvných priečok vo vnútri skrinky umožňoval živému šachistovi presúvať sa do rôznych častí tak, aby ho ani pri prehliadke „vnútorností“ stroja nikto nevidel. Turkovu ruku ovládal pantograf, systém pák a prevodov, ktoré umožnili, aby Turek posúval figúrkami. V nich boli magnety a tie k sebe priťahovali kovové guličky na šachovnici vo vnútri skrinky, na ktorú videl živý šachista. Dnešní špičkoví iluzionisti potvrdzujú, že Kempelen použil pri tejto ilúzii princípy, ktoré svet javiskovej mágie objavil a začal používať až o storočie neskôr.



V Bratislave so životom a dielom Kempelena súvisia tieto miesta: rodný dom na Ventúrskej 11; Kempelenov dom na Dunajskej 20, v ktorom býval a mal súkromnú dielňu do roku 1785, kedy sa presťahoval do Viedne; hrad, ktorý dokázal zásobovať vodou; Jezuitské kolégium na Kapitulskej 26, v ktorom študoval; Uhorská kráľovská komora na Michalskej 1, kde bol zamestnaný ako vysoký štátny úradník; Dóm sv. Martina, v ktorom bol pokrstený a kde sa druhýkrát oženil. Bronzovú sochu Wolfganga von Kempelena v životnej veľkosti nájdete v záhrade Vodárenského múzea. Jej autorom je akademický sochár Róbert Czingel. Obdivovatelia tejto mimoriadnej osobnosti by chceli získať vhodné priestory a vybudovať múzeum venované životu a dielu „bratislavského da Vinciho“.

 

Posledná úprava 13.08.2018

Nájdete nás na FB