Po korunovačnej ceste uhorských kráľov

Po korunovačnej ceste uhorských kráľov

Napísala 

V bratislavskom Dóme sv. Martina v rokoch 1563 až 1830 korunovali devätnásť kráľov, z toho desať panovníkov, jednu kráľovnú a osem kráľovských manželiek. Po centre hlavného mesta sa niekedy oplatí túlať aj s očami upretými dole, na dlažbu. Aj dnes sa môžete prejsť po pôvodnej korunovačnej ceste, ktorou kedysi prechádzali panovníci so svojím sprievodom pri korunovácii.

Časť trasy slávnostného ceremoniálu označuje 178 platničiek z leštenej mosadze v tvare štylizovanej kráľovskej koruny, ktoré sa vynímajú medzi dláždením Kapitulskej, Prepoštskej, Ventúrskej, Sedlárskej ulice, Hlavného námestia až po Michalskú bránu. Tadiaľ korunovačný sprievod vyšiel za hradby stredovekého mesta, kde už trasa ďalej nie je označená.

V  Dóme sv. Martina v rokoch 1563 až 1830 korunovali devätnásť kráľov, z toho desať panovníkov, jednu kráľovnú a osem kráľovských manželiek. Ako prvého korunovali Maximiliána II. (8. septembra 1563) a naposledy tu nasadili na hlavu tzv. svätoštefanskú korunu nasadili na hlavu Ferdinandovi V. (28. septembra 1830). Jedinou korunovanou kráľovnou bola Mária Terézia (25. júna 1741). Kráľovské manželky nemali nárok niesť na hlave svätoštefanskú korunu, iba im ju symbolicky priložili k pravému plecu. Zoznam korunovaných hláv, i keď neúplný, sa nachádza na ľavej strane presbytéria dómu.

Keď všetci kričali: Vivat rex!

Každý rok sa v Bratislave konajú Korunovačné slávnosti, ktoré môžu aspoň približne ukázať, ako taký korunovačný obrad vyzeral. Kráľ so sprievodom prichádzal na korunováciu za hlaholu zvonov, trúbenia a streľby z kanónov od dnešného Rudnayovho námestia. Pri južnej bráne slávnostne vyzdobeného dómu ho vítali najvyšší cirkevní predstavitelia a na korunovačnú omšu bola pozvaná aj vtedajšia svetská „smotánka“ – šľachtici,vyslanci z iných krajín, bohatí mešťania. Dvaja biskupi ho odviedli do sakristie, odkiaľ odetý do korunovačného plášťa a opásaný korunovačným mečom prešielv slávnostnom sprievode do presbytéria. Na čele korunovačného sprievodu za krížom kráčali kňazi, za nimi magnáti, ktorí niesli zástavy desiatich krajín patriacich k Uhorsku, po nich šľachtici s kráľovskými insígniami, palatín s kráľovskou korunou v rukách a korunovační heroldi. Pred kráľom kráčal biskup s apoštolským krížom a stajník s vytaseným mečom. Kráľa korunoval prímas – ostrihomský arcibiskup – a stavy si vymohli aj účasť palatína, zástupcu uhorskej šľachty. V určitom období bolo zvykom, že sa palatín trikrát pýtal zhromaždených, či chcú daného kandidáta za kráľa, a oni trikrát zborovo zahučali: „Áno!“ Ani raz sa nestalo, že by niekto povedal: „Nie, nechcem.“ Po úvodnej časti omše kráľ zložil prísahu, že bude chrániť zákony, spravodlivosť a mier. Mečom trikrát urobil znamenie kríža ako sľub, že bude brániť vieru a cirkev. Potom vystúpil na najvyšší stupeň hlavného oltára a prímas s palatínom mu položili na hlavu korunu. Do pravej ruky dostal žezlo, do ľavej krajinské jablko a posadili ho na kráľovský trón. Prítomní trikrát zopakovali: „Vivat rex! Nech žije kráľ!“ Nasledovala hymna Te Deum a omša. Obrad korunovácie v presbytériu dómu trval niekoľko hodín. Po úmornom ceremoniáli kráľ so svätoštefanskou korunou na hlave a v ťažkom korunovačnom plášti vyšiel severným vchodom do ulíc mesta, kde mu volali na slávu davy nadšených poddaných.

...a tešili sa na korunovačného vola

Obyčajní ľudia sa z korunovácie tešili zaiste aj preto, lebo posledný člen kráľovského sprievodu vždy rozhadzoval mince na červené súkno, ktoré pokrývalo Kapitulskú ulicu. Keď sprievod prešiel, okolostojaci plebs sa vrhal na mince a vo vzduchu švihali meče, ktoré rozsekávali súkno, aby sa každému ušlo aspoň niečo. Ľudia sa sem zbiehali aj preto, lebo vedeli, že bude hostina. Nový panovník totiž vždy dal priniesť aj „korunovačného vola“, ktorého upiekli pre verejnosť a jeho vôňa sa lákavo niesla stredom mesta.

Kráľovský sprievod pokračoval ďalej po Prepoštskej ulici. Stála na nej kúria, v ktorej ubytovávali kráľovských hostí. Svojho času tu prenocovala aj kráľovná Alžbeta a kráľ Matej Korvín s manželkou Beatrix Neapolskou.

Ventúrskou Sedlárskou ulicou prešiel kráľ na Hlavné námestie a cez Františkánske námestie sa dostal do gotického františkánskeho kostola, v ktorom pasoval šľachticov za rytierov Zlatej ostrohy. Keď sa hrdinovia bojov „minuli“, pasoval kráľ za rytierov aj cisársko-kráľovských úradníkov, najčastejšie tých, ktorí mali v rukách štátne financie. Potom vysadol na koňa a cez Bielu ulicu, ktorá bývala počas korunovácií vymaľovaná bielou farbou, prešiel k Michalskej bráne. Od r. 1675 sa panovníci ešte predtým poklonili soche Panny Márie Víťaznej pred jezuitským kostolom na Františkánskom námestí.

Kráľovský sprievod prešiel zo stredovekého mesta Michalskou bránou cez kamenný most ponad priekopu a vydal sa smerom k dnešnému Námestiu SNP ku Kostolu milosrdných bratov, kde stála počas korunovácií drevená tribúna. Tam kráľ zložil prísahu, ktorou sa zaviazal chrániť záujmy a zákony krajiny. Znovu vysadol na koňa a zamieril k Dunaju.

Spolu s dávnym kráľovským sprievodom prejdeme Laurinskou ulicou a Rybárskou bránou. Popri budove Slovenského národného divadla s Ganymedovou fontánou sa cez Mostovú ulicu dostaneme na Námestie Ľudovíta Štúra. Tam, kde dnes stojí pomník kodifikátora slovenčiny, sa kedysi týčil korunovačný pahorok. Aby ho vytvorili, naviezli sem zem zo všetkých uhorských žúp. Kráľ vystúpil na koni na pahorok a mečom švihol na všetky svetové strany, čým symbolicky naznačil, že bude krajinu brániť proti nepriateľovi. Odtiaľ sa korunovačný sprievod vybral na Bratislavský hrad, kde sa konala hostina, zatiaľ čo v uliciach mesta sa veselil ľud.

Viac informácií o Bratislave nájdete v kategórii Vychádzky po Bratislave. A ešte pár fotochuťoviek z Korunovačných slávností 2013.

Takto asi vyzerala korunovácia 14-ročného kráľa Leopolda I. Mladý kráľ zdraví svoj ľud. Ostrihomský arcibiskup vložil na hlavu iba štrnásťročného arcivojvodu svätoštefanskú korunu a odovzdal mu aj ďalšie korunovačné insígnie - jablko, žezlo, meč a plášť: "Maj vždy na pamäti, že všetka moc je dočasná a daná od Boha. Zo všetkých síl bráň spravodlivosť; odmeňuj dobrých a trestaj zlých; ochraňuj od útlaku vdovy, siroty a slabých; k tým, čo k tebe prichádzajú, buď dobrý; nerob medzi ľudom rozdiely, aby tvoju zem nezachvátili nenávisť a sváry." "Urobím všetko, aby som pre túto zem a jej ľud zabezpečil to najlepšie, čo bude v mojich silách," sľubuje Leopold I. Po korunovácii kráľ pasuje rytierov Rádu zlatej ostrohy.

Poprava sťatím hláv účastníkov Wesselényiho sprisahania roku 1671. Poprava sa v skutočnosti konala vo Wiener Neustadt, s Leopoldom I. mala spoločné hlavne to, že majetok popravených prepadol v jeho prospech. Foto: Popravení František II. Nádašdy, Peter Zrínsky a František Krištof Frankopan odchádzajú ako hrdí majitelia svojich hláv smerom ku gastrofestivalu na Hviezdoslavom námestí.

Stodvadsať hercov v dobových kostýmoch v uliciach centra Bratislavy. Ufff, tá horúčava, aj kone mali čo robiť, aby vydržali, nieto človek v brokáte. O smädné a hladné krky sa starali stánky na námestí, plusom bola aj cisterna Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, ktorá zdarma "čapovala" vodu. Dovi o rok na ďalšej korunovácii!

 
 

 

 

 

 

Posledná úprava 19.07.2016

Nájdete nás na FB