Budova na Klobučníckej ulici č. 2 sa označuje za rodný dom barokového hudobného skladateľa a klavírneho virtuóza Jána Nepomuka Hummela (17781837). Hummel sa v skutočnosti narodil v domčeku, ktorý stojí za ním.

Matej BEL (1684 – 1749), polyhistor, nazývaný pre svoje vedecké zásluhy Veľká ozdoba Uhorska (Magnum Decus Hungariae), na Evanjelickom lýceu v Bratislave najskôr študoval a r. 1714, rok po ústupe moru, mu ponúkli miesto rektora. Lýceum pozdvihol na vysokú úroveň, takže sem prichádzali študovať žiaci z celého Uhorska.

Koncom prvého júnového týždňa v predvečer Medarda vystupujú na zemský povrch dunajskí vodníci. Už si nemusia nalievať vodu do čižiem, lebo počas 40 dní dažďa, ktoré sa práve začínajú, im nehrozí „uschnutie“. Prichádzajú do mesta na Medzinárodný festival vodníkov.

Od Čierneho mora až k obom brehom Dunaja siahala moc dáckeho kráľa Burebistu. Niekedy medzi rokmi 60 až 44 (niektorí autori pripúšťajú až rok 35 pred Kr.) panoval vládca, ktorý zjednotil roztrúsené dácke kmene a z Balkánu sa vybral na západ ako rovnocenný – a najsilnejší – súper Rimanov. Prečo sa vôbec Dákovia ocitli na strednom Dunaji, ako to, že ohrozovali Bójov, ktorí boli od nich tak veľmi vzdialení?

Furor. Tak nazvali Rimania nevídanú posadnutosť bojom a zúrivú krvilačnosť Keltov, ktorá ich ochromovala. Aby keltskí bojovníci zastrašili nepriateľa, dostávali sa krikom, spevom a rituálnym tancom do stavu vytrženia, vojaci pohŕdajúci smrťou často revali tak silno, že prehlušili desivý hrmot nespočítateľného množstva rohov a dlhých trúb. „Dokonca i ozvena sa k nim pripájala,“ píše Polybios. Akoby znásobovali živelné sily, zabúdali na seba a v tranze splývali s okolitou prírodou. Už nebojovali, oni samotní boli stelesneným bojom.

Bohovia, čím som si toto zaslúžil! Soľ, víno, zlaté šperky, vzácne amfory a ešte vzácnejšie jemné tkaniny, to všetko sa teraz váľa v blate, lebo títo barbari nie sú schopní vybudovať také cesty ako máme doma! A ak ich aj náhodou vydláždia, tak ich poriadne neoznačia!

Albis si zložila kožený prívesok, na konci ktorého visel medvedí zub. Bola to pamiatka na jej otca, skvelého poľovníka a ešte lepšieho bojovníka. Preto Albis nemohla uveriť, že sa jedného dňa nevrátil spolu s ostatnými unavenými, niekoľkotýždenným potom raziacimi chlapmi z vojenskej družiny, ktorá priniesla bohatú korisť. Bohovia proste pri ňom chvíľu nestáli. Možno preto, lebo svoj amulet dal jej a jeho potom nemal kto chrániť pred mečom nepriateľa.

Múdry starec v bielom rúchu, ktorý zlatým kosákom zrezáva imelo, predpovedá budúcnosť, varí posilňujúce nápoje, radí celému kmeňu a vykonáva obete, vrátane ľudských – tak si predstavujeme legendárnu postavu keltského druida.

Napriek takmer permanentnému nepriateľskému stavu obchod medzi civilizovaným antickým juhom a „barbarskou“ Európou prekvital. Keramika, šperky, víno, vzácne tkaniny a výrobky z kože sa vozili hore-dole po obchodných cestách, ktoré čoraz hustejšie križovali kontinent. Oba svety sa navzájom ovplyvňovali, často nenápadnými spôsobmi. Jedným z nich bola móda.

Nájdete nás na FB