Stvorili legendu. J. R. R. Tolkien

Napísala 

John Ronald Reuel TOLKIEN (1892 – 1973) a jeho HOBIT FRODO
Typ autora: klasik fantasy s obraznosťou, ktorá zasiahla milióny čitateľov
Typ legendy: obyčajný hobití chlapec, ktorý prekoná sám seba a zachráni svet

Budúci autor Hobita, Pána Prsteňov a Sillmarionu prišiel o otca ako malé dieťa a jeho matka umrela na cukrovku, keď mal trinásť rokov. Nenahraditeľné straty akoby ho rozdvojili. Priateľský, komunikatívny človek so zmyslom pre humor, často prepadal v súkromí, v denníkoch a listoch pesimizmu. Neexistuje žiadne bezpečie. Nič netrvá. Žiadna bitka nie je vyhraná raz a navždy. Nečudo, že keď sa ako 16-ročný zoznámil s vtedy 19-ročnou Edith Brattovou, ktorá žila z malých výnosov zdedených pozemkov a ktorú považoval tiež za sirotu (až po svadbe sa dozvedel, že je nemanželské dieťa), zblížila ich túžba po niekom, komu by mohli prejaviť náklonnosť. Prvá láska prerástla do celoživotného vzťahu, vychovali troch synov a jednu dcéru, Edith umrela ako 83-ročná, Tolkien o dva roky po nej. Od čias vysokoškolských štúdií, keď skvele zapadol do čisto mužského spoločenstva na univerzite v anglickom Oxforde, sa však najšťastnejší cítil medzi kamarátmi, kde sa dobre rozprávalo, kde bol dostatok tabaku do fajky a sem-tam pohárik whisky. Možno sa na pocite, že život nemôže dať lepší dar, ako priateľstvo slobodných a seberovných mužov, podpísala prvá svetová vojna, v ktorej padli toľkí ich rovesníci. Určite ten pocit nájdeme v Pánovi prsteňov, v ktorom ženy dostali len malý priestor.

Na mladého filológa urobil neopísateľný dojem fínsky epos Kalevala a islandské mýty Edda v origináli: „Bolo to ako objaviť pivnicu naplnenú fľašami úžasného vína, aké som ešte nikdy neochutnal. Úplne ma to opojilo.“ Takto nehovorí suchopárny akademický vedec, takto cíti človek, ktorý naozaj miluje vzhľad a zvuk slov, ktorý s rozkošou pátra, čo sa za nimi skrýva. (Dokonca aj k deťom bude neskôr vyberať islandské au-pairky, aby im rozprávali na dobrú noc o trolloch.) Tam má korene jeho vymyslený jazyk, v ktorom sprvu písal básne a denníky, roku 1915 sa rozhodol, že je to jazyk, ktorým hovorili elfovia, duchovia z mýtov, ktoré študoval. Jazyk však potreboval „dejiny“, v ktorých by sa mohol vyvíjať. V Tolkienovej hlave sa rodil veľkolepý plán – stvorí pre Anglicko mytológiu. Bude mať to, čo majú iné národy, od kozmogonického mýtu po romantické rozprávkové príbehy. „Stravujúca, ustavične prerušovaná práca - najmä vecami pre život nutnými a lingvistikou, ku ktorej myseľ stále zabiehala; aj tak som však mal stále dojem, že zaznamenávam niečo, čo už niekde „je“, nie že si „vymýšľam“.

Profesor na Oxforde, otec štyroch detí, si privyrábal tým, že známkoval maturitné písomky. Po rokoch spomínal: „Jeden maturant našťastie nechal jednu stránku nepopísanú a ja som na ňu napísal: V istej podzemnej nore býval jeden hobit. V mojej mysli sa príbeh vždy rodí z mien. A tak mi po chvíli napadlo, že by som mal zistiť, čo boli hobiti zač.“ A to bol začiatok. Najskôr stvorí hobita Bilba (knižne jeho príbehy vyšli roku 1937), potom jeho bratranca Froda, ktorý zachráni bájnu Stredozem pred temnou silou Saurona. Frodo, „ten, ktorý nesie Prsteň“, jeho verný pomocník Sam, biely mág Gandalf, dedič gondorského trónu Aragon a ďalší členovia Spoločenstva prsteňa sa vydajú na dlhú dobrodružnú cestu do Mordoru, aby pomohli Frodovi zničiť posledný a najmocnejší zo série Prsteňov moci. Po každom prekonanom nebezpečenstve prichádza ďalšie (Tolkienova krutá lekcia z detstva), Frodo sa mení, učí sa veriť v priateľov a v seba, dozrieva na hrdinu. Z bezvýznamného hobita, vlastne ešte len chlapca, sa stáva odvážny mladý muž, ktorý sa v tvrdom boji proti Zlu snaží ostatným dávať nádej a pritom sám musí odolávať pokušeniam Prsteňa.

Aj Pána Prsteňov písal Tolkien na zadné stránky slohových prác svojich študentov, potom ho preklepával na starej hammondke. Bol perfekcionista, rukopisy donekonečna vybrusoval, až ohrozoval ich vydanie. Knihu prepracovával dvanásť rokov. „Tá história si robí so mnou, čo chce! Už som napísal tri kapitoly z toho, čo mala byť jedna. Úplne ma to pohlcuje a musím sa násilím odtŕhať, aby som opravoval písomky a pripravoval sa na prednášky.“ Náklad prvého vydania v roku 1954 bol smiešnych 3 500 kusov. Internetové kníhkupectvo Amazon dnes tvrdí, že trilógia Spoločenstvo prsteňa, Dve veže a Návrat kráľa je po Biblii druhá najpredávanejšia kniha na svete. Monumentálny trojdielny film režiséra Petra Jacksona získal dohromady 17 Oscarov a zisky z jeho premietania sa blížia k trom miliardám dolárov. Tolkien nadšenie pre svoje knihy nazval „môj poľutovaniahodný kult“. Trápil sa, že mnohých čitateľov príbeh zaujal spôsobom, ktorý on nezamýšľal. I keď bol presvedčený, že literatúra má pôsobiť potešenie. „Napísal som ju krvou svojho srdca, takou, aká je, hustá alebo riedka; nič iné som nebol schopný robiť.“

Slávny výrok: Ten, kto nesie Prsteň, je vždy sám.

 

Posledná úprava 07.10.2021

Nájdete nás na FB