Stvorili legendu. Jaroslav Hašek

Napísala 

Jaroslav HAŠEK (1883 – 1923) a jeho ŠVEJK
Typ autora: nadpriemerne inteligentný, nadpriemerne vtipný a nadpriemerne slabošský bohém s nadváhou, raziaci pivom a tabakom
Typ legendy: idiot tak dokonalý, až geniálne nastavuje zrkadlo zvyšku sveta

Kompletné dielo Jaroslava Haška vyšlo v šestnástich zväzkoch, okrem slávneho románu Osudy dobrého vojaka Švejka napísal okolo 1200 poviedok roztrúsených po časopisoch. Čo znie až neuveriteľne vzhľadom na to, že takmer celý život strávil v „hospodách“. Paradoxne znie aj fakt, že tohto krčmového povaľača, ktorého rýchle vyhodili alebo sám ešte rýchlejšie vypadol z každého zamestnania, nezodpovedného otca a bigamistu, ktorý utekal od oboch manželiek, anarchistu a večného outsidera, si privlastnil komunistický režim a pokúsil sa z neho urobiť uvedomelého umelca. Jaroslav Hašek zažil „vďaka“ otcovi alkoholikovi citovo i finančne biedne detstvo, preto odjakživa stranil chudobným a revolúciám a to bol zrejme aj dôvod, pre ktorý počas 1. svetovej vojny zbehol k Červenej armáde. Z Ruska si doniesol novú manželku Šuru, tlačiarenskú robotníčku, ktorá sa rada hrala na aristokratku (hoci s prvou manželkou sa Hašek nikdy nerozviedol) a zaujímavú skúsenosť: ako „červený komisár“ dokázal nepiť a osvedčil sa aj ako dobrý organizátor. To ho po návrate do Prahy v roku 1920 rýchle prešlo a vrátil sa k bohémskemu životu. Pitie a ruská anabáza mu podlomili zdravie a aj keď sa presťahoval do Lipnice nad Sázavou s jediným cieľom – dokončiť Švejka, vedel, že onedlho umrie. Skôr než jeho srdce skolabovalo, videl ešte svoj román, i keď nedokončený, vychádzať v piatom vydaní.

Švejk sa „narodil“ v jednom z mála Haškových svetlých období. Roku 1910 získal miesto redaktora v časopise Svět zvířat, vďaka čomu mohol požiadať o ruku Jarmily Mayerovej (a dostať ju), roku 1911 založil Stranu pokroku v medziach zákona, ktorá mu poskytla priestor na to, aby si mohol uťahovať z politiky, roku 1912 sa mu narodil jediný syn Richard. A jednej májovej noci v roku 1911, keď sa vrátil domov po záťahu, stihol ešte načarbať na útržok papiera: „Pitomec u kumpanie. Dal sa sám vyzkoušet, že jest schopen, aby vystupoval jako řádný vojín.“ Po vytriezvení lístok zháňal, pretože si pamätal, že ide o geniálny nápad.

„Tak nám zabili Ferdinanda...“ Veta, ktorou sa začínajú Osudy dobrého vojaka Švejka, bola už preložená do 60 jazykov. Spolu s ňou aj táto veľkolepá „myšlienka“: „Poslušne hlásim, von celej svět a život je jedna velká blbost.“ Jedna z mnohých slovných perál, ktoré Švejk len tak rozhadzuje okolo seba, a ktoré sú ostrým protikladom fráz, aké sa vyžadujú „zhora“. Každý režim má veľké heslá, ktoré tento šťastný idiot vo vojenskej uniforme svojimi nekonečnými historkami konfrontuje s drsnou realitou. Nadšená horlivosť, s akou vykonáva rozkazy, sa obracia proti armáde a zosmiešňuje ju. Haškov hrdina tak bojuje nielen proti absurdite vojny, ale proti násiliu akéhokoľvek druhu. Práve tým oslovuje čitateľov na celom svete, preto sa stal nesmrteľný.

Jozef Lada, autor neodolateľných ilustrácií k Švejkovi, zvykol Haškovi počas osláv svojich menín ponúkať osem druhov pálenky, ktoré Švejk vypil s četníkmi na stanici, keď ho viedli do Putimi: kontušovku, višňovku, orechovku, jarabinku, čerta, alaš, vanilkovú, rum. To Haškovi stačilo ku šťastiu: pár priateľov, litre alkoholu, čisté hárky papiera a jeho nápady. Traduje sa, že keď o štvrtej poobede niektorý z jeho krčmových kumpánov povedal nejaké slovo, on okolo neho do trištvrte na šesť zosnoval humoristickú poviedku. Do šiestej ešte stihol zabehnúť do redakcie, aby za ňu vyinkasoval honorár a mohol zaplatiť účet. Ak teda v románe zaznie na podráždenú otázku vyšetrovateľa jedného zo Švejkových prečinov: „Proč nic, prachnic u sebe nemáte?“ odpoveď: „Protože nic nepotřebuju...“ – o kom to asi tak Hašek písal?

Slávny výrok: Nikdy nebolo, aby nejako nebolo.

 

Posledná úprava 07.10.2021

Nájdete nás na FB