Stvorili legendu. Maurice Maeterlinck

Napísala 

Maurice MATERLINCK (1862 – 1949) a jeho MODRÝ VTÁK
Typ autora: Básnik a filozof, ktorý hľadá v človeku dobro
Typ legendy: Odpoveď na otázku, v čom spočíva ľudské šťastie

Roku 1911 prevzal Nobelovu cenu za literatúru „belgický Shakespeare“, dnes neprávom zabúdaný básnik, dramatik a esejista Maurice Maeterlinck. Aj tento mág slova sa na želanie rodičov stal najskôr advokátom. Veľmi skoro však začal písať romantické symbolické básne. Dvadsaťštyriročný blonďatý Flám s atletickou postavou a citlivým srdcom strávil sedem mesiacov v Paríži. Ovzdušie nabité slobodou a tvorivosťou mu dodalo odvahu, aby sa vzbúril proti obmedzeniam meštiackej a klerikálnej rodiny, opustil „isté“ povolanie a začal písať. Tým, že sa oženil s herečkou, urobil ďalší krok k tomu, aby sa rodine úplne odcudzil. Čas ukázal, že to boli dobré kroky: z melancholického pesimistu sa stal najskôr kritik sociálnych pomerov, nakoniec filozof humanity, hlásateľ optimistického postoja k životu, vôle k láske a konaniu dobra. Na staré kolená skončil aj so svojou druhou ženou ako obdivovateľ prírody, z ktorej čerpal námety pre svoje básnicko-filozofické eseje Inteligencia kvetov, Život termitov, Život mravcov a Život včiel. Maeterlinckova filozoficko-rozprávková hra Modrý vták oslovuje divákov na celom svete tým, že každému pripomína jeho vlastnú túžbu po šťastí.

Čo je to šťastie? Taká jednoduchá otázka a pritom každý z nás po celý život hľadá na ňu odpoveď. Niekto ju nachádza, mnohí vôbec nie. Maeterlinck napísal na túto tému dvestostranovú divadelnú hru, ktorú môžu rovnako pozorne sledovať deti aj dospelí, každý divák si niečo z jej posolstva vyberie. Dej sa odohráva medzi tým, ako mama večer ukladá spať a ráno budí malého Tyltyla a jeho sestričku Mytyl. Deti sa v sne vyberú za Modrým vtákom, ktorý má priniesť šťastie chorému dievčatku zo susedstva. Stretávajú plno symbolických postáv: Psa a Mačku, ktorí sa stále hádajú, hoci sa majú radi; láskavého, rozhodného a múdreho starca Čas; Svetlo, ktoré ich zachraňuje pred zlobou a vedie za Modrým vtákom; Noc, Čarodejnicu, Vodu, Mlieko, Cukor, Chlieb... Deti navštívia klamlivú Záhradu šťastia, v Kráľovstve budúcnosti sa rozprávajú s deťmi, ktoré sa ešte len majú narodiť. Nakoniec pochopia, že mŕtvi starí rodičia ožijú vždy, keď niekto na nich myslí a že šťastní sme vtedy, keď robíme šťastnými ľudí okolo nás. A že každý si skôr či neskôr uvedomí, či chce nájsť ozajstné tiché šťastie, alebo či mieri radšej za krikľavejším konzumom. Maeterlinck akoby mimochodom pripomína: šťastie nie je len v tom, že ho občas a na chvíľu nájdeme, šťastie spočíva v samotnom hľadaní a v ceste za ním.

Slávny výrok (Noc v Modrom vtákovi): Koľko rokov už človeku nerozumiem... Kam chce dôjsť? Musí naozaj všetko vedieť, zmocniť sa všetkých tajomstiev?

 

Posledná úprava 07.10.2021

Nájdete nás na FB