Zjaviť pravdu slovom

Zjaviť pravdu slovom

Napísala 

Chcem povedať pravdu a zjaviť ju ľuďom slovom. – Byť spisovateľ? Nie si práve najskromnejší. Nebudeš to mať ľahké, budeš trpieť, okrem pár chvíľ eufórie pri tvorbe. (Dušan Mitana, úryvok z prvej kapitoly knihy Hľadanie strateného autora)

Kali Bagala, neúnavný propagátor kvalitnej slovenskej literatúry, vydal vlani reedíciu piatich románov Dušana Mitanu. V októbri sa mu dokonca podarilo prehovoriť autora, aby prišiel do bratislavskej predajne Martinusu na besedu a autogramiádu. Mitana verejné spisovateľské exhibície ktovieako neobľubuje (okrem Pohody, kde, ako povedal, sa cítil najlepšie, „plný stan čitateľov, mal som ich rád a oni mňa asi tiež“). Beseda bola krátka, autogramiáda dlhá, záujemcovia, väčšinou mladí ľudia stáli v rade na podpis do knihy až hodinu a pol. Dušan Mitana stručne spomenul každú z kníh, ktoré práve vychádzajú v novom vydaní, a prečítal úryvky z knihy Hľadanie strateného autora, ktoré považuje za dôležité, okrem toho v úvode aj tento: – Čo je to moderná literatúra? Diletanti neschopní vidieť a uchopiť svet v celistvosti, egomaniaci, ktorí sa nevedia vžiť do duší svojich blízkych, duševní otroci, ktorí sa musia furt niekomu spovedať a svoj striptíz považujú za vrchol odvahy a slobody, fragmentárni lajdáci, škoda reči... Dobre vieš, že ozajstní spisovatelia kašľali na to, či sú moderní, a preto boli veľkí. Cítili sa súčasťou všetkého jestvujúceho, bolesti a radosti všetkých ľudí boli aj ich bolesťami a radosťami.

A ešte zopár myšlienok z besedy:

Ja už mám pamäť deravú, selektívnu, pamätám si len to, čo ma mimoriadne osloví. Pri názve knihy Koniec hry mi ako prvé napadne, ako dlho som ju písal a ako dlho trvalo, kým vyšla. Spoločensko-psychologický román s kriminálnou zápletkou z obdobia normalizácie vyhodnotilo vydavateľstvo najskôr ako protištátny text, lebo sa v ňom objavili zakázané témy, otec hrdinu bol bývalý partizán, ktorý v 50. rokoch sedel vo väzení ako buržoázny nacionalista. Kniha nakoniec horko-ťažko vyšla, ale za tú cenu, že buržoázny nacionalizmus bol vyškrtnutý. A až keď vyšla v Rusku v náklade 700 000 kusov, mohlo vyjsť druhé vydanie aj u nás.

Napísal som aj to, že najväčšími nepriateľmi Slovákov sú Slováci, a za tým si stojím.

Môj rodný cintorín som začal písať roku 1968, vyšla roku 2001. Dnes by som ju nazval skôr Pamäti. Je to burleska, takmer neuveriteľné zážitky ľudí z vidieka, ktorí prišli žiť do mesta. Dej sa odohráva na cintoríne, čo má viacero významov. V priebehu rokov som prikladal k textu rôzne doplnky, až sa z toho stala koláž. Vlastne všetky moje posledné knihy sú koláže. Prestal som písať poviedky, ten priestor mi bol zrazu úzky, a začal som písať koláže.

K rozsiahlemu triptychu o hľadaní a blúdení a premenách (ako ho pomenoval Peter Zajac, dohromady 1 176 strán), do ktorého sú zaradené knihy Hľadanie strateného autora, Návrat Krista a Zjavenie: – Kládol som si základné otázky, prečo sa rodíme na Zemi, aký to má zmysel. Odpoveď som dlho hľadal v rôznych ideológiách aj náboženstvách, prešiel som taoizmom, zen budhizmom, hinduizmom, až som sa vrátil ku kresťanstvu, k evanjelizačnému učeniu Ježiša Krista. Nakoniec aj tak zistíte, že Boh je len jeden, hoci dostal od ľudí mnoho mien. V Návrate Krista som zaznamenal vlastné poznávanie rôznych náboženstiev, aj konšpiračné teórie sú tam, množstvo mystifikácií, symbolov. Zatiaľ čo ja som stále ten istý. Teraz mám dojem, že Boh existuje, len je momentálne dosť dlho nezvestný.

Zjavenie bolo nominované na cenu Anasoft, ale ja súťažiam neprikladám žiaden význam. Súťaže a výhry patria podľa mňa do športu. Nemyslím si, že tí, čo dostávajú ceny v literárnych súťažiach, sú aj najlepší spisovatelia. Väčšinou sú horší ako tí, ktorí sa do súťaže ani nedostali.

Čo sa týka literárnej kritiky, nepamätám si na takú, ktorá by ma niekam posunula. Od dobrých kritikov by som si dal poradiť. Kritici mávajú vplyv, ale musia to byť páni kritici, a takých veľa nie je.

V súčasnej literatúre mi trochu chýba duch. Akoby sa všetko točilo len okolo peňazí. Základom dobrej literatúry sú tajomstvá, ktoré sa nedajú vysvetliť. Number one medzi spisovateľmi je podľa mňa Dostojevskij, najlepší spisovateľ na svete. Čím by bola svetová literatúra bez neho? Ničím.

Nech sa vám darí!

 

 

Posledná úprava 19.01.2018

Nájdete nás na FB