Dočekalovej kniha Tvůrčí psaní pro každého sa stala veľmi rýchle bestsellerom. Populárnym štýlom, ktorým predstavila základy novinárskej profesie, vrátane praktických cvičení, zaujala nielen začínajúcich novinárov, ale najmä rastúci počet blogerov. Títo ľudia rôznych profesií sa síce neživia slovom profesionálne, no majú denne možnosť osloviť svojimi textami prakticky každého, kto má prístup k internetu. Vďaka stretnutiam s absolventami jej kurzov vie autorka nájsť správny spôsob na to, aby motivovala ku kvalitnému písaniu, no zároveň aj upozornila na úskalia tejto činnosti.
V svojej prvej knihe s podtitulom Jak psát pro noviny a časopisy podáva základné informácie o pätnástich novinárskych žánroch, na ktorých stojí remeslo novinára. Pretože, ako sama konštatuje, žiaden talent nie je taký výrazný, aby sa dokázal zaobísť bez štúdia teórie, aby sa dokázal zaobísť bez tréningu a usilovnej práce. Internet dnes dáva šance, začiatočníci sa tu môžu rýchle učiť, čo má na druhej strane negatívny vplyv na kvalitu príspevkov. Čas ešte len ukáže, aké dôsledky bude mať v celom ľudskom spoločenstve táto ľahká možnosť prihovárať sa k masám. Zatiaľ má vplyv hlavne na jazyk. Pokým sa v písaných médiách ešte ako-tak udržuje istá jazyková úroveň, blogy prinášajú hovorový jazyk a slang, ich autori si nerobia starosti dokonca ani s gramatikou.
Uvedomíte si silu toho, čo píšete, a fakt, že skutočne môžete ovplyvniť niečí život, myslenie alebo rozhodovanie.
Človek, ktorý sa chce živiť písaním, berie na seba povinnosť písať aj vtedy, keď sa mu nechce. Písanie síce je i akýmsi druhom uvoľnenia a triedenia myšlienok, ale ak má s nimi autor ísť na verejnosť, mal by vedieť, že odkrýva svoje vnútro pred zvyškom sveta a že má očakávať občas aj nepriaznivú spätnú väzbu.
Bežne budete dostávať úplne protichodné ohlasy na svoju tvorbu a nikdy vlastne nebudete s istotou vedieť, ako na tom ste. Bohužiaľ, na tento fakt si musí každý autor zvyknúť a musí sa naučiť usínať bezstarostným spánkom aj vtedy, keď ho kritika trhá na márne kúsky. Väčšina ľudí si totiž sadne a napíše svoj ohlas vo chvíli, keď nie sú spokojní. Často tým pre autora vzniká skreslený obraz toho, aká jeho tvorba je. Tak ako nikdy nebudete vedieť, či je váš materiál skutočne dobrý, alebo skutočne zlý, nikdy nie je jasné, ktorý kritik má vlastne pravdu. Preto svojim študentom vždy hovorím: “Ak vás tvorivé písanie teší, je vám pri ňom dobre a píšete srdcom, potom to zmysel rozhodne má.”
Kniha Tvůrčí psaní pro každého sa stala bestsellerom. Po dvoch rokoch pribudlo pokračovanie Tvůrčí psaní pro každého 2 pre tých, ktorí si chcú trúfnuť na novelu, či román, a Tvůrčí psaní pro každého 3 o zákonitostiach dramatickej tvorby, predovšetkým písania scenárov pre televíziu. Autorka v nich okrem základov teórie prezrádza aj niektoré profesionálne tajomstvá, s ktorými sa tento typ tvorivej práce dá ľahšie zvládnuť. Sama verí, že šťastie praje pripraveným, no v konečnom dôsledku považuje za najlepší tréning skočiť do vody a plávať.
Úspech je mrcha vrtkavá a zo všetkého najmenej je ovplyvnená talentom autora. Byť známym a úspešným autorom, to znamená mať i poriadny kus šťastia, stretnúť tých “správnych” ľudí a niekedy aj mať na to všetko “správny žalúdok”. Veľmi rýchle zistíte, že to, čo ste vytvorili a honosne nazvali románom, nie je ničím iným než obyčajným produktom, výrobkom, ktorý sa musí dobre predávať.
Budete makať 20 hodín denne, aby ste sa dostali na vysnenú priečku, to vám hovorím s istotou. Váš výsledok je pritom neistý, pretože nie je nič vrtkavejšie ako sláva.
Najdôležitejšie zo všetkého je, aby ste si ujasnili, či chcete byť dobrí, alebo slávni. V dnešnej mediálnej dobe to vôbec nie sú tie isté veci. Urobiť niekoho slávnym, to je len otázka dobre pripravenej kampane. Každá sláva sa skôr či neskôr pominie. Dobrá kniha, dobrý fejtón, dobra reportáž, tie zostávajú. Rozhodnite sa, čo z toho je pre vás skutočným hnacím motorom. Ušetríte si tak mnoho sklamania.
Keď sa jeden môj kolega dozvedel, že pripravujem túto publikáciu, spýtal sa ma, či budem v učebnici vyučovať tvorbu komerčnej alebo nekomerčnej literatúry. Priznám sa, že táto otázka ma vždy rozčúli. Nemám rada, keď sa literatúra delí na komerčnú a nekomerčnú, pretože tieto označenia sú podľa mňa veľmi diskutabilné. Čo je to vlastne komerčná literatúra? Znamená to, že keď napíšete novelu, ktorá sa výborne predáva, tak píšete komerčnú literatúru? A prečo mnoho ľudí používa prívlastok “komerčný” v hanlivom význame slova? Prečo sa za “komerčného autora” považuje často grafoman, ktorý je viac než spisovateľom iba schopným obchodníkom so slovami? Domnievam sa, že ide skutočne o nešťastné označenie, keď hovoríme o “komerčnej” literatúre. Mali by sme skôr hovoriť o “literárnom gýči”. Ako hovorí Přemysl Rut: Nie príbeh, ale kalkulácia s jeho účinkom je tá osudná výhybka, na ktorej začína sprvu nenápadne od cestičky umenia odbočovať cesta gýča. Akonáhle rozprávač podpláca čitateľovu zvedavosť vraždami, bozkami a splnenými želaniami, príbeh prestáva byť príbehom, nejde mu už o rozprávanie toho, čo bude ďalej, ale len o zanechanie dojmu.”
Čo je to televízia? Väčšina ľudí, ktorí už pracovali pre televíziu, by vám odpovedala jedným slovom: droga. Televízia skutočne je taká droga, ktorá človeka plne pohltí a ten sa len veľmi ťažko vymaňuje z jej zajatia. Návyková je neustála zmena, nepravidelnosť a hektickosť, no na druhej strane, práve to, čo je plusom, môže byť niekedy pre autora priam ničivé. Navyše konkurencia je v tomto odbore skutočne veľká. To je bohužiaľ údel krajín s malým počtom televíznych staníc.
Či si to chceme priznať, alebo nie, komerčná televízia je médium určené pre vysielanie reklamy. Aby sa na túto reklamu niekto díval, vysiela sa medzi reklamnými blokmi program. Tak to je, a nie naopak. Ak teda od svojho pôsobenia v komerčnej televízii očakávate naplnenie nejakých umeleckých ambícií, budete sklamaní.
Stavba príbehu nie je nič iné než remeslo a to sa môže každý dobre naučiť. Do popredia však vystupujú okrem znalosti remesla aj osobná disciplína, schopnosť tímovej práce, schopnosť flexibilne reagovať na meniace sa zadanie a najrôznejšie požiadavky a odolnosť voči stresu a únave. Talent v tejto škále síce hrá dôležitú úlohu, ale sám nepostačuje. Typický talentovaný umelec nemá väčšinou šancu úspešne sa uchytiť v televíznom kolotoči. Málokedy má totiž osobnú disciplínu, chýba mu aj odolnosť voči stresu (umelci sú zväčša labilní), alebo nie je schopný pracovať v tíme. Poznala som niekoľko veľmi talentovaných autorov, ktorí neboli schopní pracovať pre komerčnú televíziu. Nedokázali ustáť vysoké pracovné tempo, odovzdávať scenáre včas a spolupracovať s kolegami. Samotný talent na písanie pre televíziu nestačí. Ak chcete naplno uplatniť svoj talent na písanie a vychutnať si osobnú slobodu, píšte knihy. Naopak, keď sa dáte do písania pre televíziu, zmierte sa vopred s tým, že vám do scenára bude hovoriť veľké množstvo ľudí (dramaturg, šéfredaktor, režisér, producent, herci alebo moderátor ap.) a že miera vašej autorskej slobody bude priamo úmerná veľkosti rozpočtu.
Viac informácií nájdete na www.grada.sk.
