Historická detektívka zo Štiavnice

Napísala 

Zdá sa, že Juraj Červenák je už na slovenskom (a dodajme, že aj na českom) literárnom nebi neprehliadnuteľná star, hlavne v žánri fantasy. Má svojich skalných čitateľov, ktorých oslovili najskôr jeho mytologické motívy z cyklu Černokňažník a Bohatier, z kníh o Bivojovi či Conanovi, potom tri diely Dobrodružstiev kapitána Báthoryho. Aj na prezentáciu jeho knižnej novinky Mŕtvy na Pekelnom vrchu prišlo veľa fanúšikov, i keď v tomto prípade ich autor prekvapil tým, že si vyskúšal nový žáner – kombináciu historického románu a detektívky.

Juraj Červenák

MŔTVY NA PEKELNOM VRCHU

Slovart, 256 s.

Ako prezrádza už podtitul na obálke, ide o detektívny príbeh z čias protitureckých vojen, teda z prelomu 16. a 17. storočia. Juraj Červenák opäť pripravuje sériu príbehov, tentokrát s dvomi svojskými hrdinami – vojnovým veteránom kapitánom Joachimom Steinom a notárom Matejom Barbaričom, ktorí budú odhaľovať zločiny zakaždým v inom meste. Najskôr sa ocitneme v Banskej Štiavnici, potom v Prahe, Prešporku, Viedni, neskôr príde na rad Istanbul a Benátky. Prvú časť tejto série historických detektívok môžeme nazvať špionážnym thrillerom. Okrem pátrania po zradcovi, ktorý spolupracuje s Turkami a pomáha im pri dobýjaní banských miest horného Uhorska, sa stávame svedkami toho, ako sa z dvoch na pohľad nekompatibilných pováh, z odmeraného vojaka a pôžitkárskeho notára, ktorému nie sú cudzie žiadne životné radovánky, stáva zohratá dvojica, ktorá úspešne plní svoje poslanie.

A pre tých, ktorí sa nedostali na túto akciu, prinášame skrátený záznam odpovedí autora na otázky Dada Nagya:

Rád píšem dialógy, preto som chcel napísať detektívku, ktorá je dialógový žáner. Napísal som ju rýchlejšie ako iné knihy, bola hotová za tri mesiace.

Keď píšem historický thriller o žoldnieroch, patrí k tomu istá dávka vulgarizmov. Používam šťavnatý jazyk, lebo som si istý, že nadávky v tých časoch ľudia brali inak, ako dnes. A tešilo ma zamiešavať do textu aj archaický jazyk a dobový slovosled.

Aj metódy vyšetrovania a vypočúvania sú drsné. Už prvé strany čitateľa uvedú do dobovej atmosféry verným popisom popravy tureckého zajatca, ktorého práve narazili na kôl. Takéto popravy s obľubou vykonával manžel Alžbety Bátoryovej František Nádasdy, známy svojou krutosťou k zajatcom. Čo sa týka opisu dobových ukrutností, čitateľov mojich predchádzajúcich kníh určite nezaskočia.

V tejto knihe sa neobjavia nadprirodzené prvky, aj keď jej názov by mohol naznačovať, že budú. Je tu len strašidelná až hororová zápletka, no každá záhada má svoje prirodzené vysvetlenie. Zistil som, že mi začína prekážať dej, pri ktorom sa zjaví nadprirodzená postava a zasiahne v situácii, keď autorovi akoby dochádzal nápad, čo s príbehom ďalej. Viac ma baví, ak hrdinovia prekonajú nástrahy vlastným silami a tak isto sami aj vyriešia problém. Keby som chcel znovu napísať fantasy, tak nepíšem detektívku, pretože ak je v detektívke pri hľadaní páchateľa použitá mágia, je to podraz na čitateľa a porušenie zásad žánru.

Čo sa týka reálií, žiadne také miesto ako Pekelný vrch v okolí Štiavnice neexistuje. Existuje však Studený vrch, na ktorom sa podľa povestí o Barbore Rösslovej zjavovali pekelní psi a duchovia. Barbora bola zhýralá meštianka, ktorá poriadala orgie a za svojho života stihla rozhádzať obrovský majetok po otcovi. Keď umrela, roztvorila sa jama v zemi, z nej vybehli pekelní psi, roztrhali jej telo a skočili s ním do jamy, ktorá sa za nimi aj za Barborou zavrela. Vychádzal som z tejto povesti a vymyslel som miesto, na ktorom sa mala nachádzať pekelná jama. Mnohé postavy, vrátane hlavného páchateľa, sú historické postavy, objavujú sa tu ľudia, ktorí v tých časoch naozaj v Štiavnici žili – richtár, farár, riaditeľ gymnázia, haviari. Príbeh som komponoval precízne, nie ako iné knihy, ktoré som občas nechával plynúť; aj tabuľku a schému deja a konania postáv som si robil, pretože postáv je v príbehu veľa a dej je spletitý. Dúfam, že si čitatelia všimnú kontrast medzi spôsobmi, akými sa zabezpečovala spravodlivosť v minulosti a ako to vyzerá dnes. Pretože historický spôsob mučenia bol síce krutý, ale zároveň prinášal výsledky, a pred zákonom vtedy nebol nedotknuteľný nikto, na koho padlo podozrenie z vraždy alebo velezrady.

 

Posledná úprava 24.01.2020

Nájdete nás na FB