Markéta Dočekalová
TVŮRČÍ PSANÍ V OTÁZKÁCH A ODPOVĚDÍCH
Grada, 166 s.
„Ako pätnásťročná som verila, že stať sa úspešnou spisovateľkou nebude nič náročné. O tridsať rokov neskôr už viem, že úspech je relatívny a spisovateľov je na svete ako múch. Písanie je ťažký odbor a úspech nezávisí len od talentu. Potrebujete mať aj šťastie, stretnúť tých správnych ľudí v správnej chvíli, trafiť tému knihy do správneho okamihu a mnoho ďalšieho. A čo je najhoršie, aj keď vám nakoniec budú chodiť e-maily od spokojných čitateľov, vždy sa nájde niekto, kto knihu skritizuje,“ varuje začínajúcich autorov pred tým, čo ich čaká, skúsená autorka a lektorka tvorivých kurzov Markéta Dočekalová. „Preto je dôležité, aby človek písal preto, že je vďaka písaniu šťastný. Aby písal preto, lebo má čo povedať. Akákoľvek iná motivácia môže priniesť len sklamanie.“
Dočekalová už napísala mimoriadne úspešnú trojdielnu učebnicu o základoch autorskej tvorby, podľa ktorej vyučuje písanie v svojich kurzoch a na niekoľkých vysokých školách. Teraz k nej pribudla ďalšia príručka, ktorú si vyžiadal život. Odpovedá v nej totiž na otázky, ktoré sa ustavične opakujú a s ktorými si začiatočníci nevedia rady. Opakuje v nej základné informácie o tom, ako má vyzerať dobrý rukopis a kvalitné literárne dielo, ale prináša aj rady, ako hotový rukopis ponúkať do vydavateľstiev, čo je to autorské právo a autorský zákon, ako má vyzerať zmluva s vydavateľstvom a podobné praktické informácie.
Chuťovky z knihy Tvůrčí psaní v otázkách a odpovědích:
Či sa môžete stať spisovateľkou? V tomto svete je možné čokoľvek. Dokonca sa môžete stať spisovateľkou i vtedy, keď nemáte žiaden literárny talent a neviete písať. Stačí mať šťastie a prísť s dostatočne škandálnym obsahom, o ktorý bude na trhu záujem. To sú fakty a je zbytočné si ich zastierať. Ak sa však chcete stať dobrou spisovateľkou a písať kvalitnú literatúru, budete k tomu potrebovať viac ako len pozitívne ohlasy na nete. Písanie je predovšetkým drina, prepisovanie vlastného textu a neustále vylepšovanie. A aj keď máte talent a napíšete skvelú knihu, nemusíte mať úspech. Niekto si vás musí všimnúť a pomôcť vám, aby ste sa dostali do povedomia čitateľov.
Písať knihu je podobné ako hovoriť k davu. Všetko, čo poviete, môže byť a bude jedného dňa použité proti vám. Tak na to pri písaní myslite.
V literatúre nič také ako univerzálnosť neexistuje. Čím viac píšete svoje dielo tak, aby ste oslovili masy, tým väčšia je pravdepodobnosť, že nakoniec nezaujme takmer nikoho. Cieľovej skupine teda venujte veľkú pozornosť.
I negatívna reklama je reklama a aj keď vyjde recenzia, v ktorej je vaša kniha skritizovaná, môže jej to pomôcť. Čitatelia si totiž všimnú, že vaša kniha existuje. Autor toho musí vydržať veľa a hlavne si musí zvyknúť na to, že jedni jeho výtvor chvália a ďakujú mu zaň a iní ho hania. Nejeden spisovateľ to rieši tak, že recenzie svojich kníh proste nečíta.
Začiatok knihy je extrémne dôležitý. Autor má relatívne veľmi malý priestor na to, aby čitateľa zaujal do takej miery, že bude čítať ďalej. Na začiatok sa však pozrie každý. Okrem toho vo všetkých vydavateľstvách platí, že redaktori čítajú maximálne prvých desať strán rukopisu a tie rozhodnú. Ak ich nezaujmú, rukopis odmietnu.
Dnešný čitateľ je (bohužiaľ) zvyknutý na televízny jazyk, je netrpezlivý a chce čo najrýchlejšie vpadnúť do deja. Požaduje tzv. rýchly rozjazd. Nezačínajte teda knihu dlhým a rozvláčnym popisom.
Ak ide o dilemu, šťastný/nešťastný/otvorený koniec, je vyskúšané, že čitatelia v Európe sú pomerne triezvi a žiadajú uveriteľné konce. Typické americké happy-endy, kedy všetko dopadne dobre, nemajú príliš radi. Skúsenosti ukazujú aj to, že je lepší šťastný alebo nešťastný koniec, ako koniec otvorený, v ktorom by bolo rozuzlenie ponechané na čitateľovej predstavivosti. Najlepší je koniec, ktorý prirodzene, logicky a uveriteľne vyplynie z predchádzajúceho deja.
Kedy je rukopis hotový? Mali by ste sa zamyslieť nad tým, ako ste zvládli vymyslieť príbeh, či sa vám podarilo vykresliť postavy dostatočne plasticky, či majú motiváciu k svojmu správaniu. Či sú zápletky uveriteľné, ako sa vám podarilo zdramatizovať dej, či bude čitateľ dostatočne v napätí (alebo či sa baví, ak ide o humornú knihu), koľko a akých máte v knihe prekvapení a či naozaj vyvolávajú u čitateľa moment prekvapenia. Pozornosť treba venovať aj logike deja, tu robia začínajúci autori často chybu. Nie sú v deji logické chyby a nezmysly? Nemáte tu faktické chyby, ktoré by vyplývali z toho, že neviete, o čom píšete? Je toho viac, ale toto sú základné veci, ktoré by si mal autor ustriehnuť.
Nikdy neposielajte rukopis dvom vydavateľstvám naraz, je to považované za nesolídne a neurobilo by vám to dobré meno. Až keď dostanete odmietavú odpoveď, môžete zaslať rukopis do ďalšieho vydavateľstva. Niekedy môže byť váš rukopis odmietnutý nie preto, že je nekvalitný, ale že ste si zle vybrali vydavateľstvo, ktoré knihy podobného žánru nevydáva. Pe každého autora je dobré, ak sa mu podarí tzv. „zabávať sa“ u nejakého vydavateľa, ktorému potom ponúka ďalšie svoje rukopisy.
V praxi platí, že pre kvalitný rukopis sa vydavateľ časom vždy nájde a nekvalitný rukopis by nemal byť vydaný.