Asi by sme v dejinách ťažko hľadali génia, ktorý prežil celý život s prehrami a bolestnými skúsenosťami, ktorý tak ťažko bojoval o trochu znesiteľnejší osud, ako najznámejší španielsky románopisec Cervantes. Nech vás nemýli to „de“ v mene, Cervantes sa síce narodil v šľachtickej rodine, ale veľmi chudobnej. V detstve prešiel s otcom, ktorý sa živil ako ránhojič, takmer celé Španielsko, videl veľa biedy a sám biedu a často aj hlad zažil. Jeho vzdelanie bolo len útržkovité. Roku 1569 sprevádzal ako komorník kardinála Julia Aquavivu do Ríma. Tam sa dal k armáde. O dva roky sa zúčastnil legendárnej bitky pri Lepante, v ktorej španielske a benátske loďstvo porazilo Turkov. Cervantes bojoval udatne, mal však smolu. Keď sa prebral z mdlôb po zásahu delovou guľou, s hrôzou zistil, že ľavou rukou už nepohne. Napriek tomu ešte niekoľko rokov bojoval v službách Juana de Austria. Keď sa konečne rozradostený vracal domov s odporúčajúcimi listami od Dona Austria a vojvodu de Sessa, loď, na ktorej sa plavil aj so svojím bratom, neďaleko Marseille prepadli tureckí piráti. Odvliekli ich do zajatia v Alžírsku. Cervantes doplatil práve na tie odporúčajúce listy. Turci ho kvôli nim považovali za významného šľachtica a chceli za neho nemalé výkupné. Rodine trvalo päť rokov, kým dala dohromady požadovanú sumu. Cervantes celý ten čas prežil ako otrok. Niekoľkokrát sa pokúsil o útek, zbytočne. Po návrate do Španielska už nikoho nezaujímalo, ako hrdinsky sa kedysi správal. Navyše sa nie práve šťastne oženil a aby dokázal uživiť rodinu, musel vziať akúkoľvek prácu, i nevďačný „flek“ vyberača daní. Stačilo pár chýb v účtoch, nejaké tie dlhy (bol dokonca podozrivý z vraždy) a skončil vo väzení. Skúsil písať, vyšiel mu pastiersky román Galatea (1585) a niekoľko divadelných hier, mizerný honorár však jeho finančné problémy nevyriešil.
A práve z najväčšej biedy sa zrodil Dômyselný rytier don Quijote de la Mancha, životné dielo, ktoré začal písať počas posledného pobytu za mrežami. Prvá časť vyšla roku 1605 a hneď zožala obrovský úspech. O románe sa hovorilo v celej Európe. Akoby sa k jeho autorovi karta osudu konečne začala obracať priaznivejšou tvárou. Ale len na chvíľu. Presťahoval sa do Madridu a pokým písal druhý diel, niekto iný (pošepkávalo sa, že to mohol byť Lope de Vega) ho predbehol a pod pseudonymom Avellande vydal pokračovanie Dona Quijota, v ktorom sa pohŕdavo vyjadroval o Quijotovi i jeho autorovi. Cervantes preto nechal svojho Rytiera smutnej postavy na konci druhého dielu umrieť, aby už nikto nemohol napísať plagiát. Druhý diel tiež úspešne obletel celú Európu. I keď Cervantes za svoje najlepšie dielo považoval iný román, ľúbostný príbeh Strasti Persila a Sigismundy, ktorý sa končí happy-endovou svadbou. Toho, aby mu literárny úspech priniesol aj peniaze, sa nedožil. Umrel ako laický člen františkánskeho rádu v ten istý deň ako Shakespeare.
Pôvodne si chcel iba vystreliť z obľúbených rytierskych románov. Vysmievaný Rytier smutnej postavy, ako svojmu pánovi hovorí verný, nekomplikovaný sluha Sancho Panza starajúci sa nanajvýš o svoje brucho, sa však postupne mení na bojovníka proti krutosti a surovosti sveta. Quijote je ochotný trpieť znovu a znovu, len nech niekomu pomôže. Nie je tu šťastný, uniká do inej reality, tam, kde ešte čosi znamenajú pojmy ako láska, odvaha, česť, spravodlivosť. Je blázon, ak na rozdiel od ostatných uveril v človeka a v lásku a je ochotný sa kvôli nim obetovať? Tomuto svetu síce vládne rozum, ale pretepliť ho dokáže iba dôverujúce srdce. Verte, tento svet potrebuje Don Quijotov, veľa, veľa Don Quijotov. Ak Cervantesov hrdina vyzerá navonok ako naivný čudák, je to len maska, ktorú si múdrosť často nasadzuje. Ním zbožňovaná Dulcinea je pre racionálne zmýšľajúceho človeka obyčajná pastierka kráv. Pre milencov je však symbolom vysnívanej ženy. A pre tých, ktorí sa vyberajú na cestu za naplnením života, je princeznou, o ktorú sa oplatí bojovať. Cervantes necháva svojho hrdinu vytriezvieť z fantázií a hneď nato umrieť. Naozaj, ak okolie násilím prinúti človeka vzdať sa svojich ideálov, znamená to pre neho smrť.
Umierajúci Cervantes netušil, že hrdina, ktorého vymyslel, bude stáročia po jeho smrti inšpirovať ľudí k tomu, aby šli za svojimi ideálmi; že Dona Quijota budú maľovať maliari takých zvučných mien, ako Goya, Delacroix či Doré; že jeho román nahraný na CD sa v októbri 2003 dostane dokonca do vesmíru ako súčasť letu španielskeho astronauta Pedra Duquea; a že výskumný program, ktorý Duque počas ôsmich dní na vesmírnej stanici urobí, nazvú – Cervantes.
Slávny výrok: Potulní rytieri by nemali skúmať, či sa zarmútení, spútaní a ponížení, ktorých stretnú na svojej ceste, ocitli v núdzi vlastnou vinou alebo zásluhou; rytieri im majú pomáhať a vidieť pritom len ich nešťastie, a nie ich hriešnosť.
