Jednoducho Rudo

Jednoducho Rudo

Napísala 

Primitívny humor s intelektuálnym nadhľadom. Cynický a vulgárny sociopat. Ufrflaný mizantrop s expresívnym slovníkom. Depresívny tridsiatnik bez ženy a s divnými priateľmi, s ktorými rieši otázky, či existuje Boh, prípadne aký zmysel majú mužské bradavky.  Napriek tomu - alebo práve preto - ho máme radi. Zoznámte sa, to je Rudo, komiksová postavička a alter ago Daniela Majlinga.

Daniel Majling, ročník 1980, dramaturg SND, ktorý pre prvú divadelnú scénu spracoval také diela, ako Timravin Bál, Láskavé bohyne Jonathana Littella, Dostojevského Bratov Karamazovovcov, či Tolstého Annu Kareninovú. Pre Dejvické divadlo zadaptoval poviedky Irwina Welsha. Dramatizácia nazvaná Ucpanej systém získala cenu Alfréda Radoka. V Dejviciach túto hru uvádzajú ako „nejsprostejší inscenaci v historii DD“ a vopred varujú divákov, že vzhľadom na veľký počet vulgárnych slov nie je predstavenie vhodné pre divákov do 15 rokov a tých, ktorí sú na takýto spôsob vyjadrovania citliví. Podobný temný slovník používa aj komiksový Rudo. Čo na to autor? Toto: „Slovo „vulgárne“ znamená „ľudové“, nie „amorálne“, a humor ako taký predsa väčšinou spočíva v tom, že znižuje niečo sakrálne do všednej roviny.“

Prvá kniha a hneď BRAK! Tak komentuje sám Rudo fakt, že bol predstavený potenciálnym čitateľom na Bratislavskom knižnom festivale, skrátene Brak-u. O jeho existenciálnych problémoch hovorili traja Danielovia: ten, ktorý ho vymyslel a nakreslil, a herci Daniel Fischer a Daniel Žulčák, ktorí zahrali ďalšie postavy z Rudovho života, vrátane – dnes už môžeme povedať že kultových – mužských bradaviek pátrajúcich po zmysle existencie vlastnej i všeobecne.

*****

 

Prečo práve komiks? Najskôr som chcel urobiť animovaný film, no zistil som, že vyrozprávať príbeh na 50 000 obrázkoch je dosť namáhavé, najmä keď neviete kresliť. Dal som teda prednosť menšiemu počtu obrázkov, ktoré najskôr vychádzali ako kreslené stripy na Facebooku. Priebežne som študoval všetko o komikse, kupoval som si knihy o teórii tohto žánru, aby som zistil, ako funguje jeho jazyk a poetika.

Nechcel som nakresliť seba, naopak, mal to byť mimoriadne sympatický človek. To, že sa na mňa podobá, je teda len náhoda. Rád listujem v prírodovedných publikáciách, aj knihy o anatómii ma fascinujú, najmä fakty o orgánoch, ktoré nemajú žiadnu známu funkciu v tele, ktoré zakrpateli, nedovyvinuli sa, ako mužské bradavky napríklad. Potom mi napadnú také veci, že možno sa ešte na niečo vyvinú, alebo mi proste príde na um absurdný vtip. Svet, v ktorom žije Rudo, je čudnejší ako ktorákoľvek fikcia, no mne sa aj skutočný život deje podobným spôsobom. Niektoré epizódy z môjho života ani nemôžem použiť, lebo je to aj na literatúru priveľa.

Rudo nie je samotár, síce nie je ani socializačná mašina, ale má svojich štyroch priateľov, a mať dnes štyroch ľudí na to, aby si s nimi všetko rozoberal a aby ti oni hovorili pravdu, to je slušné skóre.

S Rudom máme spoločnú profesiu len preto, lebo sa snažím písať o tom, o čom niečo viem. Zvláštnejšie by bolo, keby bol povedzme murár alebo tesár.

Urobil som komiks, hoci neviem kresliť – ale veď koľko ľudí dnes vydáva cédečka, a vedia spievať? Je pravda, že som chodil na ĽŠU, takže mám v oku alebo v hlave to, ako by mala každá kresba vyzerať. Teraz to už môžem priznať, že som si ĽŠU vybral kvôli pozeraniu na akty, vďaka čomu som ako tínedžer slušne zvládol figurálnu kresbu. Na VŠMU som dostal ten nápad na animovaný film, z ktorého sa pre istotu stal radšej komiks. Ruda som kreslil počítačovou myšou, zdá sa, že sa ňou viem dopracovať k neohrabanému výsledku, ktorý vyzerá ako zámer.

Sprvu som sa aj trošku bál negatívnych reakcií na Ruda, ale potom sa mi stala taká vec: moja mama je dôchodkyňa a v klube dôchodcov sa roznieslo, že mi vyšla kniha. Poznáte to, dôchodkyne sú dnes už všetky na fejsbuku, prečítali si tam niečo z Ruda a začali si ho objednávať. Keď som prišiel domov, pred kostolom ma čakali tety, každá s niekoľkými knihami a že aby som im ich podpísal, toto pre strýka Jana z Košíc, toto pre tetku Hanku... Síce som si myslel, že moja cieľovka je niekde inde, ale tak beriem to, že mám kopec fanúšičiek aj medzi dôchodkyňami. Dokonca si myslím, že tejto vekovej skupine čoraz viac rozumiem, objavil som, že aj Adrian Mole si rozumel so staršími ľuďmi, lebo sú skúsenejší, no a ja som taký istý, ako on.

Knihu som venoval kamarátovi, ktorý bol predobrazom Lammu, niektoré dialógy sú takmer doslovným prepisom rozhovorov, ktoré sme spolu viedli. Umrel krátko pred vydaním knihy. Nie humor, ale toto je najtemnejšie na celej knihe.

Prečo Rudo vyšiel v češtine? Lebo českí vydavatelia vydávajú kvalitné komiksy, zatiaľ čo slovenskí sa tomuto žánru vyhýbajú. Dúfam, že sa to čoskoro zmení, mám nejaké nové nápady a verím, že vyjdú aj v slovenčine. České vydavateľstvo Labyrint som našiel tak, že som si ho vygooglil, a na tom, že u nich Rudo vyjde, sme sa dohodli vtedy, keď sme robili v Dejvickom divadle predstavenie Ucpanej systém.

Čo plánujem ďalej? Som predovšetkým divadelný dramaturg, venujem sa prepisu literárnych diel tak, aby fungovali na javisku. Ale mám hotové aj tri scenáre na komiksy, ktoré nemajú s Rudom nič spoločné, i keď do nejakého brutálneho životného optimizmu sa tak rýchle neprešaltujem. Oslovil som zopár výtvarníkov, uvidím, či budú mať tú vytrvalosť, ktorú si takýto projekt vyžaduje.
 

Posledná úprava 11.04.2016

Nájdete nás na FB