Prežili ste detstvo a dospievanie s narcistickým rodičom? Počítajte s tým, že nesiete so sebou záťaž v podobe pocitu, že nie ste dosť dobrí; že o sebe pochybujete; že máte nízku sebaúctu; neustále sa snažíte všetkým zapáčiť; máte strach z intimity; prehnane reagujete na predpokladanú alebo skutočnú kritiku; nie ste schopní cítiť radosť, uznanie alebo vďaku; pocity nervozity a zahanbenia. Väčšinu z tejto záťaže môžete v dospelosti odhodiť, ak poznáte správne stratégie a techniky.

Dievčatá a ženy, ktoré nie sú schopné vybojovať si miesto, ktoré si zaslúžia; tie, ktoré sa izolujú od spoločnosti, sabotujú vlastné úspechy a nedokážu byť šťastné. Tie, ktoré znovu a znovu nadväzujú vzťahy s ľuďmi, vedľa ktorých sa cítia nedostatočné, prehliadané a osamelé. Ak sa v niektorom z týchto popisov spoznáte, táto kniha je určená práve vám.

Zažili ste už v živote čosi, po čom ste sa cítili ako rozbití na tisíc kúskov? Keď ste si mysleli, že sa z toho nikdy nedostanete a že už nikdy nebudete rovnakí? Treba pripustiť, že naozaj už nikdy nebudeme takí, akí sme boli pred zranením, či už fyzickým alebo emocionálnym – ale to je dobrá správa! Áno, bude to bolieť, áno, bude to možno trvať dlho, ale jedného dňa sa zobudíte a pocítite silu a zmysel, aký to všetko malo.

Každý človek je do istej miery senzitívny, no niektoré ľudské bytosti sú ako emocionálne špongie, ktoré zo svojho prostredia absorbujú aj stres, aj radosť. Cítia všetko až do extrémov, nedokážu sa dostatočne chrániť. Výsledkom je únava a vyhorenie. Ak patríte k extrémne citlivým ľuďom, v tejto knihe nájdete špeciálne stratégie, ktoré vás naučia, ako sa chrániť a zároveň urobiť zo svojej zdanlivej nevýhody prednosť.

Dnes tam umiera skôr duša ako telo, varujú viacerí odborníci pri analýze starostlivosti o seniorov v sociálnych zariadeniach. Opatrovanie starších ľudí doterajším spôsobom vedie k ich depresii, dezorientácii a regresii. Rieši sa predovšetkým hygiena tela, príjem potravín a tekutín, potreby vylučovania a obliekanie. Robí sa tak zo zvyku, ale je to zlý zvyk. Dozrel čas na inovatívne prístupy.

Slováci a stres. Nespája ich len prvé písmeno v týchto slovách. Viaceré prieskumy potvrdili, že stres je emóciou, ktorá život mnohých sprevádza pravidelne. Napätie a stres nemá ďaleko k pocitom úzkosti.

Každý si určite aspoň raz položil túto otázku: existuje aj pre mňa nejaká práca, nejaké poslanie, pre ktoré som sa narodil? Čo mám robiť, aby som ho našiel a nemusel sa zmieriť s tým, že po celý život budem zarábať peniaze spôsobom, ktorý ma nenapĺňa? Alebo je taký zmysluplný život určený len pár vyvoleným?

Opatrovateľkami ľudí s Alzheimerovou chorobou sú v deväťdesiatich percentách prípadov ženy. Často ostávajú so svojou náročnou úlohou osamelé. Prieskumy ukazujú, že štyridsať percent z nich trpí depresiami. V Centre Memory v bratislavskej Petržalke pripravili sériu desiatich inštruktážnych videí, ktoré pomôžu včas identifikovať demenciu u blízkeho človeka a osvojiť si účinné spôsoby komunikácie s chorým v problematických situáciách.

„Bol som mladý, práve mi vyšla Kniha o duši a v jedinom obleku, ktorý som vlastnil, som sa vybral na besedu s čitateľmi do kníhkupectva v malom meste. Vedel som, že ide o veľa: z mojich predchádzajúcich štyroch kníh sa predalo len päťsto kusov, ak vydavateľa opäť sklamem, budem musieť uvažovať o inom spôsobe obživy. Po hodine čakania ma kníhkupec poslal na hotel, bolo jasné, že na besedu nikto nepríde,“ spomína Thomas Moore, dnes uznávaný psychoterapeut a autor viacerých bestsellerov. Napriek nevydarenému začiatku si jeho Knihu o duši neskôr kúpili milióny ľudí, a po nej aj ďalšie tituly, ako Terapia duše, Temné noci duše, Kniha o láske a priateľstve.

Päť knižných noviniek z vydavateľstiev sústredených v mediálnom dome Albatros Media Slovakia: prvá nás presvedčí, že knihy dokážu liečiť; autorka druhej spomína na dospievanie v prudko sa meniacom malom meste pod Poľanou; božský komiks zaznamenáva vášnivé vzťahy na súčasnom Olympe; thriller z prostredia vedeckého ústavu skúma, čo s nami robia vône; a nakoniec inšpirujúce karty s technikami, ktoré pomáhajú proti negativite a úzkosti.

Doc. MUDr. Stanislav ŠUTOVSKÝ, PhD., I. neurologická klinika LF UK a UN Bratislava: – Potrebujeme budovať „dementia friendly“ spoločnosť.

Rodičia jedli nezrelé plody a deťom z toho tŕpnu zuby, píše sa poeticky dokonca už v Biblii – zdá sa, že ľudia si odpradávna všímali, ako hlboko sú prepojené generácie v rámci jedného rodu, a to nielen vedomými, ale nevedomými putami. Rodinné hanby, o ktorých sa nehovorí, nevypovedané traumy, nevyriešené konflikty, to všetko sa môže zviditeľniť chorobnými symptómami a zasiahnuť do osudov potomkov, ktorí dané udalosti nezažili, nepočuli, a napriek tomu ich vycítia a nesú ďalej. Hovorí sa tomu transgeneračný prenos.

Speváčka a komička Rudy Simone napísala päť kníh o Aspergerovom syndróme. Pretože vie z vlastných skúseností, aké náročné je žiť na autistickom spektre, hoci „len“ ako vysokofunkčný asperger, chce pomáhať aj iným aspergerom nájsť ich vlastnú cestu životom, jedinečnú práve vďaka tejto diagnóze. V svojej najnovšej knihe mapuje skúsenosti viacerých žien s AS a podáva súhrn rád pre ne aj pre rodičov detských aspergeriek.

Prvé signály, že sa niečo deje, sme zaregistrovali okolo maminej osemdesiatky. Dovtedy bola vitálna, starala sa sama o dom na dedine, o záhradu, mala psa, mačku a sliepky. Pripravili sme jej peknú oslavu osemdesiatych narodenín, viezol som ju v aute, tešila sa, zaujímalo ju, kto všetko tam bude, a zrazu si spomenula na svoju babku, ktorá ju opatrovala, keď bola malá: „A bude tam aj moja starenka?“ Vedel som, že je zle, starenku sme pochovali pred dvadsiatimi rokmi.

Liečebný pedagóg Lukáš Behul: – Demencie a alzheimer, to je pre mňa investigatívna robota. Každého z klientov musíte poznať, hľadať v jeho minulosti, lebo on žije v spomienkach, funguje na staropamäti, a je často inde, v inom priestore, aj v inom čase. Potrebujem sa rozprávať aj s jeho rodinou, objavovať, čo mal ten človek rád, čo formovalo jeho osobnosť a jeho život, lebo tým sa často vysvetlí aj to, prečo sa teraz správa tak, ako sa správa. Je to veľmi zaujímavá práca.

Dvadsiaty prvý september, medzinárodný deň Alzheimerovej choroby. Vo štvrtok a v piatok si v Bratislave na konferencii, ktorú pripravilo Centrum Memory, odovzdávali skúsenosti profesionáli, ktorí sa starajú o tých, o ktorých sa už rodiny nedokážu postarať. Thesi Zak prišla z Viedne predstaviť motogeragogiku. Metódu, s ktorou pracuje, nazýva „pohyblivé mosty“, a veľmi rada vidí v jej názve namiesto všetkých „o“ smajlíky. Lebo pohyb a humor, to je to, o čo v nej ide. Zapojiť všetky zmysly a aktivizovať tých, ktorí už akoby rezignovali na vnímanie tohto sveta.

Autor románov Sofiina voľba a Priznanie Nata Turnera americký spisovateľ William Styron roku 1990 vydal popis vlastného zápasu s depresiou pod názvom Viditeľná temnota. O 25 rokov neskôr vyšla kniha na podobnú tému od človeka, ktorý sa tiež živí slovom. Líšila sa však tým, že sa jej autor Tobi Katze, populárny vďaka svojim vystúpeniam v žánre slam poetry, pokúsil o vlastnom zvládaní depresie žartovať, i keď, buďme úprimní, s poriadnou dávkou cynizmu.

Karyl McBride: – Ak vás vaša matka od malička „učila“, že nie ste dosť dobrá, mali ste zrejme narcistickú matku. Túto knihu som napísala aj pre vás, aby ste sa mohli uzdraviť. Nie je to cesta hnevu, zlosti alebo nenávisti, je to cesta porozumenia. Som presvedčená, že nemá zmysel robiť z nikoho vinníka ani obeť. Za svoje životy a pocity sme zodpovední my sami. Aj moja matka sa snažila chápať, že to nie je kniha o vine, ale o uzdravení.

Zopár nových kníh pre inšpiráciu. Ani veľa, ani málo, tak akurát, tak znie tajomstvo spokojného života, ktorému Švédi hovoria „lagom“. Chcete prestať fajčiť? Schudnúť? Piť alkohol? Tím psychoterapeutov vyselektoval od tých, ktorým sa to podarilo, fungujúce techniky. Autori ďalšej knihy apelujú: nie sme vydaní napospas negatívnym myšlienkam, cesta k lepšiemu a spokojnejšiemu životu vždy existuje. A dobrá správa pre tých, ktorí sa nevedia vzdať jedál plných tuku: vyhoďte sacharidy, obmedzte bielkoviny a chudnúť budete aj z bôčika.

Nakladateľstvo Portál vydalo nedávno tretí diel publikácie Příběh československé psychologie, ktorý je venovaný rozhovorom s jedenástimi slovenskými osobnosťami odboru (prvé dva diely mapujú osobnosti českej psychológie). Je medzi nimi aj Anton Heretik, jeden z autorov otvoreného listu premiérovi tejto republiky, v ktorom premiéra psychiatri a psychológovia vyzývajú, aby zmiernil agresívnu rétoriku, ktorou polarizuje spoločnosť, alebo zvážil odchod z vrcholovej politiky. Podobný list poslali odborníci na duševné zdravie v máji 1998 aj Vladimírovi Mečiarovi. Je dobré zalistovať v takomto dôležitom diele, aby sme vedeli, kam sa posunul tento odbor v malej krajine, ktorá má za sebou roky totality a cez búrlivé roky zmien sa prepracovala ku krehkej demokracii. A je dobré uvedomiť si skúsenosti, ktoré vďaka tomu máme, aby sme neboli nútení zopakovať si minulosť so všetkými jej problémami, a možno aj v horšej podobe.

Alzheimerova choroba má na sebe spoločenskú stigmu, akoby sa rodiny, v ktorých bola niekomu diagnostikovaná, mali za čosi hanbiť. A pritom práve oni potrebujú podporu, pretože starať sa o blízkeho človeka, ktorý pred ich očami nezadržateľne chátra, je mimoriadne vyčerpávajúce. Počas tohto týždňa (od 12. do 18. marca 2018) sa v Košiciach, Banskej Bystrici a Bratislave konajú podujatia pre verejnosť aj pre odborníkov, na ktorých sa bude hovoriť o tom, čo to znamená, keď mozog zlyháva, ako pomáhať postihnutým rodinám, a ako sa dá preventívne pôsobiť proti rozvoju neurodegeneratívneho ochorenia. (Bližšie informácie o termínoch a mieste konania akcií nájdete v závere článku)

„Cítim obrovskú pokoru za to, že moje slova pomohli čo i len jedinému človeku, aby spoznal hlbšiu pravdu. Občas mi však príde aj e-mail od naštvaných čitateľov. Chcú vedieť, čo si o sebe myslím, keď tvrdím, že svet je krásne miesto. Chcú vedieť, prečo sa dobré veci dejú len iným ľuďom. A prečo im nie a prečo ich nikto nemá rád. Práve týmto čitateľom som venovala knihu, ktorá hovorí o vďačnosti za všetky dobré veci, ktoré sa nám denne stávajú a ktoré si musíme stále pripomínať, aby prevážili tie negatívne, zbabelé hlasy v našej hlave.“

Problémom je, že staroba nie je zaujímavá, pokým človek sám nezostarne. V krajine starnutia sa hovorí jazykom, ktorému nerozumejú ani mladí, ani ľudia stredného veku. Touto myšlienkou začína jedna z kapitol dôležitého manuálu pre ženy: mapuje prelom šesťdesiatky a sedemdesiatky, teda vek, kedy sa žena stáva „starou“. Kniha nie je určená len tým, ktoré práve „vplávali“ do tejto etapy svojho života, ale aj ich dcéram, vnučkám, aby vedeli, prečo ich mamy a staré mamy reagujú tak, ako reagujú, a hlavne aby sa všetky ženy vedeli na túto cestu dobre pripraviť.

„Fytonutrienty, vitamíny, lipidy... Stačí zmena stravovania a znížime riziko vzniku obávaného „alzheimera“ o tretinu až polovicu. Je možné jesť tak, aby náš mozog ostal dlho mladý,“ tvrdí Cinzia Cuneová, Kanaďanka s talianskymi koreňmi, ktorá založila službu SOSCuisine, aby pomáhala ľuďom so zdravotnými problémami získať kontrolu nad svojím stravovaním.

Nemôžeme dúfať, že sa nám podarí odstrániť ľudské zlo, ak sa mu nebudeme ochotní podívať priamo do tváre. Nie je to príjemný pohľad. Ani táto kniha nie je príjemná. Píšem v nej o našich temných stránkach a o naozaj zlých členoch našej ľudskej komunity. Základná téza tejto knihy znie, že tieto špecifické charaktery je nutné študovať – rovnako ako zlo – vedeckou formou.

Ako často takto „odborne“ súdime nepríjemného človeka, šéfa, kolegu, občas i manžela. Žiadnu psychiatrickú diagnózu nepoužívajú laici tak radi. Kedy je toto hodnotenie pravdivé a kedy sú úplne vedľa? A keď naozaj musíme žiť či pracovať s narcisom, dá sa s tým niečo robiť?

Určité témy sa v rodinách odovzdávajú z generácie na generácie, niektoré vedome a niektoré dokonca aj nevedome. V našom duševnom priestore nenájdeme len stopy vlastnej biografie a vplyv tých najbližších, najmä rodičov, ale aj konflikty a úzkosti, triumfy a nádeje ľudí z rodinnej línie, ktorí žili dávno pred nami. Ako si to však máme vysvetliť, že sú v nás prítomné stopy ľudí, s ktorými sme sa nikdy nestretli? Ako sa odovzdávajú? Kde sa ukladajú?

Povedz mi, zrkadlo, kto je na svete najkrajší? Otázku z rozprávky o Snehulienke si kladie žena, ktorá sa cíti neistá, ktorá chce byť výnimočná, no nemá vedomie vlastnej hodnoty. Tento rozpor medzi túžbou byť atraktívna, výkonná a láskavá, a pocitom, že je škaredá, slabá a nemilovaná, predstavuje podstatu ženského narcizmu. Žena-narcis sa niekedy cíti veľkolepo, inokedy o sebe pochybuje, sama seba znevažuje a upadá do depresií.

...to nás posilní, hovoria spolu s Nietzschem psychoterapeuti. Keď za nimi príde klient s tým, že prežil mimoriadne ťažkú životnú traumu, vedú ho pri terapii tak, aby bol schopný vybudovať si na troskách nový, lepší život, aby stratu videl ako šancu rásť, ako príležitosť k zmene a osobnému vývoju. A k zvládnutiu traumatických životných okolností často používajú také zaujímavé nástroje, ako sú analýzy snov a obľúbených rozprávok ich klientov.

Kam sa stratili chlapi? – pýtal sa pred pár rokmi počas svojej krátkej prednášky na TED Philip Zimbardo, psychológ zo San Francisca, áno, presne ten, ktorý sa kedysi preslávil svojim kontroverzným projektom „väzňov a väzniteľov“ (kto nevie, o čo šlo, povinne googliť). Po úspešnej prednáške nasledovala e-kniha The Demise of Guys, ktorá vyvolala polemiku, no a teraz je na svete knižný Odpojený muž, kniha, v ktorej Zimbardo tvrdí, že technológie pripravuje chlapcov a mužov o mužnosť a čo sa s tým dá robiť – a či vôbec niečo.

Predstava autizmu ako postihnutia, s ktorým človek nemôže žiť zmysluplne, sa zrútila tvárou v tvár pochopeniu, ktoré neustále narastá. Mnohí ľudia s autizmom každý deň ukazujú, že pri správnom prístupe sú schopní prekonať či vykompenzovať aj náročné črty autizmu a viesť uspokojivé životy, píše matka autistického syna v knihe, v ktorej zhrnula desať zásad výchovy, ktorá sa v ich prípade tak vynikajúco osvedčila, a dodáva: „To, koľko z potenciálu našich detí sa podarí naplniť, závisí od rozhodnutí, ktoré pre ne a o nich robíme.“

Musíme opustiť život, ktorý sme si naplánovali. Len tak dostaneme život, ktorý nás očakáva, hovorí Anselm Grün, jeden z najobľúbenejších spirituálnych autorov dneška. Tento ekonóm v benediktínskom kláštore opátstva Münsterschwarzach napísal desiatky knižných bestsellerov, ktoré vychádzajú v miliónových nákladoch a v ktorých spája duchovné poznanie kresťana, jungiána i zenového budhistu. V češtine vyšli ďalšie dve z jeho kníh, v ktorých potvrdzuje, že toho vie veľa o umení žiť i o umení starnúť.

Priatelia, neklesajme na duchu. Boli sme stvorení pre tieto časy. Čoraz častejšie počujem okolo seba znepokojené hlasy a obavy z toho, čo sa deje, a aká bude naša budúcnosť, keď vidíme, že upadá to, na čom nám záleží. Nalieham na vás, prosím vás, prestaňte s lamentovaním a nestrácajte nádej. Pretože sme skutočne boli stvorení pre tieto časy. Roky sme sa učili, cvičili, trénovali a čakali, aby sme zažili práve tieto lekcie a aby každý z nás prispel k ich riešeniu tak, ako dokáže.

Ako to, že nemáme veriť tvorivým ľuďom?! Má kreativita aj svoju temnú stránku? A je lepšie byť optimistom alebo pesimistom? Prečo sa vlastne zamilovaváme? Sú naozaj úspešnejší tí, ktorí idú bez zaváhania za svojím cieľom? Dá sa z profilu na facebooku, kde každý ukazuje svoje lepšie ja, odhadnúť, aký jeho uživateľ skutočne je?

Zopár dobrých tipov na nové knihy: o tom, čoho všetkého sa musíme vzdať, aby sme boli šťastní; ako sa postarať o svoje črevá, aby sme boli výkonní; že nový poriadok v byte nám umožní pochopiť, kto sme a kam smerujeme; že sny nám pomôžu k poznaniu samých seba a joga nás privedie k ohybnosti a vitalite; že interpretácia atramentovej škvrny o nás toho prezradí veľmi-veľmi veľa; a ako pomôcť blízkemu človeku, ak sa stane obeťou trestného činu.

Jarný výber knižných noviniek sa venuje prelínaniu dvoch blízkych tém: jednou je liečba ľudskej duše, druhou sú rozprávky a mýty, len na prvý pohľad príbehy, ktoré si ľudia navzájom rozprávajú pre pobavenie. V skutočnosti ide o hlboké sondy do našich vzťahov, ktoré nás symbolicky učia, kým sme, aké najčastejšie konflikty v sebe riešime, a pomáhajú nám nachádzať z nich východiská.

Život je stretnutie. Slobodný človek verí v osud a verí, že osud ho potrebuje. Sebaprijatie je jedna z najťažších vecí, ktoré môžeme dosiahnuť. Vôbec si nedokážeme predstaviť, čoho všetkého je tento komplikovaný ľudský organizmus schopný. Všetci sme začali tak, že sme sa zaujímali o celý svet; je to jediný rýdzi záujem, ktorý môžeme mať. Povedali sme tu veci, ktorých pochopenie nám bude trvať celé mesiace.

Ako je to možné, že sa cítime osamelí, keď je nás tak veľa? Prečo je čoraz ťažšie nájsť v preľudnenom svete spriaznenú dušu? Celoživotné vzťahy sú zriedkavé, rodiny sa rozpadajú, jednotlivci sa cítia vykorenení... Niečo sa s nami deje? Prečo už nie sme schopní vytvárať blízke väzby? A v čom nám môže pomôcť a zároveň aj uškodiť fenomén sociálnych sietí, kde svojím spôsobom väčšina z nás nejakých tých priateľov predsa len má?

Existuje také cvičenie: predstaviť si, ako niekto na našom pohrebe prednáša smútočnú reč. Chcel by som počuť, že som bol dobrý riaditeľ nemocnice? Alebo radšej to, že som bol dobrý otec? Aj dobrý kamarát? A možno aj to, že som bol športovec? A potom sa treba pýtať, čo som pre to v ten deň urobil.

„Mám osemdesiat jedna rokov, som o tridsať rokov starší, o niečo chudší a rovnako plešatý, ako keď som ako mladistvý päťdesiatnik začínal objavovať totemové zvieratá,“ predstavil sa Steve na seminári v Zaježovej, kam prišiel z workshopu, ktorý práve ukončil v psychoterapeutickom centre neďaleko Viedne. Obdivuhodná vitalita, zmysel pre humor, šarm a láskavosť, dokonalý archetyp Múdreho starca.

Pred dvomi rokmi vyšiel aj v češtine svetový bestseller Čeho před smrtí nejvíce litujeme. Jeho autorke – spisovateľke a textárke z mesta New South Wales v Austrálii – odvtedy vyšla ďalšia kniha, do ktorej zaradila 52 esejí venovaných hľadaniu ciest, ako žiť zdanlivo aj všedný život tak, aby sme si (nielen) pred smrťou mohli povedať, že sme prežili spokojný a šťastný život.

Už Freud kedysi vyhlásil, že žiaden rodič nie je ideálny, no niektoré rodinné vzťahy dokážu byť mimoriadne ničivé. A azda najničivejší vie byť vzťah matky a dcéry.

„Máme podozrenie, že opakom zlého nemusí byť nutne dobré, ale že jeho opakom môže byť niečo ešte horšie.“ Tento paradoxný výrok patrí americkému psychológovi Paulovi Watzlawickovi, predstaviteľovi komunikačnej teórie v psychoterapii. Jeho dve kultové knihy s ironickými názvami Úvod do nešťastia a Všetko dobré je na niečo zlé vyšli v češtine vo vydavateľstve Portál.

Celá populácia starne. Žije viac osemdesiatnikov ako kedykoľvek predtým a medicína robí obrovské pokroky v tom, ako predĺžiť ľudský život. A napriek tomu nebol vymyslený a vybudovaný žiaden program ako včleniť starých ľudí do našej spoločnosti a do životných podmienok.

Sebavedomie nie je niečo, s čím prichádzame na svet. Získavame ho postupne, čo znamená, že sa dá naučiť. Sme presvedčení, že techniky posilňujúce vnútornú silu a zdravé sebavedomie by sa deti mali učiť doma aj v škole spoločne s čítaním a písaním. Toľko autori knihy, ktorá je určená šikanovaným deťom, aby sa naučili presadiť zdravým, pozitívnym a zmysluplným spôsobom.

Definícia resiliencie: nezdolnosť, húževnatosť; súhrn činiteľov, ktoré človeku pomáhajú prežiť v nepriaznivých podmienkach, v strese, samote, v nefunkčnej rodine, počas bolestí a ťažkých chorôb. Alebo aj počas traumy vyvolanej citovým zranením. Ako sa dá z krutých citových rán vykresať iskra životnej radosti? A dá sa vôbec?

Ak sme si dosiaľ mysleli, že príčinou vyhorenia je preťaženie a vyčerpanie, tak autorka tejto knihy tvrdí iné: „Vyčerpanie je len následok, v skutočnosti vyhoríme preto, lebo v dôležitých oblastiach života nemáme zdravý vzťah ani k sebe, ani k ľuďom okolo seba. Stratili sme kontakt s tým, kým naozaj sme.“

Anselm Grün v knihe Deprese jako šance: – Sami sme si nevybrali to, či máme sklony k depresii, alebo sme optimisti; či sme citliví, alebo rozumoví a psychicky zdatní. Nejde o to, čo je lepšie alebo horšie. Psychickú konštitúciu, ktorú každý z nás dostal, musíme integrovať do duchovného života. Potom ani depresia nebude prekážkou, ale naopak, povedie nás po našej duchovnej ceste.

Poznáte iste frázu „človek je taký starý, ako sa cíti.“ To je výrok veľmi problematický, prekvapuje známy český psychológ Tomáš Novák v svojej novej knihe. Veď aj sedemdesiatnik si pri mladom dievčati môže pripadať ako dvadsaťročný, no realita je iná. Objektívnejšie podľa neho pôsobí výrok: „Človek je starý, keď ho za starého považujú ostatní členovia spoločnosti.“

Podľa Wikipédie označuje prokrastinácia (z latinského pro crastinus – na zajtrajšok) chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr. Ide o psychickú záležitosť, na rozdiel od lenivosti, ktorá je fyzická. Je to problém študentov a ľudí, ktorí nie sú vonkajším prostredím nútení organizovať si svoj čas. Prokrastinátor zvyčajne trávi čas nepodstatnými činnosťami, ako surfovanie po internete, pričom dôležité úlohy odkladá na neskôr. Dôsledkom sú stres, pocity viny a vlastnej neschopnosti.

Fascinujúci príbeh liečby duše od počiatkov ľudstva do dnešných dní. Známy mníchovský psychoterapeut zozbieral množstvo historických faktov o tom, ako sa formovalo povolanie liečiteľa ľudských duší. V svojej knihe predstavuje najdôležitejšie psychoterapeutické smery súčasnosti a zamýšľa sa nad ich ďalším vývojom.

Tomu, že človek je v svojej podstate dobrý, veril po celý život. Navzdory všetkému, čo by mohlo svedčiť o opaku, aj v posledných dňoch života hlásal Abraham H. Maslow toto: „Ľudské bytosti môžu byť úžasné na základe vlastnej ľudskej a biologickej podstaty.“

Už staročínsky mudrc Lao-c´ hovoril o večnom plynutí a o prazdroji života, ktorý nerušene pramení sám zo seba. Človek má podľa neho jedinú úlohu: dovoliť tomuto zdroju, aby do neho prúdil. Na to, aby to mohol zažiť, je potrebná nesebeckosť a mlčanie: „Kto nie je schopný mlčať, vyčerpá sa.“ Alebo, ako tomu hovoríme dnes: vyhorí.

„Keby tvoj Boh existoval, nemohli by milióny ľudí trpieť hladom, katastrofami, neboli by vojny, choroby, nespravodlivosť! Toto počúvam celý svoj život. Ako mám odpovedať?“ Na naliehavú otázku: načo vlastne vo svete existuje utrpenie, hľadá odpovede francúzsky kňaz a vychovávateľ delikventnej mládeže Guy Gilbert.

Fakty sú priateľské. Je to táto cesta, tá, ktorá je vo vás. Dve z kľúčových myšlienok zakladateľa humanistickej psychológie Carla C. Rogersa, ktorý založil svoje životné dielo na viere v schopnosť človeka rásť a stať sa najlepšou verziou toho, kým by mohol byť. Jedno z jeho posledných diel s názvom ZPŮSOB BYTÍ mapuje Rogersov osobný o profesionálny život v rozmedzí 60. a 80. rokov 20. storočia. 

Postarať sa o zostarnutých rodičov je gigantická úloha v praktickej (často i finančnej) rovine, no i emocionálne a fyzicky. Ak sa vás to týka, táto kniha je určená práve vám. Čo teda robiť, aby nás starostlivosť o tých, ktorých máme radi, zdravotne ani inak nezruinovala?

Určite všetci poznáme film o princeznej so zlatou hviezdou na čele, ktorá sa schovávala pod myším kožúškom. Neuveríte, ako veľmi sa úvod filmu líši od textu originálnej rozprávky bratov Grimmovcov a aké súvislosti so sexuálnym zneužitím v nej našiel známy nemecký psychoterapeut.

Motivačná literatúra sa – zrejme pod vplyvom amerických autorov – sústreďuje na typ sebavedomého extroverta, ktorý sa dokáže presadiť a „predať“. „Introvertnému človeku však takéto knihy prinesú zhruba taký úžitok ako orlovi kurzy plávania, ktoré vedie kačka,“ píše sa v úvode k tejto ojedinelej publikácii. Ojedinelej v tom, že nenúti „tichých ľudí“, ako autorka nazýva introvertov, byť niekým iným, ale dáva im tipy, ako majú zvládať prekážky a využívať svoje prednosti.

Podľa údajov WHO je v súčasnosti depresia jedna z najrozšírenejších chorôb. Odhady hovoria, že štvrtina ľudí v každej chvíli, teda aj práve teraz, prežíva určité príznaky depresie. Depresia postupuje a zároveň sa znižuje veková hranica, v ktorej sa objavuje. S čím všetkým to súvisí? A čo môžeme pre zlepšenie tohto stavu urobiť my sami?

Narcizmus je psychická porucha osobnosti. Ako vzniká, aký má priebeh a aké sú možnosti ju prekonať? Originálny prístup k téme si zvolil nemecký terapeut Heinz-Peter Röhr. Vychádza z rozprávky bratov Grimmovcov Železná pec a na postavách zakliateho princa a princeznej blúdiacej v lese ukazuje, z akých koreňov narcizmus vyrastá, aké problémy prináša život s narcistom a naznačuje aj cesty k jeho uzdraveniu.

Muž v depresii ohrozuje seba a iných tým, že žije rizikovo. Jednoducho povedané: ak je mužom mizerne, pijú alkohol, hrajú hazardné hry, berú drogy, rútia sa krajinou na rýchlom aute či motorke, alebo sa bijú. Depresia muža má teda iné príznaky, než depresia ženy.

Máte pocit, že vami váš blízky manipuluje, kontroluje vás, klame vám, často iracionálne vybuchne a útočí? S vysokou pravdepodobnosťou má hraničnú poruchu osobnosti. Čo to presne je a aký dopad môže mať na vás život s človekom, ktorý dokáže nečakane vybuchovať ako tlakový hrniec? Aký môže mať takýto život dopad na deti – a najmä, čo s tým dá robiť?

Sú také otázky, ktoré si - skôr či neskôr - kladie každý z nás, hoci vieme, že odpoveď môže byť len neistá. Jednou z nich je otázka, čo s nami bude, keď umrieme. Kniha Onen svět od nemeckého spisovateľa Johannesa Hemlebena je jedinečnou kolekciou predstáv rôznych kultúr a osobností o živote po smrti.

Stalo sa. Dcéra a matka, matka a dcéra. Jeden z najdôležitejších vzťahov v živote, s ktorým sa musia vyrovnať, a vyrovnávajú – každá po svojom - generácie žien. Dve ženy s rozdielnymi názormi a postojmi, hádajúce sa pre banality – a predsa navždy spojené neviditeľnou pupočnou šnúrou.

„Nádej je oným svetlom na konci tunelu, ktoré nám dáva silu prekonať životné skúšky“, píše MUDr. Milan Kubek v úvode k monografii Naděje v medicíne. „A vziať človeku nádej, to je podobné zlo, ako ho rovno zabiť. Poslaním lekárov je život zachraňovať, musíme teda pacientom nádej dávať, nie ju brať, aj keby ich zdravotný stav či prognóza boli mimoriadne vážne. Zázraky sa dejú, aj keď len občas.“

Úloha tanca v dejinách ľudstva a v súčasnej psychoterapii, tak znie podtitul knihy Jaroslavy Dosedlovej, ktorá súhrnne spracováva dejiny a súčasnosť tých tanečných techník, ktoré majú terapeutický účinok. Lebo nie každý tanec lieči, aj keď tanečný pohyb sprevádza ľudstvo už od úsvitu jeho dejín.

Autor tejto knihy je otec, ktorému umrelo milované dieťa na zriedkavú chorobu. Navyše je to židovský rabín, teda človek, ktorého prácou je utešovať iných ľudí v ich nešťastí. Hovorí sa, že každý, kto študuje Bibliu, chce napísať výklad knihy Jób. Táto literárne i duchovne výnimočná filozofická báseň sa zaoberá najťažšou zo všetkých otázok: prečo Boh necháva trpieť dobrých ľudí?

Guy Corneau, kanadský psychológ a spisovateľ, napísal najskôr úspešnú knihu Anatomie lásky (Portál 2000) a po nej bestseller Chybějící otec, chybující syn, ktorý bol preložený do mnohých jazykov. Celosvetový úspech tejto knihy svedčí o tom, že ide o výsostne aktuálnu tému.

MUDr. Eva Valovičová, CSc. z internetovej poradne Ligy proti rakovine: Pri diagnóze rakoviny ešte stále vo verejnosti pôsobí faktor strachu a paniky. Verejnosť nemá dostatok informácií o liečebných úspechoch. Je len málo známe, že rakovina krčka maternice je v prvom štádiu choroby trvale vyliečiteľná až v 94 %, rakovina kože v 90 %, rakovina tela maternice v 80 % a rakovina prsníka až v 90 % prípadov.“

Narodila sa tretieho decembra 1895. Počas celého detstva bolestne vníma, že je „len“ dievča. Je presvedčená, že „keby bol vtedy prišiel na svet chlapec, volal by sa Wilhelm Freud,“ podľa Wilhelma Fliessa, najlepšieho priateľa jej otca.

PhDr. Ľudovít DOBŠOVIČ žije v Šoporni, pôsobí ako súkromný psychológ, zároveň vedie Slovenský Psychoterapeutický Inštitút a Inštitút vzdelávania manažérov. Svojich klientov učí, akým spôsobom sa môžu stať slobodnou osobnosťou. Verí, že ak má človek vhodné podmienky, rozvíja sa k tomu, čo je pre neho prirodzené, k svojej podstate, stáva sa sám sebou.

„Všetci starneme. Dnes sme starší, ako budeme zajtra. Zajtra budeme starší, ako sme dnes. Žiť dobre znamená i dobre starnúť. Starnutiu sa nevyhneme, ide o to prijať tento fakt ako dar a múdro s ním hospodáriť. Z tohto daru sa radovať a vytvoriť z neho to najlepšie, čo je v našich silách,“ – to sú slová českého psychológa Jara Křivohlavého, autora knihy Stárnutí z pohledu pozitivní psychologie a Psychologie moudrosti a dobrého života. Autor sám vie veľmi dobre, o čom píše, keďže sa práve dožil 86 rokov, čím vstúpil do etapy ľudského života, ktorá sa nazýva dlhovekosť.

Zdena Árvayová z poradne Ligy proti rakovine považuje za jeden z významných spúšťačov rakoviny silný emocionálny stres, ktorý nazýva „úderom do modriny“. Hovorili sme s ňou o jej skúsenostiach s onkologickými pacientmi, ktorí do poradne prichádzajú s psychickými problémami, ktoré táto diagnóza, žiaľ, tiež prináša so sebou.

„Žijeme príliš rýchle a práve toto náročné životné tempo sa podpisuje pod tým, že psychické poruchy sa stávajú poruchami 21. storočia,” konštatuje MUDr. Eva PÁLOVÁ, PhD., prednostka Psychiatrickej kliniky LF Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. „V našej spoločnosti, bohužiaľ, sa ešte stále nepovažuje za samozrejmé, že mozog je orgán, ktorý potrebuje...

Vo dverách psychiatrickej ambulancie sa objavil Peter, úspešný topmanažér. Kultivované správanie, kvalitný oblek, zdravotná karta plná záznamov o viacročnej liečbe vysokého krvného tlaku, cukrovky, pankreasu, bolestí hlavy a chrbtice a niekoľkých ďalších diagnóz. Petrova prvá veta znela: -- Som tu len preto, lebo mi vás odporúčal kamarát. Ja osobne som presvedčený, že žiadneho psychiatra nepotrebujem.

„Chorobu, najmä poškodenie mozgu či zmyslov, vnímame ako značné obmedzenie života. Vážne zdravotné následky však nemusia nasledovať v každom prípade. Mozog sa vie neuveriteľne prispôsobiť poruche a rekonštruovať sa tak, aby človek mohol fungovať napriek, či priam s pomocou jeho poškodenia,“ napísal v úvode tejto mimoriadnej knihy neurobiológ Oliver Sacks, známy aj vďaka knihám, v ktorých popularizoval najnovšie poznatky medicíny.