Prečo teda dal na radu svojho kamaráta? Lebo už mesiace poriadne nespal, celé noci sa len prehadzuje v posteli, budí sa skoro ráno, je totálne nevyspaný, vyčerpaný, nevýkonný. Vyľakal ho najmä opakovaný mikrospánok za volantom auta. Väčšinu času trávi na služobných cestách. V podstate chodí „na týždňovky“, sám si varí, perie. Nesťažuje sa, zvykol si. Víkendy trávi s manželkou. Spálne majú oddelené a roky sa spolu -- kvôli jeho chorobám -- nemilovali. Deti sú dospelé, samostatné, majú svoje rodiny.

Už druhú noc po tom, ako začal užívať antidepresíva, konečne dobre spal. Po piatich dňoch sa vytratili mikrospánky za volantom. Ráno vstával odpočinutý, ustúpili bolesti hlavy a krku, ba i tlaky na hrudi, krvný tlak sa stabilizoval. Až vtedy pripustil, že jeho ťažkosti mohli byť symptómami depresie.

Príliv duševných síl prišiel Petrovi akurát vhod: v práci prešiel na pozíciu, ktorá si vyžadovala častejšie služobné cesty v zahraničí. Zapadol medzi mladších, dynamických kolegov, na súkromných hodinách si „oprašoval“ zanedbanú angličtinu. V meste, kam ho pravidelne privádzala práca, sa náhodou zoznámil s rozvedenou ženou v jeho veku. Pozval ju na večeru, potom na ďalšiu. Až v jej spoločnosti si uvedomil, že sa takmer zabudol smiať. A že si po dlhých rokoch, keď mu bolo vlastne všetko jedno, opäť robí plány do budúcnosti.

-- Si podozrivo aktívny, -- vyhlásila manželka. -- To nebude len tak, určite máš milenku. Kto ti telefonoval? Určite tvoja nová známosť. Komu si telefonoval? Určite tej fľandre...

Začala mu otvárať listy, kontrolovať maily, každú chvíľu sa zastavila v jeho kancelárii a len tak „mimochodom“ si čítala faxy.

-- Bola som za tvojím lekárom a doniesla som ti čosi, čo z teba zas urobí chlapa, -- položila večer víťazoslávne na nočný stolík tabletku. -- Veď sme sa už roky nemilovali, veď ja ťa predsa stále ľúbim, veď ja chcem len tvoje dobro, veď aj ten kolísavý tlak mám z toho, že sa kvôli tebe trápim!

Od prosíkania prechádzala do zúrivosti a k hysterickým záchvatom plaču. Keď sa znechutene odvrátil, vykrikovala:

-- To všetko kvôli tej fľandre! Odteraz ťa na služobnú cestu samého nepustím, môžeš chodiť len so mnou!

Peter zatiaľ len naberá odvahu, ale veľmi, veľmi by jej chcel povedať tak, aby to pochopila:

-- Nie som tvoj majetok. Už nechcem, počuješ, nechcem s tebou žiť! A neklamme sa navzájom, ani ty nechceš žiť so mnou. Si ako rozmaznané decko a ja som hračka v tvojich rukách. Už dávno si tú hračku zahodila do kúta, nevšímala si si ju, až keď o ňu prejavil záujem niekto iný, nechceš si ju dať zobrať... Nevydieraj ma, viem, že keby som sa k tebe vrátil, zase ma zahodíš. Nič k sebe necítime, sme spolu len z pohodlnosti. Ty sa bojíš samoty, ale ja na rozdiel od teba viem, že sa dá žiť aj ináč, v pohode a láske, v spokojnosti a šťastí.

Len na to treba nabrať odvahu.

Príbeh z knihy

Danica Janiaková

ČO S NAČATÝM ŽIVOTOM? Muž a žena na prahu päťdesiatky

Knihu si môžete objednať na č. 0908 069 388 alebo písomne na emailovej adrese info@ klub50.sk, stojí 5 eur, poštovné neplatíte.