Vo svete perfekcionistiek a narcistických žien

Vo svete perfekcionistiek a narcistických žien

Napísala 

Povedz mi, zrkadlo, kto je na svete najkrajší? Otázku z rozprávky o Snehulienke si kladie žena, ktorá sa cíti neistá, ktorá chce byť výnimočná, no nemá vedomie vlastnej hodnoty. Tento rozpor medzi túžbou byť atraktívna, výkonná a láskavá, a pocitom, že je škaredá, slabá a nemilovaná, predstavuje podstatu ženského narcizmu. Žena-narcis sa niekedy cíti veľkolepo, inokedy o sebe pochybuje, sama seba znevažuje a upadá do depresií.

Bärbel Wardetzki
VĚČNÁ TOUHA PO UZNÁNÍ
Perfekcionismus narcistných žen
Portál, 222 s.

Základnou témou narcistickej ženy je absencia sebalásky, ktorú má vyrovnať vonkajšia krása. Podľa skúsenej nemeckej psychoterapeutky Bärbel Wardetzki má táto vnútorná neistota korene v detstve. Ženy, ktoré si myslia, že len keď budú krásne a štíhle, budú mať cenu pre niekoho iného, ženy, ktoré neveria, že ich niekto môže milovať len kvôli nim samým a ak aj majú nejaký vzťah, nevedia si s ním poradiť, také ženy nedokázali vystúpiť zo starých detských pocitov.

Koncept ženského narcizmu Wardetská vytvorila, keď sa zaoberala pacientkami s bulímiou. Na prvý pohľad mala dojem, že sú to sebavedomé a aktívne ženy, ktorým nechýba nič iné, len správny postoj k stravovaniu. Dlhé roky nevychádzalo najavo utrpenie, ktoré prežívali a ktoré spočívalo v záchvatoch prejedania sa s následným vyzvracaním zjedeného jedla do záchodu. Až dôkladne kladené otázky psychoterapeutky odhalili celý rozmer choroby, ktorá ide ruka v ruke s hlbokými pochybnosťami o sebe, pocitmi bezcennosti, osamelosti, izoláciou a citovým chaosom. Svoje zúfalstvo tieto ženy a dievčatá šikovne ukrývajú za fasádu dokonalosti. Trvá dlho, kým sa niekomu zveria a prestanú sebe aj svetu nahovárať, že majú všetko pod kontrolou.

Na niekoľkých miestach text knihy odkazuje na význam jedla, ktoré môže prinášať upokojenie aj ženám, ktoré síce netrpia poruchou príjmu potravy, ale jedlo im poskytuje bezpečný úkryt pred nepríjemnými pocitmi a vyplňuje ich prázdnotu. Väčšina žien s narcistickou poruchou osobnosti má problémy prijať svoje telo a svoju hmotnosť, dokonca aj keď majú dokonalé postavy. A koľko žien verí, že by si zaslúžili viac lásky, keby boli štíhlejšie? Toto nutkavé uvažovanie im významne znižuje kvalitu života.

Nie sú to len bulimičky, existuje mnoho žien, ktoré sa správajú sebavedome, hoci sa cítia neisté a nevedia, kto vlastne sú, zmietajú sa v pochybnostiach o sebe a majú problémy vo vzťahoch. Na základe koncepcie ženského narcizmu Wardetzká v svojej knihe popísala, čo sa deje v duši týchto žien, čo sa v detstve nenaučili, ktoré vývojové kroky musia dnes dohnať a aké cesty von z vnútorného väzenia majú k dispozícii.

Ukážky z knihy VĚČNÁ TOUHA PO UZNÁNÍ

Človek so stabilným systémom vlastných hodnôt, ktorý nemá narcistickú poruchu, bude kvôli odmietnutiu alebo kritike možno smutný či naštvaný, ale nestratí svoju sebalásku ani presvedčenie, že je oprávnený tu byť. Človek s narcistickou poruchou osobnosti však zareaguje na kritiku zneistením a nebude schopný zachovať si pocit vlastnej hodnoty. Zranenie sa ho môže dotknúť až do takej miery, že dokonca začne mať pochybnosti o svojom práve na existenciu.

Takýto vývoj vidia mnohí autori ako výsledok raných vzťahových vzorcov s matkou a inými blízkymi osobami. Raný vzťah tvorí prvý vzorec pre všetky neskoršie vzťahy. Ak je narušený, ocitá sa dieťa v situácii, ktorá sa nesie „v znamení hladu, bolesti, prázdnoty a chladu, bezmocnosti a odovzdanosti samote, straty všetkých istôt a pocitu bezpečia, je to pád do opustenosti a ničoty“. Narušený vývoj vedie k sebaodcudzeniu, strachu, neistote, nedostatku sebadôvery, problémom vo vzťahoch, tendencii stiahnuť sa, k závislostiam, k depresii, fóbiám, obsesívnym poruchám. Mali by sme však vziať do úvahy, že vzťah medzi matkou a dieťaťom je síce mimoriadne intenzívny a silný, nemusí to však byť nevyhnutne vždy matka, kto dieťaťu poskytuje láskyplnú podporu, na ktorej sa buduje prazákladná dôvera. Dôležitú úlohu hrá aj prijatie a rešpekt zo strany otca, súrodencov, starých rodičov a ostatných ľudí. Inak by sme matke pripisovali význam, ktorý je pre ňu neprimeraný a ktorý ju preťažuje. Matka samotná rozhodne nemôže niesť vinu za všetko. Na duševný vývoj dcéry má iste zásadný vplyv, čo sa nám v terapii stále potvrdzuje. Či sa však dcéra neskôr vydá alebo nevydá cestou narcizmu, závisí aj od všeobecnej klímy v rodine, od osobnosti dieťaťa a od ďalších rodinných príslušníkov, od začlenenosti rodiny do sociálneho prostredia atď. Všetky faktory sú navzájom previazané a nikdy nepôsobia nezávisle od seba.

Aj keď narušený pocit vlastnej hodnoty vychádza z raných vzťahových skúseností, neznamená to, že človek je až do smrti odsúdený k osamelému životu bez lásky. Akokoľvek sú prvé roky života dôležité, vývoj sa potom nekončí a je možné ho vďaka novým, pozitívnym skúsenostiam orientovať iným smerom. Pomocou dobrých, hojivých vzťahov alebo terapiou je možné staré rany a odmietnutia zahojiť.

Existuje podstatný bod, v ktorom sa rozhoduje, či sa žena vydá na novú, neznámu a desivú cestu, ktorá vedie von zo závislosti, depresie, grandiozity a choroby. Tento okamih sa volá dno. Pojem je prevzatý od Anonymných alkoholikov a označuje okamih v živote závislého človeka, kedy už nevie, ako ďalej. Je si konečne vedomý, že ho čaká buď deštrukcia, alebo náročná práca na sebe; že takto žiť už ďalej nedokáže a buď zmení život, alebo si úplne zničí duševné zdravie. Prvým krokom je kapitulácia. Vďaka nej zistíme, že práve vtedy, keď sa vzdáme doterajšieho života a vkročíme do neistoty, svet sa nezrúti, naopak, otvoria sa pred nami nové, pozitívne cesty, o ktorých zatiaľ nič nevieme.

Mnohým ženám spočiatku pomáha veta: „Som dobrá taká, aká som“. Predstavuje alternatívu k vnútornému odsúdeniu a tlaku na nutnosť byť iná. Táto veta, ak sa stane súčasťou myslenia, dokáže ovplyvniť pocit vlastnej hodnoty pozitívnym smerom.

Knihu si môžete objednať v e-shope Martinuse na tomto linku:

 

Posledná úprava 29.12.2020

Nájdete nás na FB