Keď tanec lieči

Napísala 

Úloha tanca v dejinách ľudstva a v súčasnej psychoterapii, tak znie podtitul knihy Jaroslavy Dosedlovej, ktorá súhrnne spracováva dejiny a súčasnosť tých tanečných techník, ktoré majú terapeutický účinok. Lebo nie každý tanec lieči, aj keď tanečný pohyb sprevádza ľudstvo už od úsvitu jeho dejín.

Jaroslava Dosedlová

TERAPIE TANCEM

Grada Publishing, 184 s.

Pravekí lovci tancom prosili o dobrý lov, prví roľníci o dážď, egyptský faraón predtancovával cestu Slnku, starovekí Gréci bujaro oslavovali boha Dionýza, Rím poznal erotické tance. Kresťanská cirkev síce brojila proti tancu, ale počas epidémie moru celé dediny i mestá odháňali nákazu rituálnym tancom. Ľudstvo poznalo tance náboženské, pohrebné, bojové i oslavné, pre radosť a zábavu. V súčasnosti existuje pomerne bohaté spektrum tanečnoterapeutických smerov. Táto kniha vás zoznámi s ich najznámejšími predstaviteľmi, ako Marian Chace, Mary Starks Whitehouse, Trudi Schoop, Laura Sheleen a viacerí ďalší.

Na prelome 80. a 90. rokov, keď autorka študovala v Brne psychológiu, bola tanečná terapia v našich končinách neznámym pojmom. O pár rokov sa dostala na študijnú stáž do Francúzska, kde sa s ňou zoznámila a potom už cielene vyhľadávala kurzy špecializované na tanec a pychoterapiu orientovanú na telo. V prvej publikácii tohto typu u nás nájdete samostatnú kapitolu zameranú na indikácie a kontraindikácie tanečnej terapie. Niektoré techniky sú vhodné dokonca i pre pacientov s Alzheimerovou chorobou, pre autistov i pre duševne chorých.

 

Vyberáme niekoľko ukážok z originálnej publikácie:

Najstaršie neimitatívne tance vzpriameného človeka boli založené na rotácii tela okolo vertkálnej osi. Tento pohyb veľmi rýchle navodzuje stav zmeneného vedomia destabilizáciou statického analyzátora vo vnútornom uchu. Prehlbuje sa tranz, ktorý akoby umožňoval „kontakt s iným svetom“.

Grécko patrí medzi najčastejšie tancujúce krajiny sveta. Tanec je v Grécku umením milovaným a rešpektovaným. Gréci poznali všetky tanečné kroky nášho klasického tanca a vytvorili tanečnú techniku, ktorá trvala viac ako 1500 rokov (len pre porovnanie: technika klasického baletu má 300 rokov). Mali aj patrónku tanca, jednu z deviatich Múz, Terpsichoré.

Na drsný naturalizmus pantomím a obscénností v tancoch reagovalo kresťanstvo, ktoré ako prvé náboženstvo tanec úplne odmietalo.

V hinduizme majú boha Šivu, ktorý podľa mytológie svet vytancoval v kozmickom tanci.

Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. (zvaný Kráľ Slnko podľa svojej tanečnej úlohy) bol nadšeným tanečníkom už od detstva. Hneď v prvých rokoch svojej vlády roku 1661 založil Kráľovskú tanečnú akadémiu, prvú oficiálnu inštitúciu, na ktorej sa dal študovať tanec a tvorba choreografií. Kráľovská akadémia vied bola založená až v roku 1666.

Isadora Duncan: „Inšpirovala som sa pohybom stromov, morských vĺn, mrakov, podobnosťou vášne a búrky, vánku a jemnosti; a vždy sa snažím vložiť do svojich pohybov niečo z onej božskej kontinuity, ktorá dáva celej prírode jej krásu a život.“

Akcelerácia tempa v elektronickom techne spôsobuje paradoxne pocit, že sa čas zastavil. V najvyššom bode vzrušenia začnú mať tanečníci pocit voľného plynutia či vznášania sa priestorom. Každý je uzavretý v svojom vlastnom svete a nezaujíma ho to, čo sa deje okolo. Necíti únavu. Nesnaží sa nikomu zapáčiť.

Martha Graham: „Tanec je skrytý jazyk duše.“

Mary Starks Whitehouse sa inšpirovala Jungovou metódou aktívnej imaginácie a modifikovala ju pre svet pohybu a tanca. Človek obráti pozornosť k svojmu vnútru a trpezlivo čaká, kým sa vynorí impulz pohybu. Whitehouse kladie veľký dôraz na rozlíšenie dvoch foriem pohybu: „hýbať sa“ a „byť hýbaný“. Človek by mal byť citlivý k obom formám a nemal by rigidne uľpievať na žiadnej z nich. Prienik toho, čo robím, a toho, čo sa mi prihodí, sa spája v pohybe môjho bytostného Ja a zahŕňa vedomý i nevedomý pohyb.

Trudi Schoop skoncipovala termín Ur-experience, prvotný zážitok. Ide o transpersonálnu skúsenosť priblíženia sa k zážitku harmónie sveta a jednoty s univerzom. Všetci ľudia nesú časť tejto prazákladnej zjednocujúcej skúsenosti v svojom tele a prostredníctvom pohybu sa k nej môžu priblížiť.

U Laury Sheleen, ktorá tiež vychádza z Junga, si každý tanečník prejde kruhom a prežije v symbolickej rovine cez vlastné telo, čo to je prijímať, dávať, vládnuť, obdivovať, lúčiť sa, žehnať, dívať sa späť, umrieť a znovu sa zrodiť, čakať.

Tanečná teraputka Schott-Billmannová rozvíja metódu primitívnej expresie, ktorá čerpá z rytmických tancov prírodných národov. Terapeutka ostro vystupuje proti prehnanému individualizmu dnešnej doby. Ukazuje, že radosť sa rodí z pospolitosti. Jej tanečníci sa nehrajú na divochov, ale hľadajú večné ľudské témy zakódované do pohybov vychádzajúcich zo všetkých kultúr sveta. Tieto tance umožňujú vyjadriť všetky univerzálne ľudské city: lásku, nenávisť, hrdosť, odvahu atď. Každý ich prijíma na základe svojej osobnej histórie a jedinečnosti. Štýl tanca potom nesie stopy subjektívneho životného príbehu.

Knihu Terapie tancem objednávajte tu:

 

Posledná úprava 21.07.2019

Nájdete nás na FB