Psychológia ľudského zla podľa M. Scotta Pecka

Psychológia ľudského zla podľa M. Scotta Pecka

Napísala 

Nemôžeme dúfať, že sa nám podarí odstrániť ľudské zlo, ak sa mu nebudeme ochotní podívať priamo do tváre. Nie je to príjemný pohľad. Ani táto kniha nie je príjemná. Píšem v nej o našich temných stránkach a o naozaj zlých členoch našej ľudskej komunity. Základná téza tejto knihy znie, že tieto špecifické charaktery je nutné študovať – rovnako ako zlo – vedeckou formou.

Morgan Scott Peck
LIDÉ LŽI
Psychologie lidského zla
Portál, 286 s.

Keď americký psychiater Morgan Scott Peck písal prvú vetu svojej prvej knihy, ktorá znela: „Život je ťažký“, netušil, že píše bestseller, ktorý pod názvom Nevyšliapanou cestou vyjde v dvadsiatich jazykoch a bude sa predávať v miliónoch výtlačkoch. Neskôr na svoju „novú psychológiu lásky a duchovna“ nadviazal pokračovaniami Ďalej nevyšliapanou cestou a Nevyšliapaná cesta nekončí. Dohromady napísal pätnásť kníh. Doktor Peck prešiel cestu od psychiatra v americkej armáde (počas ktorej sa aktívne postavil proti vojne vo Vietname), cez vyznavača zen-budhizmu a sufizmu, po kresťana pokrsteného v zrelom veku 43 rokov a gurua New Age s vlastnou psychiatrickou praxou. V svojich knihách a prednáškach dokázal „nádherne miešať“ psychiatrické pojmy s duchovnými a mystickými otázkami. Za svoje názory, najmä za propagáciu mieru a budovania komún, v ktorých budú ľudia spolunažívať s empatiou a podporovať sa navzájom, dostal viacero významných ocenení.

Druhá kniha, ktorú písal už po absolvovaní kresťanského krstu, dostala názov Ľudia lži. Ako základnú tézu v nej navrhol vedecký prístup k psychológii zla, vrátane toho, aby sa zlo stalo psychiatrickou kategóriou. Vysvetlil tu aj svoje postoje k rozporuplným dejinám cirkvi: „V priebehu stáročí bolo, a stále ešte je, páchané veľké zlo kresťanmi, často v mene Ježiša. Viditeľná kresťanská cirkev je nutná, dokonca spásonosná, ale z mnohých pochopiteľných dôvodov chybujúca, a ja sa z hĺbky duše ospravedlňujem za jej hriechy ako za svoje vlastné. Svätá Terézia z Lisieux napísala sestre: „Až keď sme ochotní trpezlivo niesť kríž vlastnej nedokonalosti, môžeme sa stať pre Ježiša príjemným miesto pre spočinutie.“ Existujú státisíce kresťanov, ktorí každú nedeľu navštevujú kostol a ktorí nie sú ani v najmenšom ochotní pripustiť svoju nedokonalosť, a teda nie sú pre Ježiša pokojným príbytkom. Na druhej strane existujú milióny budhistov, hinduistov, moslimov, židov, ateistov a agnostikov, ktorí sú ochotní trpezlivo niesť svoj kríž. V tejto knihe nie je nič, čo by sa mohlo dotknúť tých druhých, ale mnohé, čo sa dotkne tých prvých.“

Profesionálni terapeuti od doktora Morgana Scotta Pecka najčastejšie žiadali prednášku nazvanú Uplatňovanie náboženského chápania v psychoterapii. Peck považoval každý skutočný psychoterapeutický proces za boj s klamstvom, a istým spôsobom i za boj s diablom. Jednu z kapitol knihy Ľudia lži prekvapujúco venoval  exorcizmu. Sám bol svedkom dvoch prípadov vyháňania diabla, ktoré ho zaskočili tým, že tento zvláštny obrad pomohol vyliečiť dvoch psychicky vážne chorých pacientov, ktorým psychiatria dlho nedokázala pomôcť. Navrhoval teda, aby aj exorcizmus (ako aj všetci „démoni alkoholu, depresie, či pomsty“) bol vedecky skúmaný. Bol si vedomý, že 95 percent toho, čo pri „vyháňaní diabla“ videl, dokáže pomenovať tradičnou psychiatrickou terminológiou, ostáva však päť percent, ktoré vysvetliť nedokázal. K téme exorcizmu, ktorý ho evidentne fascinoval, sa vrátil v svojej poslednej knihe Záblesky diabla.

Aj dnes je mimoriadne aktuálna kapitola o vietnamskej dedine My Lai, v ktorej americké jednotky bezohľadne vyvraždili stovky civilistov, vrátane detí. Armádny psychiater Peck si naliehavo kládol otázku, ako vôbec mohlo dôjsť k takému totálnemu zlyhaniu ľudskosti. Premýšľal, aké psychologické príčiny k nemu viedli a ako do budúcnosti zabrániť, aby sa podobné krutosti opakovali, a to nielen v armáde. Na prípadovej štúdii masakra v My Lai skúmal fenomén skupinového zla, ktorý sa líši od zla individuálneho. Prišiel k záveru, že ľudia v skupine a pod tlakom sú prístupnejší k tomu, aby konali zlo. A práve vzhľadom na svoje vysoké postavenie v armáde si bol vedomý, že skupinou môže byť tak vojenská jednotka, ako celá armáda, a dokonca celý štát.

Ukážky z knihy LIDÉ LŽI:

Tisíckrát sa ma pýtali: „Doktor Peck, prečo je na svete zlo?“ Ale za celé tie roky sa ma nikto nespýtal: „Prečo je na svete dobro?“ Ako keby sme automaticky predpokladali, že tento svet je dobrý, len bol akosi, nikto nevie ako, zamorený zlom. V termínoch vedy však ľahšie vysvetlíme zlo. Prírodné fyzikálne zákony vysvetľujú, ako a prečo veci podliehajú skaze. Avšak to, že sa život vyvíja do čoraz zložitejších a komplexnejších foriem, už nie je také pochopiteľné. Fakt, že deti podvádzajú, sa dá ľahko zistiť. Pozoruhodnejšia je skutočnosť, že až vyrastú, stanú sa z nich poctiví ľudia. Lenivosť je bežnejšia než pracovitosť. Keď sa nad tým vážne zamyslíme, dávalo by väčší zmysel pokladať tento svet za prirodzene zlý, len nejakým záhadným spôsobom nakazený dobrom – a nie naopak. Záhada dobra je azda ešte väčšia než záhada zla.

Hoci toho o psychológii zla zatiaľ vieme málo, niektoré veci sú nám už jasné. Jednou z nich je tendencia zlých predpokladať svoje zlo i u ostatných. Neschopní alebo neochotní priznať si svoju hriešnosť, obviňujú z nej tých druhých. Tento poznatok, medzi vedcami všeobecne známy, budeme určite často publikovať. Budeme sa viac zaoberať tými, ktorí „vrhajú kamene“.

Domnievam sa, že zlí ľudia túžia vzhľadom k svojej mimoriadnej tvrdohlavosti – takmer vždy sprevádzanej neovládateľnou túžbou po moci – viac ako väčšina ľudí politicky vyniknúť. I keď ich krajná svojvôľa kvôli ich nepodriadenosti zároveň zapríčiňuje ich politický pád.

V knihe Nevyšliapanou cestou som tvrdil, že lenivosť a túžba vyhnúť sa „legitímnej bolesti“ je základnou príčinou všetkých duševných chorôb. Čo však odlišuje zlých ľudí je špecifický druh bolesti, ktorej sa snažia uniknúť. Nedá sa povedať, že by sa zlí ľudia vyhýbali bolesti alebo boli leniví. Naopak, v svojej nepoľavujúcej snahe dosiahnuť úctyhodnú solídnosť prejavujú omnoho väčšiu námahu, než by dokázala väčšina z nás. Sú schopní ochotne a dokonca dychtivo podstúpiť veľké útrapy v boji o svoj „status“. Iba jeden jediný špecifický druh bolesti zniesť nedokážu: bolesť vedomia svojej vlastnej hriešnosti a nedokonalosti. Ak hlavným nedostatkom zlých ľudí nie je absencia svedomia, v čom teda tkvie ich zlo? Domnievam sa, že v špecifickom druhu narcizmu. Duševne zdravý jedinec sa dokáže ovládať, aby sa podriadil vyššiemu princípu. Zlí ľudia nie. Je možné, že sa už rodia so silnou vôľou a že je pre nich preto nemožné sa niečomu podriadiť. Všetci „veľkí ľudia“ sa vyznačujú neobyčajne silnou vôľou, či už ich veľkosť slúži dobru alebo zlu. Kľúčový rozdiel tkvie teda medzi „dobrou vôľou“ a „silnou vôľou“.

V mojom sne o školstve budúcnosti sa deti budú učiť, že koreňmi zla sú lenivosť a narcizmus, a prečo. Naučia sa tiež, že každý jednotlivec je dôležitý. Pochopia, že prirodzenou tendenciou jedinca v skupine je zbaviť sa svojho názoru na morálku v prospech veliteľa a že by tejto tendencii mali odolávať. A konečne pochopia aj to, že každý z nich, každý z nás by si mal dávať pozor na lenivosť a narcizmus a podstupovať v tomto smere osobnú očistu, ktorá je potrebná nielen pre spasenie duše jednotlivcov, ale aj pre záchranu sveta.

Knihu Lidé lži objednávajte tu:

 

 

 

Posledná úprava 21.07.2019

Nájdete nás na FB