Syndróm vyhorenia – ako nájsť cestu k sebe

Napísala 

Ak sme si dosiaľ mysleli, že príčinou vyhorenia je preťaženie a vyčerpanie, tak autorka tejto knihy tvrdí iné: „Vyčerpanie je len následok, v skutočnosti vyhoríme preto, lebo v dôležitých oblastiach života nemáme zdravý vzťah ani k sebe, ani k ľuďom okolo seba. Stratili sme kontakt s tým, kým naozaj sme.“

Mirriam Priess
JAK ZVLÁDNOUT SYNDROM VYHOŘENÍ
Grada, 172 s.


Knihu na takú aktuálnu tému, akou je syndróm vyhorenia, napísala doktorka medicíny z Hamburgu Mirriam Priessová. Svoje originálne závery odvodila z koučingu manažérov viacerých veľkých spoločností a zo skúseností stoviek svojich klientov, ktorým pomáhala prekonať vyhorenie a vrátiť sa opäť k aktívnemu a zdravému životu. Syndróm vyhorenia (burnout) sa stal spoločenským problémom západnej civilizácie a okrem ľudských tragédií spôsobuje každoročne miliardové škody. Desivé na ňom je aj to, že sa vlastne nevie, čo je skutočným spúšťačom tejto civilizačnej choroby. Symptómy sa stále považujú za príčiny, samotnú existenciu vyhorenia nie každý uznáva, prípadne ju okolie postihnutého človeka zľahčuje, pretože burnout nie je zaradený do medzinárodnej klasifikácie chorôb. Avšak počet takýchto ľudí stúpa a problém nevyriešime tým, že poprieme jeho existenciu, namiesto toho, aby sme pochopili jeho podstatu a hľadali možnosti liečby, apeluje autorka.

Doktorka Priessová popisuje príčiny syndrómu vyhorenia inak, ako sa popisovali dosiaľ. Odhaľuje nevedomé mechanizmy, ktoré k nim vedú, a prináša vyskúšané techniky, ako sa uzdraviť, aby ľudia, ktorí vyhoreli, dokázali opäť naplno žiť. Vytvorila štvorfázový model, ktorý ukazuje štyri stupne vedúce k syndrómu vyhorenia. V každej fáze sa objavujú podobné symptómy a to v rovine myšlienok, v rovine tela, v rovine pocitov a v rovine správania. „Nikto nemusí trpieť len preto, lebo chce byť výkonný,“ píše doktorka Priessová. „Vychádzam z presvedčenia, ktoré som nadobudla počas mojej praxe, a to, že vyhorenie nie je prejavom slabosti, ale zdravý pokus o sebareguláciu u ľudí, ktorí prišli o dialóg medzi sebou a svojím okolím a žijú život, v ktorom nie sú sami sebou. Syndróm vyhorenia je podľa mojich skúseností omnoho viac než len prejav preťaženia. Je to výzva, výzva žiť autentickým a osobitným životom.“

Ukážky z knihy Jak zvládnou syndrom vyhoření

Čoraz viac ľudí sa utápa v snahe robiť priveľa vecí naraz a zároveň sa nedokážu sústrediť na to, čo je podstatné. Nevedú dialóg ani sami so sebou, ani so svojím okolím, a zabúdajú na zásadnú otázku: Aká je moja identita, čo by som chcel a čo nutne potrebujem? Ľudia, partneri, tímy a firmy – celé systémy trpia syndrómom vyhorenia, pretože si na túto otázku neodpovedajú vôbec, alebo si na ňu neodpovedajú správne.

Ľudia s vyhorením mávajú veľmi vysoké nároky sami na seba. Najväčšiu prioritu má pre nich práca, v ktorej ostávajú až do horkého konca, zatiaľ čo všetky ostatné oblasti života sa im už zrútili.

Začiatok vyhorenia ohlasuje konflikt v podobe situácie, ktorá je neznesiteľná a zároveň sa zdá byť neriešiteľná. Zisťujeme, že žijeme život, ktorý je vzdialený tomu, ako by sme chceli naozaj žiť. Zažívame pocit bezmocnosti, ktorý sa snažíme čo najviac potlačiť. Najskôr bojujeme, alebo aspoň protestujeme, nakoniec to však vzdáme a prichádza fáza vyčerpania. Objavujú sa chronické symptómy ako opakované bolesti hlavy, migréna, vysoký krvný tlak, neustála bolesť žalúdka, chronické stuhnutie svalov, výrazná slabosť, vyčerpanie, zvýšená náchylnosť na infekcie, problémy so zaspávaním a nespavosť napriek veľkej únave.

Poslednú fázu popisujú postihnutí ako stav spojený s pocitmi beznádeje a života bez zmyslu. „Už som nechcel zatiahnuť za šnúru na padáku.  Načo aj? Nemalo pre mňa zmysel, aby som to urobil. Mal som sám seba a okolitého sveta proste dosť,“ popisuje vnútorný ústup vedúci odboru jedného koncernu. Nastáva úplná izolácia od okolia a únik do seba. Príznačná je nekončiaca únava, aj zvládanie každodenných činností sa javí ako nemožné. Spomínam si na 41-ročnú vedúcu oddelenia, ktorej v tejto fáze pripadalo nezvládnuteľné vyfénovať si vlasy.

Človek má šesť zásadných životných oblastí, ktoré tvoria základ jeho zdravia, a to: 1. rodina/partnerstvo, 2. práca, 3. zdravie/fyzická kondícia, 4. sociálne kontakty, 5. individualita/koníčky, 6. viera/spiritualita. Ak sú všetky tieto oblasti pretkané dialógom, ak ste v každej tejto oblasti tam, kde chcete byť, potom ste chránení pred syndrómom vyhorenia. Ak má niekto zo šiestich oblastí života pod kontrolou len jednu-dve, potom môže konlikt veľmi ľahko viesť k vyhoreniu, pretože dotyčný nemá odkiaľ brať. Nemá miesto ani situáciu, v ktorej by si mohol dobiť baterky, načerpať sily, a nemá nič, čo by ho stabilizovalo. To isté platí aj v situácii, keď síce máme všetkých šesť „nožičiek“, ale v žiadnej oblasti nie sme tam, kde by sme chceli byť. Nezáleží však len na počte fungujúcich oblastí života, ale i na tom, aké majú pre nás význam. Ak je pre niekoho veľmi dôležité napríklad partnerstvo, vyhorí pri konflikte s partnerom skôr než niekto, pre koho je prioritou práca. Tieto preferencie sú do takej miery odlišné, že môžu niekomu nezúčastnenému pripadať až podivné. Na kliniku sa k nám raz prišla liečiť žena, u ktorej syndróm vyhorenia spustila smrť mačky.

Predstavte si niekoho, kto neúnavne pumpuje vzduch do pneumatiky bez toho, aby použil ventil a vzduch niekedy aj vypustil. Je logické, že skôr či neskôr príde veľka rana. V prípade ľudí so syndrómom vyhorenia je tu však jeden rozdiel. Zatiaľ čo pneumatika exploduje, oni robia opak – implodujú, teda zrútia sa smerom dovnútra. Následky sú dramatické. Ich vnútro vyzerá ako po výbuchu. Tento stav popisujú „ako keby ich niekto vytiahol z elektriny“. Pochopiteľne, že je treba veľa času, aby sa z tohto stavu opäť dostali. Keď sa všetko zrúti a leží v troskách, nestačí trosky len upratať, všetko sa musí postaviť znovu.

Všetky systémy pracujú na rovnakom princípe: všetko, čo sa potláča, si raz nájde cestu ako dosiahnuť svoje.

Ľudia, ktorí trpia vyhorením, dlhú dobu prekračovali svoje hranice a kládli vysoké nároky na vlastnú výkonnosť. Základom liečby syndrómu vyhorenia je preto odporúčanie: „Stanovte si vlastné hranice.“ Naučte sa sebe hovoriť ÁNO a iným NIE. Odmietnite žiť život v stave, ktorý vám iba berie energiu a žiadnu vám nedáva.

Cesty k syndrómu vyhorenia sú vždy dláždené špatnými kompromismi, ktoré vznikajú preto, že sa chceme vyhnúť tomu, čo – nedbajúc na ostatných – urobilo dieťa v rozprávke: vidieť svet taký, aký je, a nebáť sa to povedať. Až keď človek pochopí, že pretvárka nie je zlučiteľná so zdravým spôsobom života, a vyvodí z toho príslušné  dôsledky, bude mať šancu na skutočnú zmenu a na to byť dlhodobo zdravý.

Viac k tejto téme nájdete aj tu: Keď vyhoríme

 

Posledná úprava 24.08.2016

Nájdete nás na FB