Téma: depresie päťdesiatnikov

Téma: depresie päťdesiatnikov

Napísala 

„Žijeme príliš rýchle a práve toto náročné životné tempo sa podpisuje pod tým, že psychické poruchy sa stávajú poruchami 21. storočia,” konštatuje MUDr. Eva PÁLOVÁ, PhD., prednostka Psychiatrickej kliniky LF Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. „V našej spoločnosti, bohužiaľ, sa ešte stále nepovažuje za samozrejmé, že mozog je orgán, ktorý potrebuje...

...výživu, prekrvenie, primerané množstvo neurotransmiterov, aby fungoval bez problémov. A keď ich hladina nie je dostatočná, mozog podáva horší výkon. Každý vie, že keď má poruchu štítnej žľazy, stačí brať príslušné hormóny a štítna žľaza bez väčších problémov funguje ďalej. Menej už ľudia chápu, že ak má mozog deficit neurotransmiterov, tak ich proste tiež treba doplniť, a nie je to nič dehonestujúce.”

S akými problémami sa na vás obracajú ľudia okolo päťdesiatky? Čo je tým spúšťačom, ktorý ich nakoniec presvedčí, že nielen ich telo, ale aj ich psychika potrebuje odbornú pomoc?

O päťdesiatke by sa dalo diskutovať, či je to významnejšie výročie v živote muža alebo ženy. Klimaktérium je síce navonok viditeľnejšie u ženy, ale aj u muža môžeme postrehnúť isté prelaďovanie organizmu. Niektorí si priznajú, že majú problémy, na ktoré sami nestačia, ale za psychiatrom väčšinou prídu až vtedy, keď sa im už všetko vymyká spod kontroly.

Líšia sa dôvody, ktoré privedú do psychiatrickej ambulancie muža, a dôvody, kvôli ktorým k vám prídu ženy?

Líšia. Muži prichádzajú najčastejšie kvôli poklesu duševnej alebo sexuálnej výkonnosti, ženy si skôr nevedia poradiť s emocionálnymi problémami.

Muž u psychiatra

O mužoch je vo všeobecnosti známe, že lekárom sa vyhýbaj,ú pokiaľ sa len dá. Päťdesiatka je však vek, keď sa aj ten, kto bol dosiaľ zdravý a v plnej kondícii, sa musí konfrontovať s prvými príznakmi úbytku síl. Dokážu ich vaši pacienti prijať?

Väčšina prešla najskôr interným screeningom, liečbou hypertenzie, bolestí svalov a kĺbov, kardiovaskulárnych obtiaží. K psychiatrovi ich najčastejšie dotlačí nespavosť a pokles sexuálnej výkonnosti. Časť porúch potencie ide síce na vrub organických porúch, ale mnohé možno pričítať práve psychickým problémom. Náročná doba, v ktorej žijeme, vystavuje mužov permanentnému tlaku enormného súťaženia. V tomto veku človek začína už aj trošku bilancovať. Mnohí pacienti mi hovoria, že si až teraz uvedomujú, ako všetko podriadili práci. Špirála výkonnosti a úspechu, ktorá človeka často zomelie, ho zvyčajne pripraví o dostatočný čas na relaxáciu a len výnimočne si niekto dokáže uchrániť svoje hobby. Neschopnosť uvoľniť sa a zľaviť z vysokých nárokov na seba ich často nakoniec doženie až do ambulancie psychiatra.

Čím môže vyčerpanému päťdesiatnikovi pomôcť práve psychiater?

Terapia musí byť komplexná. Po päťdesiatke už treba brať do úvahy všetky zdravotné riziká. Ale aj ten, kto ochotne užíva tabletky na vysoký krvný tlak, na vysoký cholesterol a vysokú hladinu cukru v krvi, sa cíti trochu nesvoj, keď zistí, že má brať antidepresíva. Hoci sa poriadne nevyspal už niekoľko týždňov či dokonca mesiacov, hoci už vyskúšal všetky rady „dobrých kamarátov“ typu „unav sa v záhrade”, „daj si vitamíny” či v najhoršom prípade „vypi si”, stále ešte váha.

Psychiater je naozaj posledný odborník, za ktorým sa u nás človek vyberie, a aj to často až vtedy, keď už všetko ostatné zlyhalo...

Je to škoda, pretože medzitým človek zvyčajne zbytočne stratí niekoľko mesiacov až rokov zo svojho života, počas ktorých jeho život nemal potrebnú kvalitu. Depresívne poruchy v tomto veku sa často prejavujú okrem poruchy nálady aj tým, že takýto človek je stále v napätí, nevie sa uvoľniť, pracuje s pocitom, že na všetko musí vydať niekoľkonásobne viac energie, všetko mu trvá omnoho dlhšie ako predtým, po prerušovanom spánku sa zobúdza nedostatočne odpočinutý, unavený, už začiatok dňa pre neho zvyčajne býva ťažký a žiadna káva to nedokáže napraviť... Tento stav si zvyčajne vyžaduje antidepresíva novej generácie, ktoré človeka dokážu zbaviť nadmerného napätia, prispejú k zlepšeniu koncentrácie, pomôžu navodiť pravidelný biorytmus, počas ktorého je v noci kvalitný spánok a cez deň je človek bdelý a aktívny. Lieky pripravia v mozgu pôdu na to, aby mohol podávať dobrý výkon. Nemenia povahu pacienta, v mozgu iba upravujú hladinu tzv. neurotransmiterov, t. j. nervových prenášačov, ktoré sú v prípade depresie často znížené a na správne fungovanie mozgu sú nevyhnutné. Ak ste mali zlomenú nohu a dajú vám dole sadru, nikto vás neženie hneď skákať cez prekážky. Každý vie, že potrebujete čas na rehabilitáciu. No keď má človek psychický problém, väčšinou mu poradia akurát to, že sa má vzchopiť. Aj on sa však musí istý čas najprv adekvátne liečiť a potom by ešte mala nasledovať rehabilitácia, po ktorej sa môže naplno vrátiť späť do života.

Žena u psychiatra

Ničím neodôvodnený smútok, úzkosti, nevyrovnaná nálada, rýchle prechody z útoku do plaču... Je depresia žien v strednom veku zákonitá?

Okolo päťdesiatky má zhruba každá tretia žena symptómy, ktoré vyžadujú psychiatrickú liečbu. Za nami ich pošle zväčša gynekológ, ktorý vidí, že nejde len o triviálne úvodné prejavy začínajúceho sa prechodu či o bežnú reakciu na stres alebo zvýšenú záťaž, ale že ide o závažnejšie a dlhodobejšie psychické ťažkosti. A aj keď sa nie vždy označia ako psychiatrický problém, pretože ženy ako emocionálnejšie bytosti sú zvyknuté na kolísanie nálad, či už v rámci premenštruačného obdobia, alebo krátko po pôrode, veľmi často je práve v takýchto prípadoch pomoc psychiatra nevyhnutne potrebná a hlavne užitočná.

Nestačí len vyladiť dočasnú hormonálnu nerovnováhu a umelo nahradiť nedostatok estrogénov?

Aj keď sa u nás problémy v období prechodu liečia najčastejšie hormonálnou liečbou, treba podotknúť, že práve toto obdobie je v živote ženy rizikové, i pokiaľ ide o výskyt určitých duševných porúch, veľmi často práve depresií. Ženy síce majú v mozgu aj estrogénové receptory typu alfa a beta, ktoré sa podieľajú na fungovaní pamäti, sústredenia, výkonu, a keď sa upraví hladina estrogénov, stav sa často zlepší, avšak málokedy dôjde k úplnej úprave stavu. Ak má totiž žena zníženú hladinu neurostransmiterov v mozgu, tak nemá dostatok serotonínu, často označovaného za tvorcu dobrej nálady. Liečba teda musí byť komplexná. Vo svete fungujú špecializované centrá pre ženy, v ktorých je k dispozícii internista, gynekológ, psychiater, rehabilitačná sestra, pretože naozaj ide o komplex problémov, ktorý sa dá len ťažko zvládnuť iba jedným odborníkom.

Ak estrogén pomáha pri udržaní pamäti a schopnosti učiť sa nové veci, ako to bude bez neho? A – časté obavy v tomto veku: ako odlíšiť bežné zabúdanie mien, čísel a okuliarov od prvých fáz nástupu takého vážneho ochorenia, ako je Alzheimerova choroba?

V päťdesiatke je zvyčajne ešte trochu zavčasu na túto vážnu chorobu a len ojedinele sa objavujú jej včasné štádiá. Zabúdanie päťdesiatnikov je skôr dôsledkom zhoršenej koncentrácie. Keď si niečo nevštiepite do pamäti poriadne, tak si to potom „nevybavíte“. Často sme príliš zavalení povinnosťami, pozornosť máme rozdelenú na desiatky vecí, jedno treba urobiť, na druhé myslieť, tlačia nás termíny a vo veku okolo päťdesiatky už často myslíme aj na existenčné problémy... V novinách navyše stále čítame o vraždách a terore... Akoby pozitívnych vecí okolo nás bolo stále menej. Mozog niekedy akoby „zmrzol“ -- rovnako ako počítač, keď v ňom máme naraz otvorených príliš veľa okienok. Ak sa totiž sústredíme súčasne na príliš veľa vecí, kapacita pamäti často nestačí, neuloží si svoju „stopu” dostatočne hlboko a potom si na mnohé drobnosti nespomenieme, alebo často až pri úplne inej príležitosti. Pri Alzheimerovej chorobe ide o niečo úplne iné, tam už dochádza aj k skutočnému úbytku -- odumieraniu neurónov v mozgu, takže ak raz niečo zabudnete, už si na to viac nespomeniete. Pamäť je taká porušená, že si nepamätáte v podstate ani to, že ste mali nejaký problém. Keď mám pacienta, ktorý si sťažuje, že zabúda, nepamätá si, kde čo položil a má pocit, že sa s ním deje niečo strašné, a dám mu test zameraný na pamäť, väčšinou mu vyjdú dobré výsledky. V takomto prípade si totiž človek uvedomuje, že si niečo nepamätá, že občas niečo zabudne, kým človek s rozvinutou formou Alzheimerovej choroby si tieto obtiaže už zvyčajne neuvedomuje, a preto ho ani netrápia.

Líši sa depresia v klimaktériu od „normálnej“ depresie nejakými špeciálnymi príznakmi? Prestane po odznení klimaktéria?

Depresia v klimaktériu je zvyčajne ťažšia ako ostatné formy depresie, a napriek tomu sa so žiadosťou o pomoc takáto pacientka obráti na psychiatra až vtedy, keď jej ťažkosti už veľmi výrazne komplikujú bežný život. Je často smutná, bez nálady, nespí, nevládze, cíti sa slabá, má tzv. polymorfné bolesti, čo znamená, že ju bolí hlava, krk, kríže, má bolestivé tlaky na hrudi, a kým sa rozhýbe, trvá to často celé dopoludnie, nedokáže sa sústrediť, je podráždená. Bez liečby prichádza o niekoľko mesiacov či rokov života, a to je dosť veľká strata. Tento typ depresie môže po niekoľkých mesiacoch prejsť, ale nikde nie je napísané, že sa už nezopakuje. Pretože ak sa začínajú depresie v tomto veku, v prechode, zvyčajne majú ťažší priebeh, a navyše majú tendenciu vracať sa a prejsť do chronickej fázy. Takže zanedbať ich je príliš veľký „luxus”. Uvedomte si, že dnešná päťdesiatnička má pred sebou ešte dvadsaťpäť až tridsať rokov života - a tie by mala hodiť cez palubu? A prečo by sa vlastne s vážnymi psychickými ťažkosťami mala boriť sama, keď už na ne v súčasnosti existuje účinná pomoc?

Svetová banka vyhlásila depresie za druhé najdrahšie ochorenie do roku 2020 (hodnotené podľa YLDs – Years Lived with Disability) a myslím si, že Svetová banka má ďaleko od subjektívnych postojov. Ak bije na poplach, tak preto, lebo v prípade depresie ide aj o tvrdé ekonomické dopady nielen na jedinca, ale aj na celú spoločnosť. Zatiaľ sa okrem toho primálo upozorňuje na ďalšiu nepríjemnú vlastnosť depresie, a to na fakt, že ak sa nelieči, môže sa spolupodieľať na vzniku iných ochorení, z ktorých sa mnohé zaraďujú do kategórie tzv. civilizačných chorôb a sú typické pre našu súčasnosť. Žena, ktorá má dlhodobo pocity napätia, úzkosti, búši jej srdce, má bolesti na hrudníku atď., si často roky myslí, že má „iba“ choré srdce, chodí opakovane na interné vyšetrenia, na EKG, berie lieky na tlak, a pritom by často mala byť aj v rukách psychiatra.

 

Pokračovanie tohto rozhovoru nájdete v knihe:

ČO S NAČATÝM ŽIVOTOM? Muž a žena na prahu päťdesiatky

Cena: 5 eur

Knihu si môžete objednať na tel. č. 0908 069 388 a na e-mailovej adrese info@ klub50.sk, pošleme vám ju poštou na dobierku, poštovné neplatíte.

Posledná úprava 21.07.2019

Nájdete nás na FB