O údere do modriny

O údere do modriny

Napísala 

Zdena Árvayová z poradne Ligy proti rakovine považuje za jeden z významných spúšťačov rakoviny silný emocionálny stres, ktorý nazýva „úderom do modriny“. Hovorili sme s ňou o jej skúsenostiach s onkologickými pacientmi, ktorí do poradne prichádzajú s psychickými problémami, ktoré táto diagnóza, žiaľ, tiež prináša so sebou.

- Sú ľudia, ktorí chcú vedieť o svojej chorobe všetko. Vopred si pripravujú otázky pre lekára, čítajú knihy a odborné články, zháňajú informácie na internete. Chcú pochopiť, prečo sa im to stalo, študujú, hľadajú informácie. A sú ľudia, ktorí nechcú vedieť o svojej chorobe nič. Dokonca aj keď im lekár chce vysvetliť všetky podrobnosti, oni to odmietnu. Uzavrú sa do svojho vákua a sústredia sa na jediné: na liečbu. Na to, aby absolvovali všetky potrebné kroky a aby boli čo najskôr v poriadku. Títo ľudia sa väčšinou nechcú rozprávať s inými ľuďmi o svojom ochorení. Alebo, naopak, nechcú síce o chorobe nič vedieť, ale každému povedia, že sú chorí. Ak sa ich suseda opýta: Kam idete takto zrána? – odpovedajú priamo: Na chemoterapiu, mám rakovinu. Je to ich stratégia, ako sa s chorobou vyrovnať. Správajú sa, akoby boli nad vecou, nad tou diagnózou. No vo vnútri počujú sami seba povedať: Som onkologický pacient. Je to ten istý efekt, ako keď človek, ktorý nadmieru pije, povie nahlas: Som alkoholik. Je to priznanie, že mám problém, mám túto chorobu a potrebujem s ňou bojovať.

Vedieť čo najviac – alebo nevedieť nič

Kam v tejto škále sa človek zaradí? To závisí od individuality. Každý pacient to vníma ináč. Niektorí prežívajú liečbu zavretí u seba doma, iní zrazu chcú stále chodiť von. Strašne potrebujú žiť. Doprajú si všetko, čo si dosiaľ nedovolili. Mala som klientku, ktorá kompletne vymietla rodinné účty s našetrenými peniazmi, dieťa odtlačila do úzadia a užívala si až šialeným spôsobom. Tiež extrém, a nie dobrý. Iná naopak - a to mala ľahšiu formu ochorenia, no černejší pohľad na svet -, komunikovala s málokým, zavrela sa doma, napísala závet, v ktorom rozdelila majetok, úspory rozdala príbuzným, sebe nechala, obrazne povedané, len „na chlieb a vodu“ s presvedčením, že veď ona už nejako dožije. To je zas iný extrém. Nebola by som rada, keby ste to brali ako škatuľkovanie, len ako informáciu, že každý prežíva túto diagnózu ináč a že ľudia môžu reagovať rôznym spôsobom.

Od šoku k vyrovnaniu sa s diagnózou

Odborná literatúra popisuje viacero fáz, ktorými prejde každý človek po vypočutí diagnózy rakoviny. Tých fáz je päť: šok, popretie, depresia/smútok, prijatie a vyrovnanie. V momente šoku, tejto veľmi silnej emócie, si človek uvedomí, čo sa deje. Ešte presne nevie, čo ho čaká, ale telo automaticky vyšle signály a človek zrazu vie, čo treba robiť. Popretie znamená, že tomu odmieta uveriť. Povie: To nie, to nemôže byť pravda. Lekár namieta: Je to tak, máme tu výsledky vyšetrení. A ten človek zoberie tie výsledky a ide k inému lekárovi. Alebo aj k ďalším štyrom lekárom. Až keď diagnózu odsmúti a vyrovná sa s tým, že naozaj ochorel na rakovinu, až potom sa zverí do rúk odborníkom a začne im veriť. Je ešte jedna možnosť, a to tá, že začne hľadať alternatívu. Povie si, že nebude brať chémiu, nedá sa ožarovať, a chodí od liečiteľa k liečiteľovi.

Skúsenosti s liečiteľmi

Bohužiaľ, moji klienti ich nemajú dobré. Pracovala som s viacerými onkologickými pacientmi, ktorí najskôr vyhľadali liečiteľov, nechali u nich veľa peňazí, a keď nakoniec prišli k lekárovi, bolo už päť minút po dvanástej. Ja sama verím, že zdravé stravovacie návyky a byliny môžu pomôcť, som presvedčená, že príroda je silná a že niekomu bude dobre robiť cviklová šťava či marhuľové a ľanové semienka, ale v prípade rakoviny by som alternatívnu liečbu jednoznačne brala len ako doplnkovú k medicínskej liečbe. Aj v prípade prírodných doplnkov liečby platí, že každý prežíva liečbu ináč a každému môže pomôcť niečo iné.

Úder do modriny

Či optimizmus a viera vo vyliečenie aj naozaj lieči? Určite je dôležité, aký má človek postoj k liečbe. Ak pozitívny, je to len dobre. Ja sa prikláňam k názoru, že onkologickí pacienti získali rakovinu okrem iných rizikových faktorov aj kvôli potlačeným negatívnym emóciám. Väčšina mojich klientiek sú ženy, ktoré sú to, čomu hovoríme dobrá manželka a matka. Vzorne sa starajú o rodinu, stále niekomu pomáhajú, nevedia povedať nie. Ak tieto dobré duše nemôžu pomôcť, začnú trpieť pocitom viny. Sú presvedčené, že vždy musia byť k dispozícii iným, lebo veď čo by o nich ľudia ináč povedali. Pomerne často sú vo vzťahu utláčané. Stále sa snažia byť dobré a ústretové voči iným, no vidia, že ich dobrotu si nikto neváži, a tak sa v nich postupne hromadí hnev. Často je to hnev na samú seba. Z toho vznikne to, čomu hovoríme modrina. Keď príde silný stres, emocionálne veľmi silná udalosť, pôsobí ako úder do modriny. A vtedy sa bunky zbláznia a začnú bujnieť. Jednou z príčin, ktorými sa vysvetľuje vznik rakoviny, je psychika. Má do toho čo hovoriť aj genetika, aj nezdravý životný štýl, no predovšetkým je to práve psychika. Potvrdzujú to aj moje skúsenosti. S každou jednou ženou, s ktorou som sa v poradni rozprávala, s každou jednou sme prišli na tú silnú negatívnu emóciu, na ten moment, v ktorom mohol nádor začať rásť.

Príležitosť na vyčistenie vzťahov

Po prvých štádiách nasleduje odbúravanie negatívnych emócií, nájdenie zdravého sebavedomia, pochopenie, že aj veľa dobrého môže škodiť. Aby človek našiel aj po vyliečení nové uplatnenie v živote, je potrebné všeličo urobiť. Niekto je bojovník od prírody, niekto si musí správny postoj k riešeniu problémov natrénovať. Dnes je populárne pozitívne myslenie, ale čo s človekom, ktorému nie je vlastné? Ak by sa do prehnaného optimizmu nútil, opäť by vznikali negatívne emócie, ktoré škodia. A vôbec, prečo by sme sa mali nasilu usmievať na človeka, ktorý nám ubližuje? Na manžela, ktorý nám nepomáha, na kolegyňu, ktorá nás ohovára? Diagnóza rakoviny je najlepšia príležitosť na vyčistenie vzťahov. Na to však treba odvahu. Onkologickí pacienti potrebujú veľa odvahy. Lebo oni nielenže bojujú s chorobou, ale aj kompletne čistia všetko okolo seba. A to, či bude bojovať a akým spôsobom bude bojovať, závisí od osobnosti a momentálnej situácie, v akej sa človek nachádza. Či je už na dôchodku, alebo má ešte malé deti, či má vo vzťahu oporu, alebo či sa ten vzťah rúca.

Pokračovanie rozhovoru so Zdenou Árvayovou, v ktorom hovorí o tom, ako v sebe prebudiť bojovníka s chorobou, ako to povedať deťom a ako sa starať o partnerský vzťah, nájdete v knihe JA SI ŤA NEDÁM. Objednať si ju môžete na tel. č. 0908 069 388 alebo písomne na emailovej adrese Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.. Stojí 5 eur, poštovné neplatíte.

Posledná úprava 21.07.2019

Nájdete nás na FB