Recept na skvelú pochúťku: čierne rizoto zo sépií
Sme vo vnútrozemí a tu je kombinácia rakúskej, maďarskej, orientálnej a domácej kuchyne najviditeľnejšia. Preslávené sú slavónske korenené klobásky, no a predovšetkým kulen, zvláštny druh údenej tlačenky, dnes už ochranná značka tohto regiónu. Žiadna svadba, žiadne krstiny či žatva sa nezaobídu bez kulenu.
Suroviny: bravčové pliecko alebo stehno, soľ, čierne korenie, popol, bobkový list. Dávny recept starých otcov na špecialitu znel takto:
Anglické slovo „smooth“ by sme do slovenčiny preložili ako „jemný“, alebo „hladký“. Smoothies sú veľmi populárne miešané kokteily, ktoré sa získavajú zmixovaním čerstvej zeleniny, ovocia a byliniek.
Dve fašiangové špeciality chorvátskej kuchyne. Kroštule pochádzajú z Benátok, kde boli nevyhnutnou súčasťou hodov počas známeho benátskeho karnevalu. V Chorvátsku sa udomácnili už dávno.
Brač, tretí najväčší ostrov Jadranského mora. Preslávil ho kriedový vápenec, ktorý po vyleštení pripomína mramor.
DUBROVNÍK, mestská perla zapísaná v zozname kultúrnych pamiatok UNESCO. Stredoveké hradby sa rozkladajú na úpätí strmého skalného masívu, v záhradách a parkoch rastú pínie, cyprusy, palmy, oleandre a ibišteky,...
Aj chorvátske hlavné mesto má svoje „Záhorie“. Podľa neho prijala druhé meno známa spisovateľka Marija Jurić-Zagorka, autorka Gričskej čarodejnice. Keď tadiaľto niekedy pôjdete, nezabudnite navštíviť hrady Veliki Tabor, romantický Trakoščan a mesto Samobor, známe vychýrenými krémešovými zákuskami.
Viete, v ktorom roku a na ktorom mieste vznikla chorvátska turistika? Oficiálne uznávaným „vynálezcom“ turistiky je bohatý obchodník Iginio Scarpa (1794 – 1866), ktorý síce žil v Rijeke, ale v roku 1844 si v Opatiji dal postaviť klasicistickú vilu, ktorú nazval po svojej manželke Angiolina. Do tejto vily, ktorá stojí dodnes, pozýval svojich obchodných partnerov.
Hlavné mesto Záhreb ponúka až prekvapujúco veľké množstvo príležitostí na oddych i aktívny pobyt. Jedinečnú atmosféru mu dodáva jeho poloha na hranici medzi kontinentálnou tradíciou a južanskou voľnosťou.
Chorvátsko na severe hraničí s Maďarskom. V tomto regióne je lákadlom pre turistov predovšetkým barokové mesto Varaždín. Jeho dejiny sú písomne zaznamenané už v roku 1181, no najväčší rozkvet zažilo v období baroka. K mestu neodmysliteľne patrí hudba a festival Varaždínske barokové večery.
LOVRAN, mestečko na úpätí pohoria a národného parku Učka, je významným centrom turistického ruchu. Má 5 500 domácich obyvateľov, známu ortopedickú kliniku a bohatú ponuku ubytovania. Turistov sem lákajú aj gastronomické sviatky – aprílové Dni špargle, júnové Dni čerešní, preslávená je i gaštanová Marunada,...
Medzi Istrijským polostrovom a južnejšie položenou Dalmáciou sa rozkladá Kvarnerský záliv, časť jadranského pobrežia, ku ktorej patrí niekoľko ostrovov. Najznámejšie sú Cres, Lošinj, Krk a Rab.
Ostrov Krk je pretkaný šetnicami ? chodníčkami na pešiu turistiku, ktoré kopírujú dávne pastierske cesty.
Veľký prístav pre lode a jachty, známa silueta mesta so štyrmi románskymi zvonicami a tri paralelné ulice, kde na Dolnej stoja bary a reštaurácie, na Strednej obchody a na Hornej ulici kostoly a gotické paláce, – to je mesto RAB, centrum rovnomenného ostrova,...
Ak sa na ostrov Pag pozeráte od pobrežia, vidíte hlavne skaliská vybielené od slnka a silného vetra bóra. No nedajte sa odradiť. Na juhu a západe ostrova sa dobre darí aj vegetácii. A Pažský záliv, to je 27 km pláží, pieskových, štrkových i kamenných.
Jednou z pamiatok zaradených do zoznamu svetového dedičstva UNESCO je mesto – múzeum pod šírym nebom, niekedy nazývané aj „malé Benátky“. Zo Splitu prejdete autom iba 25 kilometrov a zrazu akoby ste sa ocitli hlboko v stredoveku.
Pri hľadaní tipov na to, kde sa dá na Istrii dobre najesť, návštevníkovi pomôže zorientovať sa IstraGastro, regionálny gastronomický sprievodca. Katalóg pripravujú nezávislí odborníci, ktorí anonymne navštevujú reštaurácie a podľa objektívnych kritérií bodujú ich ambient, kvalitu jedla, vína i obsluhy.
Trdlo je z hruškového dreva vyrezaný valec. Zručné pekárky zo Záhoria naň natáčajú cesto, ktoré pečú nad otvoreným ohňom. Posypú ho orechami a cukrom a trdelník - mimochodom, prvý slovenský výrobok, ktorý získal ochrannú značku Európskej únie - je hotový. A prečo slovo trdlo zľudovelo ako viac či menej "nežné" oslovenie? No, asi vám tým niekto dáva najavo, že ste "drevení".
Recept na tento netradičný vianočný strom nám poslala Ivanka Gabúľová z Čeboviec, ktorá napísala: „Tento datľový stromček som po prvýkrát piekla s mamou, ktorá nám datľovníkom rozvoniava každé Vianoce. Počúvali sme koledy a spoločne kontrolovali, či je všetko presne navážené. Boli to nezabudnuteľné Vianoce...
Každý rok ma volá do Hrušova (toho vo veľkokrtíšskom okrese) takáto pozvánka: Príďte na Hontiansku parádu, uvidíte takmer zabudnuté roľnícke práce a remeslá v autentickom prostredí uprostred hrušovských lazov i priamo v obci. Rovno vo dvoroch môžete ochutnať starodávne jedlá a v amfiteátri si pozrieť folklórne vystúpenia.
Tak som si urobila radosť a strávila som jeden deň na Dolnozemskom jarmoku. Striedavo ho organizujú Slováci, ktorí žijú v Maďarsku, Rumunsku a Vojvodine, teraz sa konal na Slovensku, v Starej tržnici v Bratislave. Nevedela som, čo skôr fotiť, zoznámila som sa s príjemnými ľudmi, objednala si obraz od maliarky z Kovačice, získala originálny recept na herovke - a nápad na knihu o kovačických maliaroch.
Recept na klasické tiramisu pochádza priamo z Benátok. „Tirami su“ v taliančine znamená doslovne „vytiahni ma hore" a obrazne „zlepši mi náladu“. Poznáme ho v rôznych podobách, základný predpis si ľudia prispôsobujú podľa svojej chuti. Takto si ho môžete pripraviť doma.
Čo najkrajšie prevonia domov? Predsa dobre upečený kysnutý koláč.
Skvelé, chutné, a pritom ľahké a zdravé, také sú placky zo strúhaného kalerábu, bohato plnené zeleninou. Spolu s Evou Fabovou z Dubničky, ktorá nám zaslala tento recept, vám želáme: Dobrú chuť!
Baklažán sa udomácnil v slovenskej kuchyni veľmi rýchlo. Surový končí v šalátoch, varený dávame do polievok, rozkrojené polovice plníme zeleninou a zapekáme v rúre. Edita Slabejová z Dubničky nám poslala recept na chuťovo vynikajúcu a k tomu ešte aj zdravú baklažánovú nátierku.
„Pri pečení bratislavských rožkov, nazývaných aj bajgle, treba dodržiavať hlavnú zásadu: plnky musí byť presne také isté množstvo, ako cesta. Ak sú plnené makom, tvarujeme ich do tvaru polmesiaca, orechové majú tvar podkovičky.“ Aké je teda tajomstvo pravých bratislavských rožkov?
Danica Budovská nám poslala ďalší recept, tentokrát na jednoduché kvasené uhorky, ktoré vydržia aj celú zimu. Nerozlučnú dvojicu vytvoria napríklad s granadírom.
"Ako mnohé ženy, aj ja som postupne začala intenzívnejšie zaujímať o zdravú výživu. Hľadala som nové chute a pri cestách po Stredozemí ma očaril cícer (rímsky hrach)," napísala nám Barbora Hrnčířová z Brna a pridala aj recept a fotografiu cícerovej polievky so zaujímavou chuťou a ešte zaujímavejšími vlastnosťami - je totiž plná živín a zároveň vhodná pre znižovanie nadváhy.
"Kedže je orechová sezóna a kvalitu tohto receptu môžu potvrdiť gurmánske jazýčky celej našej rodiny, posielam vám ho, možno si pochutnajú aj iní. Recept na čokoľvek orechové je dobrý vtedy, keď je aj hotové dielo šťavnaté a nadýchané. A táto torta taká je - nadýchaná, šťavnatá, chrumkavá tak akurát, navyše so štandardne jednoduchou prípravou."
Osteoporóza je tichý zlodej kostí. Je na nás, aby sme sa bránili a pomáhali organizmu vyrovnať sa s deficitom vápnika. Tento jednoduchý recept, ktorý funguje ako prevencia nedostatku vápnika, nám zaslal Laco Zachar z Bratislavy. K receptu pripojil aj zopár faktov.
Patríte k vášnivým zberačom húb, pre ktorých je v lete a na jeseň najdôležitejšou otázkou: „Rastú?“ Tak práve vám je určená nová Houbová kuchařka, ktorá prináša 102 skvelých receptov so šampiňónmi, dubákmi, kuriatkami, hlivou a hubou šitake.
Recepty z tofu. Tofu nátierka * Pórový šalát s tofu * Drožďové knedlíčky do polievok * Slimáčiky * Jahodový kokteil * Čevabčiči * Pečené tofu s dusenou kapustou * Tofu paprikáš
„Varenie je umenie a kuchár umelec, ktorý tvorí s vášňou,“ vyhlásil len tak, medzi rečou a miešaním boloňskej omáčky, Efrem TASSINATO, kuchárska star talianskej gastronómie. Tento populárny kuchár, majiteľ reštaurácie v Padove, novinár a autor kuchárskych kníh prišiel do Bratislavy, aby tu propagoval nielen mediteránske recepty, ale aj južanské umenie vychutnávať to dobré, čo nám život môže poskytnúť.
Dok ne osta, ne bi dosta. Ak neostal, nedostal dosť. Také je dávne príslovie Slavónie, svedectvo o pohostinnosti vnútrozemia Chorvátska. Poznáme ho málo, nanajvýš len ako tranzit na dovolenkovej ceste k moru, a tak ani netušíme, že nám môže ponúknuť zaujímavé zážitky a pôžitky, tie gurmánske predovšetkým.
Červený, zelený, modrý, žltý alebo oranžový... Pravý kokteil musí mať lahodnú chuť a vyzerať tak skvele, ako keby sme ho mali piť očami. Pripravili sme exkurziu do sveta miešaných drinkov.
Kde sa končia olivovníky, tam sa končí aj gastronómia, tvrdia oddávna Gréci, milovníci dobrého jedla a priateľských posedení pri plnom stole.
Česká kuchyňa od čias Magdalény Rettigovej. „...třebaže mé nepatrné spisy nezůstaly ležet, přece jsem psala Kuchařku, nebo, buď Bohu žel, že tomu tak, až potud více lidu se shání po dobrém a chutném obědě než po nejkrásnější básni,“ napísala na sklonku svojho života Magdaléna Dobromila Rettigová (1785 – 1845) Jánovi Pospíšilovi z Hradca Králové.
Každý, kto chce ctnostne žiť, mal by sa jej vyvarovať. Tak hovorí staré talianske príslovie o hľuzovke, údajnom afrodiziaku a preslávenej delikatese. A možno najdrahšej potravine sveta, aj keď na päty jej občas stúpa kaviár a niektoré vzácne vína. Cena hľuzoviek sa mení podľa kvality, druhu, sezóny a dostupnosti, aktuálne sa za kilogram najkvalitnejšej bielej hľuzovky na svetových trhoch platí aj dvetisíc eur. Čierna hľuzovka je o čosi lacnejšia, kilogram stojí tristo eur, najlacnejšia letná hľuzovka stopäťdesiat eur.
„Je to recept, ktorý sa u mojich príbuzných na Morave dedí z generácie na generáciu. Koláčiky patria na každý sviatočný stôl a nesmú chýbať predovšetkým na svadbách alebo krstinách.“ Recept na tieto vynikajúce tradičné koláče nám poslala Žofia Salčáková z Bratislavy, ďakujeme!
Skutočne šťastný región Talianska. Tak radi hovoria domáci o Benátsku. Aby nedošlo k omylu, Benátsko, to nie sú len Benátky. Benátsko je región so siedmimi provinciami – a keď myslíte na Taliansko ako na miesto budúcej dovolenky, tak tu nájdete všetko: more i hory, umenie i architektúru, neporušenú prírodu aj rušný nočný život, nákupné strediská i gastronomické špeciality.
To, že Afrodita, bohyňa lásky a krásy, „z peny zrodená“, po prvýkrát vstúpila na pevnú zem práve na Cypre, zaznamenal v spise Zrodenie bohov antický spisovateľ Hesiodos. Homér k tomu pridal trochu poézie: podľa neho všade, kadiaľ bohyňa šla, začalo všetko pučať, kvitnúť a voňať. Samozrejme, veď prinášala jar, život, lásku a vášeň. Afrodita by určite mala radosť z toho, že jej ostrov dnes patrí k najobľúbenejším miestam na svete, ktoré vyhľadávajú novomanželia, aby strávili nezabudnuteľnú svadobnú cestu.
Na Maltu sme odlietali v deň, keď v Bratislave napadol prvý sneh. Po dva a polhodinovom lete sme pristáli na letisku v Luge, len desať kilometrov od hlavného mesta Valletty, a aj keď človek vie, že jedna z najmenších krajín Európy leží v „srdci“ Stredozemného mora, ten posun o dve ročné obdobia je vždy príjemným šokom. Zhodili sme vetrovky, čižmy nahradili sandálmi a usilovne esemeskovali domov: „Naozaj tu majú leto.“
