Dubrovník - perla UNESCO

Napísala 

DUBROVNÍK, mestská perla zapísaná v zozname kultúrnych pamiatok UNESCO. Stredoveké hradby sa rozkladajú na úpätí strmého skalného masívu, v záhradách a parkoch rastú pínie, cyprusy, palmy, oleandre a ibišteky,...

...Onofriova fontána chrlí vodu zo šestnástich chrličov. Dvesto päťdesiat slnečných dní do roka, korzo na hlavnej ulici zvanej Stradun, obchodíky a kaviarne, paláce a kostoly, múzeá a galérie, živý ruch mesta, ktoré sa zvlášť vyplatí navštíviť v auguste počas Dubrovníckych letných hier.

Dubrovník má 40 tisíc obyvateľov. Počas sezóny ho každý deň navštívi stotisíc turistov. Lanovkou sa môžete vyviezť na kopec a kochať panoramatickým výhľadom na mesto, pevnosť i sedem ostrovov Elafiti. Mesto leží v príjemnej zátoke, chránený pred vetrami aj pred nepriateľmi. Názov pravdepodobne pochádza od slova dub, dubrava. Z kráľovského mesta sa stal Dubrovníckou republikou so stredovekým právom meča i hrdelného súdu. Ochranu pred Turkami mestu zabezpečili Benátčania. Chránený Dubrovník sa mohol rozvíjať, prichádzali sem umelci i remeselníci, mali tu prvú lekáreň, prvé lapidárium so záhradou na pestovanie liečivých rastlín, funkčný vodovod. Mestské hradby, miestami vysoké až dvadsať metrov a široké šesť až desať metrov, spája päť pevností.

Patrónom mesta Dubrovník je svätý Vlaho. Už tisíc rokov sa na začiatku februára odohráva za dubrovníckymi hradbami fešta na jeho počesť. V noci pred sviatkom vypúšťajú holubice, ráno sa koná omša v kostole sv. Vlaha, ulicami mesta prechádza procesia, znie hudba slávnostných koncertov. K fešte patrí aj špeciálna gastronomická ponuka.

Dubrovnícke letné hry privádzajú do jedného z najkrajších miest sveta elitu umenia. Ulice dýchajúce renesančno-barokovou históriou, námestia a parky, paláce a pevnosti sa stávajú kulisami pre diela dramatikov, klasický balet, koncerty. V pevnosti Luvrenjevac znie Shakespeare v origináli, tí najlepší dirigenti a sólisti prezentujú špičkové diela svetových skladateľov v átriu Kniežacieho dvora, starej budove s mimoriadnou akustikou.

Podľa výberu internetovej stránky Skyscanner sa dubrovnícke Banje stali jednou z desiatich najkrajších mestských pláží na svete. Na zozname najkrajších je päť pláží z USA, Izraelu, Kanady a Austrálie a dubrovnícke Banje sa zaradili zároveň medzi päť najkrajších pláží v Európe. Z kamienkov pláže je krásny výhľad na Staré mesto vzdialené iba sto metrov.

Legendárny Jean Jacques Cousteau sa roku 1978 nadchýnal krásou Dubrovníka a konštatoval, že more v jeho okolí je najčistejším v celom Mediteráne. Krištáľovo čistou vodou mora, pokojom a jedinečným bohatstvom prírody aj dnes láka návštevníkov národný park a ostrov Mljet a osem prírodných rezervácií.

Bernard G. Shaw nazval Dubrovník „rajom na Zemi“. Tu si musíte dať stonske kamenice, vychýrené miestne ustrice, ktoré jedli už starí Rimania. Ich pestovateľov v stredoveku nazývali kamenićari, bolo to privilegované povolanie, platilo sa zaň tretinou zberu, ktorú odovzdávali kniežaťu. Aj dnes sa pestujú v Malostonskom zálive, ktorý je kvôli živným soliam z pevniny akvatóriom s vysokou produkciou široko-ďaleko známych stonských ustríc. Podávajú ich v miestnych reštauráciách, vynikajúce sú surové, len pokvapkané citrónovou šťavou. Zajedajú sa bielym chlebom, zapíjajú bielym vínom.

Slávky v lahodnej omáčke

Suroviny: 1,5 kg mušlí slávky, 150 ml olivového oleja, 4 strúčiky cesnaku, 2 lyžice strúhanky, 1 paradajka, 4 lyžice nasekanej petržlenovej vňate, 1 malá lyžička Podravky, 200 ml bieleho vína (Žlahtina), čierne korenie

Slávky očistíme  umyjeme. Na zohriatom olivovom oleji miešame cesnak, nakrájanú paradajku, víno a ochucovadlá. Pridáme slávky a varíme na miernom ohni dovtedy, pokým sa neotvoria lastúry mušlí. Podlievame vínom a ku koncu varenia, keď už sú slávky otvorené, pridáme strúhanku a petržlenovú vňať. Podávame s bielym chlebom.

Keď kupujete slávky, dávajte pozor na to, aby boli čerstvé a pevne zatvorené. Mušle, ktoré sú otvorené už ako surové, určite nie sú čerstvé a ich konzumáciu vám neodporúčame. Niektoré druhy mušlí, ako hrebenatky, sa gratinujú so syrom, cesnakom a olivovým olejom a potom sa pečú v rúre alebo na ražni. Na ražni sú dobré aj slávky. Mušle, často zmiešané s morskými rakmi, sa používajú na prípravu cestovín a rizota.

Bruštulane bademi, skaramelizované mandle, jeden z najstarších známych chorvátskych receptov, akási obdoba trvanlivého pečiva. Staré mamy ich piekli dlho pred Vianocami alebo Veľkou Nocou, skladovali na tajných miestach, kde ich deti aj tak vždy objavili. Podávajú sa aj ako príloha k vaječnému pudingu rožata.

Rožata

Suroviny: 6 vajec, 6 lyžíc práškového cukru, 500 ml mlieka, vanilkový cukor, strúhaná kôra z 1citróna, 1 lyžica rumu, 14 kociek cukru

Postup: celé vajcia ušľaháme s cukrom, zašľaháme mlieko, strúhanú citrónovú kôru, rum, vanilkový cukor. Horúci karamel, ktorý sme urobili z kociek cukru,  nalejeme do pudingovej formy a potom do neho vlejeme pripravenú zmes. V inom hrnci necháme zovrieť toľko vody, aby siahala nad polovicu pudingovej formy. Varíme v pare 45 minút, ďalších 20 minút pečieme v rúre pri 180 – 200 oC. Formu necháme na chvíľu vychladnúť, potom z nej puding opatrne vyklopíme. V lete dávame rožatu na chvíľu do chladničky. Podávame k nej skaramelizované mandle, zapíjame dezertným prošekom.

 

Danica JANIAKOVÁ

Reportáž vznikla za podpory Chorvátskej turistickej agentúry 

 

Viac informácií o Chorvátsku, jeho zaujímavých miestach a recepty z chorvátskej kuchyne nájdete v knihe

Dobar tek! Dobrú chuť! Gastronomický sprievodca po Chorvátsku

Objednať si ju môžete na tel. č. 0908 069 388, stojí 5,00 eur, poštovné neplatíte.

 

Posledná úprava 19.07.2016

Nájdete nás na FB