Barokový Varaždín

Napísala 

Chorvátsko na severe hraničí s Maďarskom. V tomto regióne je lákadlom pre turistov predovšetkým barokové mesto Varaždín. Jeho dejiny sú písomne zaznamenané už v roku 1181, no najväčší rozkvet zažilo v období baroka. K mestu neodmysliteľne patrí hudba a festival Varaždínske barokové večery.

Začiatkom septembra sa ulice mesta stanú javiskom pre hercov a akrobatov, hudobníkov a ľudových umelcov, ktorí počas Špancirfestu vyjdú na promenádu v historických kostýmoch. Podávajú sa špeciality starej kuchyne, domáce koláče, víno, pivo a medovina. Jedzte pomaly a užívajte si to najlepšie z Varaždínu!

V polovici 19. storočia vystavoval varaždínsky notár cestovné pasy, s ktorými občania mesta cestovali po celej Európe. Aj dnes vám taký pas vypíšu a môžete si ho odniesť ako suvenír. Mesto je hrdé i na svoju historickú gardu ? vojakov mestskej stráže, nazývaných purgari.

Gymnaziálny profesor a zanietený entomológ Franjo Košćec v tridsiatych rokoch minulého storočia zozbieral a vypreparoval výnimočnú zbierku motýľov a hmyzu tohto regiónu. Perlou záhradníctva a parkovej architektúry je varaždínsky cintorín z roku 1773. Známy lovecký revír Zelendvor má za sebou vyše storočnú tradíciu poľovačiek.

Varaždínsky kukuričný klas

Suroviny na 30 tradičných rožkov v tvare kukuričného klasu: 1 kg múky (hladká zmiešaná s polohrubou), 5 – 6 dl mlieka, 2 dl oleja, 80 g čerstvého droždia, rasca, žĺtok, soľ

Postup: Múku a droždie zmiešame s primeraným množstvom soli. V strede urobíme jamku, do ktorej vlejeme olej. Postupne prilievame mlieko a masu spracúvame na hladké cesto dovtedy, kým sa prestane lepiť. Vyformujeme do tvaru obdĺžnika, z ktorého krájame 30 rovnakých kúskov. Každý z nich vyvaľkáme na plátok dlhý 20 cm a široký 5 cm. Zrolujeme do tvaru „klasu“. Rožky uložíme na plech, necháme polhodinu odležať, potrieme žĺtkom, podľa chuti posypeme rascou a upečieme.

Hlavným korením tohto regiónu je mletá červená paprika. Chorváti ju prevzali z maďarskej kuchyne. Pridáva sa aj k syru prga, ktorý sa vyrába z kravského mlieka a mieša sa so soľou, červenou paprikou a niekedy aj cesnakom. Podáva sa poliaty olivovým olejom k chlebu a vínu. Tunajšie bochníky chleba sú veľké, vážia zväčša aj desať kilogramov.

Varaždínska hostina

Údené mäso s kyslou kapustou,obľúbená špecialita v kraji, kde sa tak ako po stáročia ešte i dnes mäso marinuje, nakladá alebo údi v dyme a kapusta sa kvasí v drevených sudoch.

Suroviny: 600 g bravčového rebierka, 600 g údeného kolena, 1 kg kyslej kapusty, masť, Podravka, 6 strúčikov cesnaku, rasca, soľ

Postup: Rascu navlhčíme v malom množstve vody a potom ju rozdrvíme. Pomiešame s pretlačeným cesnakom, soľou a lyžičkou Podravky. Bravčové rebrá natrieme polovicou tejto zmesi a necháme hodinu odstáť. Kyslú kapustu medzitým prepláchneme vo vode a údené koleno krátko povaríme.

Do hrnca vložíme kapustu, povarené koleno, zvyšok zmesi korenín, prelejeme vodou a varíme na miernom ohni domäkka. Zatiaľ do predohriatej rúry vložíme vymastený pekáč s rebierkami, ktoré počas pečenie občas polievame vodou.

Na misu poukladáme kyslú kapustu a naporciované rebierka s kúskami údeného kolena.

Ako prílohu podávame polentu ? kukuričnú kašu. V kraji okolo Varaždína ju posýpajú opraženými kúskami slaniny a mletými tekvicovými jadierkami.

Polenta

Generácie roľníkov zo stredného Chorvátska vyrastali na mlieku, syre, smotane, klobáskach, údenom mäse a jednoduchom jedle, akým je polenta.

Suroviny: 500 g kukuričnej múky, 2 l vody, 50 g masla, 2 polievkové lyžice parmezánu, soľ

Postup: Do osolenej vody dáme maslo a necháme ju zovrieť. Do vriacej vody za stáleho miešania pridávame kukuričnú múku tak, aby sa nevytvorili hrudky. Kašu varíme asi hodinu, pričom ju pravidelne miešame.

Polenta, prípadne palenta, sa v rôznych oblastiach Chorvátska pripravuje aj servíruje rôznymi spôsobmi. Vo vnútrozemí je hustejšia, varí sa s menším množstvom vody a na záver sa do nej pridáva parmezán, prípadne zomleté oškvarky. V Zagorjí sa podáva k údenému mäsu s kyslou kapustou namiesto chleba. V Dalmácii a na Istrijskom polostrove je prílohou k divine a pečenému mäsu v hustej omáčke. Jedáva sa aj so smotanou, s tvarohom alebo kyslým mliekom.

Reportáž vznikla za podpory Chorvátskej turistickej agentúry 

 

Viac informácií o Chorvátsku, jeho zaujímavých miestach a recepty z chorvátskej kuchyne nájdete v knihe

Dobar tek! Dobrú chuť! Gastronomický sprievodca po Chorvátsku

Kniha je vypredaná, v prípade záujmu hľadajte v antikvariátoch.

 

 

Posledná úprava 07.10.2021

Nájdete nás na FB