Stredné Chorvátsko

Napísala 

Aj chorvátske hlavné mesto má svoje „Záhorie“. Podľa neho prijala druhé meno známa spisovateľka Marija Jurić-Zagorka, autorka Gričskej čarodejnice. Keď tadiaľto niekedy pôjdete, nezabudnite navštíviť hrady Veliki Tabor, romantický Trakoščan a mesto Samobor, známe vychýrenými krémešovými zákuskami.

Aj keď Chorvátsko má pobrežie dlhé až 5790 kilometrov, dovolenka v tejto krajine nemusí nutne znamenať len pobyt pri mori. Turistický ruch aj tu mení svoju filozofiu, pretože návštevníkom z cudziny už nestačí len hotel a pláž, chcú čo najviac vidieť, čo najviac spoznať a čo najviac zažiť. V čoraz väčších počtoch objavujú chorvátske vnútrozemie, jeho prírodu, ľudí, malebné dedinky a impozantné pamiatky. Samozrejme, aj domácu gastronómiu, ku ktorej neodmysliteľne patrí ochutnávka vín pozdĺž vínnych ciest. Navštívte Stredné Chorvátsko s jeho vinicami, kúpeľmi a druhou najväčšou koncentráciou hradov a kaštieľov v Európe, viac ich má už len rieka Loira vo Francúzsku.

Mariju Jurić-Zagorku (1873 – 1955) u nás poznáme ako autorku stále čítanej Gričskej čarodejnice, o jej živote však vieme málo. Pochádzala z dobre situovanej rodiny, jej otec bol správcom rodiny Rauchovcov a doprial svojej dcére na tie časy slušné vzdelanie v záhrebskom Kláštore milosrdných sestier. O pár rokov to pravdepodobne oľutoval, pretože Mariju síce dokázal i proti jej vôli vydať za železničiara Lajosa Nagya, ale emancipovaná mladá žena sa v manželstve bez lásky najskôr nervovo zrútila a hneď nato manžela opustila. Od roku 1896 sa živila sama písaním do novín a články v záhrebských novinách Obzor podpisovala pseudonymom Zagorka podľa blízkeho regiónu Zagorje. Ako prvá žena písala o medzinárodných otázkach, dokonca reportáže z parlamentu, preto sa stala senzáciou. Za úspech sa však platí: Zagorka platila permanentnými problémami s vládou a krátky čas dokonca sedela vo väzení. Finančne i morálne ju podporoval pokrokový biskup Strossmayer; zrejme len vďaka jeho autorite sa mohla vrátiť do redakcie. A práve na jeho podnet urobila dve veci: začala písať romány z chorvátskych dejín, a to v chorvátčine. Čitatelia boli nadšení, a tak ukončila politickú kariéru a až do smrti písala už len romány. Nadšení boli aj vydavatelia, ktorým prinášala neuveriteľné zisky. Najväčšie uznanie jej priniesla sága o gričskej čarodejnici, v ktorej posplietala historické fakty s legendou a vlastnou fantáziou. Menej sa už vie, že si vyskúšala i žáner detektívky a stvorila detektíva Šimeka, chorvátskeho Sherlocka Holmesa. A aj keď v jej knihách takmer vždy víťazí romantika a dobro nad zlom, Zagorka predbehla svoju dobu neskrývaným feminizmom, ktorý zreteľne vidieť v jej biografickej knihe Kameň na ceste z roku 1938. Dnes sa jej socha zhovievavo pozerá na turistov, ktorí sa striedajú na stoličkách kaviarní v centre jej milovaného Záhrebu.

ZAGORJE je ako stvorené na horskú cyklistiku, turistiku, poľovníctvo a zájazdy za historickými pamiatkami. Grešnu goricu – sedliacku usadlosť rodiny Desinićovcov, prestavanú na rázovitú reštauráciu na atraktívnej „hradnej ceste“, nájdete len pár kilometrov od hradov Veliki Tabor a Trakoščan. Vyhladnutí turisti si tu môžu vybrať menu podľa starých receptov „deda Eduarda“: štrúdľu štrukli, domáci syr, sedliacky nárez s klobásou, so slaninou a s neodmysliteľným údeným pršutom, teľací rezeň s hríbmi. Za hamburger z rýchloobslužnej maringotky na parkovisku zaplatíte síce menej, takže tradícia zrejme niečo stojí, ale to „niečo“ naozaj stojí za to. Nápis na stene Grešnej gorice hovorí: „Dedeki sú naši stari, samo lepo stvari znali, ni im bilo treba leka, klet je bila apoteka.“ Predkovia, ktorí poznali dobré veci, nepotrebovali lieky. Ich najlepším „liekom“ bol klet. Ak vieme, že klet je starý výraz pre vínnu pivnicu, pochopíme, čo všetko vinohrad znamenal a dodnes znamená pre obyvateľov tohto zaľudneného kraja.

Rodiny tu držia pohromade. Aj keď deti odchádzajú študovať do Varaždína a Záhrebu, nakoniec sa takmer vždy vrátia a začnú stavať v blízkosti rodičov, takže tu často vidieť pohromade sedem-osem domov, obklopených záhradami a vinohradmi. Takto spätí s rodným krajom sú azda len Zagorci; dediny v Dalmácii alebo v okolí Liky sa vyprázdňujú.

Práve v tejto oblasti sa zrodilo naivné umenie. Mnohí jeho klasici pochádzajú zo Zagorja. Aj tí, ktorí odtiaľto odišli, odniesli si svoju krajinu v srdci.

Veliki Tabor

Zagorje lemujú vinice, kúpele a predovšetkým hrady. Je ich tu stodesať. K hradu VELIKI TABOR, ktorý je zaradený do zoznamu vzácnych svetových pamiatok UNESCO, sa viaže smutná legenda o nešťastnej láske mladého grófa Bedricha Celjského Zamiloval sa do dedinskej dievčiny Veroniky, čo sa nepáčilo jeho otcovi, mocnému chorvátskemu bánovi. Starý gróf dal Veroniku – napriek rozhodnutiu sudcov, že sa neprevinila ničím iným, len láskou – najskôr utopiť a potom zamurovať do steny hradu. Svoje rozhodnutie síce oľutoval, ale neskoro, lebo jeho syn sa z toho pominul na rozume. Bola by to len povesť z rodu vymyslených historiek, keby v osemdesiatych rokoch nenašli pri rekonštrukcii hradu v stene lebku. Po analýze DNA v jednom zo záhrebských laboratórií sa zistilo, že patrí mladej žene. Dnes je lebka vystavená na hrade a miestni dedinčania hovoria, že nešťastnú Veroniku občas v noci počujú žialiť.

V Záhrebe alebo v jeho okolí bezpodmienečne musíte ochutnať štrukli.

Štrukli

Cesto: 500 g polohrubej múky, 1 vajce, kúsok masla, 50 ml oleja, soľ

Plnka: 500 g čerstvého syra alebo tvarohu, 4 vajcia (ak budeme štrukli variť, použijeme len 2 vajcia), 100 ml kyslej smotany, soľ

Zálievka na varené štrukli: 70 g masla, 100 g strúhanky

Zálievka na pečené štrukli: 300 ml kyslej smotany, 1 žĺtok

Postup: Cesto z múky, vajec, masla a oleja dôkladne vypracujeme; ak je potrebné, pridáme trochu vody. Vyvaľkáme natenko a prikryjeme nahriatym vlhkým obrusom. Necháme stáť 20 minút a potom ho buď ťaháme, alebo rozvaľkáme tak tenko, ako sa len dá. Syr/tvaroh, vajcia, kyslú smotanu a soľ zmiešame a rozotrieme na cesto. Ak chceme štrukli variť, pridáme do plnky len 2 vajcia.

Cesto zrolujeme a závin nakrájame na kúsky. Každý kúsok uzatvoríme na okrajoch tak, aby obsah nevytiekol. Varíme v osolenej vode 10 minút. Posypeme strúhankou, ktorú sme opražili na masle. Sladká verzia: uvarené štrukle posypeme cukrom a smotanou. 

Pečené štrukli pripravíme tak, že zrolovaný závin položíme na vymastený plech a tupou hranou noža ho pokrájame na štvorce s hranou asi 15 cm. Pečieme v rúre pri teplote asi 180 oC približne 10 minút. Potom polejeme zálievkou z kyslej smotany a žĺtka a pečieme dozlata.

Štrukli môžeme piecť aj s orechovou náplňou. Potrebujeme 300 g vlašských orechov, 100 g strúhanky, 50 g masla, 1 dl mlieka, 1 vajce, 100 g hrozienok a 100 g cukru. Zomleté orechy zalejeme horúcim mliekom. Strúhanku opražíme na masle a mierne vychladnutú dobre vymiešame s orechmi, hrozienkami, cukrom a vajcom. Zmesou potrieme rozvaľkané cesto, zvinieme ho, nakrájame na štvorce, stlačíme na koncoch, aby sa zlepili, a necháme ešte chvíľu podkysnúť. Potom ich buď vyprážame v oleji, alebo uvaríme v slanej vode. Uvarené štukli posypeme strúhankou opraženou na masle a zapečieme v rúre.

 

Romantický Trakoščan

Ak máte sklon k romantike, tak hrad TRAKOŠČAN ­ – zrkadliaci sa v jazere a obkolesený parčíkom ­–, ktorý tiež nájdete neďaleko od Záhrebu, vyplní vaše najtajnejšie predstavy o tom, ako má taký hrad vyzerať. Rodina Draškovićovcov ho dala prestavať podľa vzoru nemeckých romantických hradov. Draškovićovci mali zrejme silne vyvinutý cit pre plynutie energií, pretože slnečný symbol vyrezaný z dreva a zakomponovaný do stola v hosťovskej izbe označuje energeticky najsilnejšie miesto na celom hrade. Podobný symbol sa na Trakoščane párkrát opakuje, ale už len ako estetický prvok. Na hrade sa nachádzajú vzácne zbierky zbraní s exemplármi z 15. – 19. storočia a portréty desiatich generácií majiteľov hradu a ich známych. Detské portréty poskytujú prehľad o vyše troch storočiach histórie miestnej šľachty. Jednou z najzaujímavejších postáv rodu je Juliana Erdödy-Draškovićová (1847 – 1901), prvá žena-maliarka s akademickým vzdelaním v Chorvátsku.

Samobor

SAMOBOR, jedno z najkrajších miest v okolí Záhrebu, vo februári láka návštevníkov tri týždne trvajúcim karnevalom. V histórii mesta zanechali výraznú stopu samoborčeky – mince, o pôvode ktorých sa archeológovia dodnes prú, a chorvátski „štúrovci“ sústredení okolo Ľudovíta Gaya. Jeden z nich, Stanko Vraz, urobil z balkóna na miestnom múzeu kultovú záležitosť na úrovni slávneho balkóna z Rómea a Júlie. Napísal srdcervúcu báseň o tom, ako jeho milá Ľubica stojí na tomto balkóne v deň svadby s iným. Básnik sa nikdy neoženil a s jeho básňou sa dodnes trápia chorvátski maturanti.

Samobor je harmonickou kombináciou malého mesta, veľkého parku, pamiatok na dávnu históriu, blízkych hôr a toku rieky Gradny, ktorá pretína centrum. V jej tesnej blízkosti nájdete Stari grad, múzeum, Trg kralja Tomislava i Trg Matice hrvatskej. Navštíviť môžete aj barokový Kostol nanebovzatia Panny Márie s oltárom z roku 1735 a kaplnku zasvätenú svätej Anne, ochrankyni Samoboru.

Dá sa povedať, že čím viac sme vzdialení od pobrežia, tým častejšie objavíme zaujímavé jedlá z mäsa a cesta. Ak je hlavným chodom pečené mäso, podáva sa k nemu moštarda, miestna horčicová omáčka varená s jablkami, so sušeným ovocím, s citrónovou kôrou a bielym vínom. 

Moštarda domaća

100 g zomletých horčicových semienok, 2 kg jabĺk, 1 kg cukru, ? l bieleho vína, citrónová kôra, 250 g sušeného ovocia

Postup: Horčičné semienka zomelieme a 48 hodín necháme marinovať v bielom víne. Nastrúhané jablká uvaríme s cukrom a strúhanou citrónovou kôrou. Vmiešame do nich na kúsky nakrájané sušené ovocie a víno s horčiou. Moštardu nalejeme do pohárov, pevne uzavrieme a skladujeme v chlade.

K detstvu malých Záhrebčanov už oddávna patria nedeľné návštevy Samoboru a kremšnita v cukrárni, sladké krémeše, ktoré vyzerajú i chutia ako tie naše, ale v Samobore sa vďaka tradícii považujú za zákusok, ktorý je udalosťou. Deti teda v nedeľu dostanú kremšnitu a dospelí likér bermet.

Kotlovina

? kg bravčových rezňov, 4 domáce klobásy, cibuľa, cesnak, feferónky, zelená paprika, Podravka Pikant, olej, bravčová masť, 1 dl bieleho vína, mleté korenie, soľ

Názov tejto špeciality súvisí s kotlom so širokým okrajom, v ktorom sa pripravuje pod holým nebom najmä počas pútí a iných náboženských sviatkov. Postup: Bravčové mäso nakrájame na rezne, osolíme a okoreníme a opečieme vo veľkom kotli spolu s klobáskami na domácej masti. Zalejeme vodou a podusíme do mäkka. Mäso a klobásy vyložíme na široký okraj kotla, do masti vložíme nakrájanú zelenú papriku, cibuľu, cesnak, feferónky a príchute. Zalejeme bielym vínom a počas dusenia podlievame vodou. Keď je paprika mäkká, vložíme do kotla mäso aj klobásy, krátko povaríme a podávame s chlebom.

                                      x x x x x

Región so sto desiatimi hradmi a desiatimi kúpeľmi, Tuhelskými, Krapinskými a ďalšími „toplicami“ s vodou teplou nad 30 oC sa stáva vyhľadávanou rekreačnou oblasťou.

Krapina je známe centrum Zagorja. Preslávil ju nález sídla pravekých ľudí (homo crapiensis), ktorí žili v jaskyni pri Hušnjakove pred 30- až 40-tisíc rokmi.

Bućnica

Na zagorský tekvicový závin potrebujeme 400 g múky, vajce, olej, soľ a maslo. Na plnku: 250 g strúhanej tekvice, 400 g tvarohu, 200 ml kyslej smotany, 3 vajcia, 4 polievkové lyžice kukuričnej múky. Polevu urobíme z 200 ml kyslej smotany a jedného žĺtka.

Postup: Nastrúhanú tekvicu osolíme a necháme odstáť. Vytlačíme z nej tekutinu a potom zmiešame s tvarohom, so smotanou, s vajíčkami a kukuričnou múkou. Z múky, vajíčka, oleja a soli urobíme cesto, ktoré vyvaľkáme natenko, potrieme plnkou a zrolujeme. Závin položíme na vymastený plech, obložíme kúskami masla a 10 minút pečieme pri teplote 180 oC. Potom závin polejeme kyslou smotanou, v ktorej sme rozmiešali žĺtok, a pečieme do zlatohneda.

 

Zo Zagorja na Prigorje

PRIGORJE obklopuje Záhreb z druhej strany ako Zagorje. V tomto regióne sa darí bielym sortám hrozna. Po ceste plnej serpentín míňame dvadsaťpäť vínnych pivníc. Pri vynovenom dome pôvodne zo 17. storočia, ktorý patrí rodine Draga Gurtalja, stojí autobus. Priviezol skupinu Záhrebčanov, prevažne dôchodcov, ktorí práve absolvujú ochutnávku vín. Kúsok odtiaľ stojí hospodárstvo Jagunićovcov. Rodina, ktorú tvoria „starí“ s dcérou a zaťom a ich štyrmi deťmi, obhospodaruje tri hektáre vinohradov. Päť sort hrozna dá ročne 25 – 30 tisíc litrov vína. Počas sezónnych prác si najímajú brigádnikov. Jagunićovci dúfajú, že aspoň jedno z detí sa po štúdiách vráti a prevezme rodinný podnik. Pred pár rokmi získali štátnu podporu na rozvoj sedliackych usadlostí a nakúpili nové korene hrozna. Úver z banky by sa splácal ťažšie: „Do vinohradu prvých osem rokov iba investuješ, potom, ak všetko ide dobre, začne vynaložené peniaze a námahu pomaly vracať,“ hovorí domáci pán. K domu pristavili reštauráciu so štyridsiatimi miestami. Podávajú miestne tradičné jedlá ako pršut alebo sopanjak, kukuričný koláč plnený syrom a zeleninou. Kedysi sa tento koláč piekol so žihľavou, dnes sa cesto plní špenátom, občas aj plnkou z mangoldu, olív, fíg a olivového oleja. Víno z vlastnej výroby muselo prejsť cez atesty kvality. Návštevníci sú domáci aj z hlavného mesta. Dokedy majú otvorené? Široký úsmev, za ktorým nasleduje odpoveď: „Do rána. Pokým hostia chcú a vydržia.“

Takýto rodinný podnik si vyžaduje svoje. V sezóne sa začína vo vinohrade aj od štvrtej ráno a končí sa za tmy, v lete s pauzou na oddych medzi desiatou a štrnástou hodinou kvôli horúčavám. Zima je pokojnejšia. Deti horalov z Prigorja odchádzajú do miest. Programy na rozvoj regiónu však existujú, jeden z nich smeruje do estetickej úpravy dedín pozdĺž vínnych ciest. Prigorje sa stáva kvetinovou záhradou. Prostriedky z programu na podporu a rozvoj cestovného ruchu môžu získať aj začiatočníci, ktorí zatiaľ v tejto oblasti nemajú žiadne skúsenosti, dokonca sa očakáva, že práve oni budú prinášať nové nápady.

Copanjak

1 kg kukuričnej múky, 250 g vareného alebo zmrazeného špenátu, 250 g syra feta, olej, jogurt

Špenát podusíme na oleji, rozmrvíme do neho syr a premiešame. Pekáč vymažeme a vysypeme kukuričnou múkou do výšky 2 cm. Zvlhčíme pár kvapkami vody, polejeme mierne olejom a zalejeme špenátovo-syrovou zmesou. Nasypeme ďalšiu vrstvu múky, opäť pokropíme vodou a olejom. Pekáč vložíme do rozohriatej rúry. Pečieme pri 200 oC. Hotový, ešte horúci koláč zalejeme jogurtom. Existujú aj regionálne variácie sopanjaku, ktorý sa pečie ako klasický kysnutý koláč naplnený zmesou špenátu a syra.

Na Zagorjí kedysi vládol zvyk, že hosť, ktorý prišiel na návštevu prvýkrát, dostal pollitrový džbán vína s chlebom, soľou, cibuľou a kľúčom od hostiteľovho domu. Víno na privítanie volali bilikum (z nemeckého willkommen) a hosť ho musel vypiť naraz zo špeciálneho džbánka, ako je tento z hrnčiarskej tradície Krapiny. Vedľa seba sa na ňom ocitli neoddeliteľne spojení traja slovanskí bratia Čech, Lech a Mech, symbolizujúci jednotu Slovanov.

V Kumrovci je jedinečné etnografické múzeum, živý skanzen chorvátskej dediny. Nájdete tu aj rodný dom Josipa Broza Tita. Vo Vrbovci sa v auguste koná kulinársky sviatok tradičných jedál s názvom Čo jedávali naši predkovia? Kaj su jeli naši stari?

Reportáž vznikla za podpory Chorvátskej turistickej agentúry 

 

Viac informácií o Chorvátsku, jeho zaujímavých miestach a recepty z chorvátskej kuchyne nájdete v knihe

Dobar tek! Dobrú chuť! Gastronomický sprievodca po Chorvátsku

Kniha je vypredaná, v prípade záujmu hľadajte v antikvariátoch.

 

 

Posledná úprava 07.10.2021

Nájdete nás na FB