Pretože – podľa dávneho príslovia – ak tu ostanete zopár dní, určite sa vám dostane dosť z tunajších špecialít, skvelého vína a prijatia srdečných ľudí.
Slavónia bola kedysi bohatá a to vďaka úrodnej pôde v údoliach troch veľkých riek Sávy, Drávy a Dunaja, vinohradom, obilným poliam a lesom s množstvom diviny a vtáctva. Keď sa v polovici minulého storočia začala rozvíjať turistika pri mori, životná úroveň stúpala viac v Dalmácii a na Istrii. Slavónia však tiež má čo ponúknuť svojim návštevníkom. Tých, ktorí ešte nepoznajú tento kraj, sa snaží odchytiť počas ich dlhej cesty autom k moru. Aby sa na deň-dva zastavili, oddýchli si buď cestou tam, alebo naspäť domov. A často sa stáva, že niektorí z nich ostávajú aj dlhšie a pred hlučnými prímorskými letoviskami dajú prednosť tichu prírody. Môžu si tu sami nachytať ryby na večeru, spokojne zaspať v ručne vyrezávanej drevenej posteli, plaviť sa loďou alebo previezť na kočiari ťahanom koňmi, zažiť zabíjačku, vyrobiť si vlastný kulen a višňový likér. V hoteloch už zistili, aká zaujímavá je domáca kuchyňa pre cudzincov a ak tu ešte pred pár rokmi podávali hlavne viedenský rezeň a morčacie prsia, teraz ponúkajú typické slavónske špeciality.
Gastronómia Slavónie, to je kombinácia rakúskej, maďarskej, orientálnej a chorvátskej kuchyne, odrážajú sa v nej vplyvy všetkých kultúr, ktoré počas bohatých dejín vplývali na tento región. Najznámejšou špecialitou je kulen, zvláštny druh údenej tlačenky, na ktorú má tento región ochrannú značku. Žiadna svadba, žiadne krstiny či žatva sa nezaobídu bez kulenu. Ku kulenu sa podáva chlieb a satrica, čerstvý tvaroh so smotanou, mladou zelenou cibuľkou a posypaný červenou paprikou. V meste Požega sa v júni koná kuleniáda, sviatok kulenu, kvôli ktorému do mesta prichádzajú hudobníci hrajúci na tambure, tradičnom nástroji zo smrekového dreva. Na jeseň si festival zopakujú kvôli ochutnávke mladého vína.
Kulen
Suroviny: 1,5 kg kvalitného bravčového mäsa zo stehna alebo z pliecka, 25 g soli, 50 g cesnaku, mleté čierne korenie, 20 g sladkej a 20 g štipľavej mletej papriky, hrubé bravčové črevo
Postup: Mäso nakrájame na malé kocky, pridáme rozotretý cesnak, soľ, korenie a papriku. Pre kulen je charakteristická práve chuť, farba i ostrosť papriky. Zmes dôkladne spracujeme, naplníme ňou vodou navlhčené hrubé črevo (dávame pozor, aby v ňom neostali vzduchové bubliny), na oboch koncoch zviažeme motúzmi, krátko povaríme a dáme údiť. Údime najmenej tri až päť týždňov, pokým kulen nenadobudne tmavohnedú farbu.
Na prvý pohľad ide o jednoduchý recept. Dobre urobený kulen však patrí k najdrahším potravinám v Chorvátsku. Na jeho prípravu sa používajú tie najlepšie časti z čierneho slavónskeho prasaťa. Prasa musí vážiť najmenej 180 kg a pre kvalitu kulenu je dôležité aj to, čím bolo kŕmené. Najlepšie mäso na kulen je z prasaťa, ktoré sa voľne páslo v lese. Dôležitý je každý detail: pomer, v ktorom sa zmieša sladká a štipľavá paprika, primerané množstvo soli, počet týždňov, počas ktorých sa kulen údi. Je iný, ak je zima tuhá, a iný, ak je mierna a vlhká. Pri dobrých podmienkach zrie aj pol roka. Kedysi bývalo zvykom, že kulen sa prvý raz jedol na Veľkú noc. Ešte dnes sa pri jeho jedení zanietene diskutuje o tom, ako bol ktorý kulen pripravovaný, ako bol údený, či na akú hrúbku má byť krájaný.
Roštilj
Na tanieri s pečenou domácou slaninou a kúskami čevabčiči z mletého mäsa nesmie chýbať bravčový rezeň pripravený na prírodný spôsob a najmä preslávené slavónske korenené klobásky. Klobásky sú pikantné, keďže tunajšia kuchyňa vďaka blízkosti maďarských hraníc paprikou nešetrí. Jedinečnú chuť klobásam dodáva krehké mäso z čierneho slavónskeho prasaťa. Líšia sa aj prípravou. Keď tu naplnia črevá klobásovým mäsom, nechajú ich deň „oddýchnuť“, aby stratili vodu. Potom ich mierne zaúdia, niekoľko dní nechajú voľne sušiť na vzduchu, opäť trochu zaúdia, a tento postup opakujú štyrikrát. K roštilju sa podáva ajvar, varená zmes papriky, baklažánov a cesnaku.
Kraj močiarov, vtákov a rýb
Osijek je mesto s obdivuhodnou architektúrou, širokým bulvárom a množstvom zelených parkov. Neďaleko mesta sa rozkladá Kopački rit, Kopačská močarina, najväčšia prírodná rezervácia vtákov v Európe. Žije ich tu 290 druhov. Osijek, jedno z najstarších miest v Európe, stojí na pevnej pôde medzi močariskami. Odpradávna to ľudia považovali za výhodnú polohu, preto tu, na križovatke ciest, žili už pred osemtisíc rokmi. Zanechali po sebe vzácny obsidián, jantárové šperky z Baltu, náhrdelníky od Indického mora, fascinujúce dôkazy, že už v praveku čulo obchodovali so vzdialenými krajinami. Kelti sem priniesli industriálnu revolúciu: hrnčiarsky kruh a formičky na voskovú techniku; Rimania splachovacie záchody; Chorváti razili slavónske denáre; Turci, ktorí boli vždy dobrí obchodníci, zmenili mesto na obrovský bazár s tovarom z celého dovtedy známeho sveta. Keď mesto dobyli rakúsko-uhorské vojská, vybudovali paláce a parky. A všetci dobyvatelia zároveň nechali pečať aj na tunajšej kuchyni.
Táto oblasť sa volá Baranja. Ubytovať sa môžete v dedinách okolo rezervácie, ktoré spája cez močiare Biljska cesta. Tak sa nazýva aj tunajšia špecialita, dusené mäso z diviaka, ku ktorému sa podávajú žličnjaci, veľké halušky zo zemiakového cesta hádzané do vriacej vody rovno z lyžice.
V Kopačskej močarine sa miešajú vody Drávy a Dunaja, preto je aj kráľovstvom sladkovodných rýb. Od tureckých čias sa pripravujú na ražni. Kapor sa tu pečie zaklinený v rázsochách, dlhých prútoch vysoko nad pahrebou dve-tri hodiny, takže je spolovice upečený a spolovice údený dymom. V jedálnom lístku ho nájdete ako šaran u rašľana, kapor v rázsochách. Špecialitou je aj ryba grilovaná ako ražniči, vyprážaný sumec, no predovšetkým široko-ďaleko známy fiš paprikáš. K rybám sa podáva miestne biele víno, na jeho etiketách sú vyobrazené chránené vtáky z Kopačskej močariny.
Vyprážaný sumec
Suroviny: 4 sumce, 150 g kukuričnej múky, 2 dl oleja na vyprážanie, 1 polievková lyžica mletej červenej papriky, 1 citrón, mleté čierne korenie, soľ
Postup: Rozporcovaného sumca osolíme. Posypeme mletým čiernym korením a obalíme kukuričnou múkou, v ktorej sme rozmiešali červenú papriku. Rybu vyprážame na horúcom oleji, kým nechytí ružovú farbu. Podávame so zemiakovým pyré, zeleným šalátom a kúskami citrónu.
Fiš paprikáš
Mágia kvalitného rybieho paprikášu spočíva v umení namiešať takú zmes rýb, aby vytvorili kompletný celok, pokiaľ ide o chuť i arómu. Rodinný recept na prípravu fiš paprikáša nám v reštaurácii etno-sela Baranjska kuča v Karanaci prezradil Vladimír Škrobo, prezývaný Bajo, teda Malý brat. Fiš paprikáš podľa neho musí byť uvarený najmenej z troch druhov rýb. On dáva prednosť kombinácii sumec, kapor a šťuka. Ryby musia byť čerstvé, nie zmrazené. Po uvarení sa ryby vyberú z vývaru a zbavia kostí, takže hosť si môže byť istý, že mu pri jedení fiš paprikáša nič nehrozí.
Suroviny: 1 kg rôznych sladkovodných rýb, 1,3 l vody, 2 cibule, 2 paradajky, 1 polievková lyžica ostrej mletej červenej papriky a 2 polievkové lyžice sladkej mletej papriky, 2 dl oleja, 4 strúčiky cesnaku, trochu petržlenovej vňate, soľ, mleté čierne korenie
Postup: Očistené a vypitvané ryby osolíme. Na oleji speníme kolieska cibule, pridáme nakrájané paradajky, nasekanú petržlenovú vňať, pretlačený cesnak a vodu. Pod pokrievkou povaríme 15 minút, do tejto omáčky vložíme ryby, vsypeme mletú červenú papriku a 30 minút varíme na miernom ohni. Rybí paprikáš má byť hustý, jemne kyslej chuti, sfarbený do červena.
Fiš paprikáš sa podáva s hrubými vaječnými rezancami, ktoré sa varili samostatne.
Pašteta od čvaraka
Djakovo preslávila baroková katedrála a biskupský palác. Špecialitou tunajšej reštaurácie Šokak je pašteta od čvaraka (škvarková nátierka) a šokácke palacinky.
Suroviny na paštétu: 500 g oškvarkov, 6 vajec uvarených na tvrdo, 1 stredne veľká cibuľa, 3 – 4 kyslé uhorky, 2 lyžice horčice, 2 dl smotany alebo jogurtu, mleté korenie, vegeta, štipka soli
Postup: Oškvarky, uvarené vajíčka a cibuľu zomelieme na mäsovom mlynčeku. Pridáme na drobno pokrájané uhorky, horčicu, smotanu alebo jogurt, mleté čierne korenie, vegetu a podľa potreby soľ. Dôkladne premiešame. Podávame natreté na chlebe, môžeme posypať syrom alebo strúhaným chrenom.
Šokácke palacinky
Suroviny na palacinkové cesto: 140 g hladkej múky, 250 ml mlieka, 2 vajíčka, 1 žĺtok, olej na pečenie, soľ
Suroviny na plnku: 250 g tvarohu, balíček hrozienok, 3 vajíčka, 80 g masla, 50 g práškového cukru, 50 g kryštálového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, šťava z citróna
Suroviny na zálievku: 500 ml smotany na šľahanie, 2 žĺtky, 150 g kryštálového cukru, balíček vanilkového cukru, olej, soľ
Postup: Z múky, mlieka, štipky soli, vajíčok a žĺtka vymiešame redšie cesto. Necháme ho 15 minút odstáť a potom vo forme na oleji upečieme palacinky. Z bielkov a kryštálového cukru vyšľaháme tuhý sneh. Vymiešame žĺtky, tvaroh, hrozienka, maslo, práškový cukor, vanilkový cukor, šťavu z citróna, trochu soli a sneh. Do zapekacej misy kladieme striedavo vrstvy palaciniek a plnky. Do vyšľahanej smotany vmiešame kryštálový a vanilkový cukor, osolíme a zalejeme ňou palacinky. Pečieme ich v rúre 20 minút pri teplote 220 oC. Servírujeme ešte teplé poliate horúcou čokoládou, džemom alebo lesným ovocím, ktoré sme krátko povarili s cukrom.
K obľúbeným náplniam palaciniek patria orechy. Na orechovú náplň potrebujeme 100 g zomletých vlašských orechov, 20 g cukru, 20 g hrozienok, 1 balíček vanilkového cukru a trochu rumu.
Medzi vinohradníkmi a vinárm
V Slavónii sa pije vynikajúce víno. Najznámejšie podrumi, vínne pivnice sa nachádzajú v Iloku a Kutjeve. V septembri môžete prísť na Ilocké vinobranie, na ktorom sa k traminacu s nezabudnuteľnou chuťou a vôňou podávajú oškvarkové pagáče. Mimochodom, v Iloku žije najpočetnejšia slovenská menšina, každý piaty obyvateľ mesta hovorí po slovensky. Darí sa tu bielym odrodám hrozna. Iločki podrumi vyrábajú značkové víno aj z černíc. Pri ochutnávke v pivnici Mirka Čobankovića nám domáca pani pripravila k vínu zákusok s originálnym názvom Roztrhané gate.
Roztrhané gate / Poderane gać
Suroviny: 200 g hladkej múky, 3 žĺtky, 1 lyžica kyslej smotany, 1 lyžička kryštálového cukru, 1 lyžička rakije, soľ, sóda bikarbóna, bravčová masť podľa potreby
Postup: Suroviny dobre vymiešame na hladké cesto. Ak je tvrdé, zriedime ho smotanou. Najmenej 30 minút necháme „oddýchnuť“ v mikroténovom vrecúšku. Rozvaľkáme na hrúbku rezancového cesta a radielkom vytvárame obdĺžnikové tvary s otvorom uprostred. Vyprážame vo vriacom oleji a ešte horúce posypeme práškovým cukrom so škoricou.
Kráľovská graševina
Kutjevo je azda jediným mestom, ktoré nazvalo svoju hlavnú ulicu po najobľúbenejšom a najpredávanejšom víne – Graševina. Dorába sa z pôvodne talianskeho rizlingu, ktorý bol špeciálne vyšľachtený pre túto vnútrozemskú oblasť. Graševina má aj svoj vlastný festival. Sme králi bielych vín, chvália sa tunajší someliéri. I keď aj kutjevacký červený Pinot Noir žne úspechy na svetových súťažiach. Najdrahšie je ľadové víno z hrozna, ktoré prešlo prvým mrazom. Balenie 0,370 l stojí 60 eur a tohto roku získalo v Taliansku zlatú medailu v konkurencii 3200 vín z celého sveta. Nachádza sa tu najväčší archív vín v Chorvátsku, najväčší sud s obsahom 53 520 litrov, a pivnica, v ktorej údajne strávil barón Franjo Trenk sedem dní a sedem nocí s panovníčkou Máriou Teréziou. Venoval sa jej i ochutnávke vín zrejme intenzívne, lebo keď obaja po týždni vyšli, vyzerali veľmi spokojne. Stôl, na ktorom ochutnávali to najlepšie, čo mohol barón panovníčke v svojej pivnici ponúknuť, vraj odvtedy vyžaruje silnú mužsko-ženskú energiu a kto sa ho dotkne, tomu sa do roka splní desať milostných prianí. Legenda tohto kalibru, to je pre Kutjevo a jeho podrumi ten najlepší píár.
Oblasť Kutjeva už Rimania, známi pestovatelia a rozširovatelia hrozna, nazývali Zlatým údolím. Dnes tu má povolenie plniť svoje vína do fliaš 22 jeho výrobcov. Chvália sa nimi počas niektorého z miestnych sviatkov, od svätého Vavrinca, kedy sa začína strihať vinohrad, po Martina, kedy sa pije mladé víno. Ak okrem vína milujete aj históriu, môžete sa vybrať Po ceste baróna Trenka, ktorá vedie štyrmi krajinami (Chorvátsko, Rakúsko, Nemecko, Čechy), všade, kde mal majetky tento legendárny vychutnávač životných radostí.
Vyšívačky so zlatými rukami
Zlatovezilje, tak nazvali svoj klub vyšívačky zlatou niťou z mestečka Brodski Stupnik. Za obnovenie a udržiavanie tejto tristo rokov starej slavónskej techniky získali vlani diplom za najlepší chorvátsky suvenír. Ak si uvedomíme, aké množstvo suvenírov Chorvátsko má, tak robiť ten najlepší z nich, to už niečo znamená. Milka Barac začala chodiť do klubu vyšívačiek zlatou niťou najskôr zo zvedavosti, potom pre radosť. A do tajov techniky zaúča aj svoju vnučku. Vyšívajú raz do týždňa najviac dve hodiny. Viac sa nedá, potom už tŕpne šija a začínajú bolieť oči. Jemné stehy zlatých nití kedysi krášlili obrusy a obrázky na stenách, dievčatá vyšívali svojim nápadníkom obaly na okrúhle fľaše plnené slivovicou. Dnes sú najžiadanejšie puzdrá na mobily, kabelky, náušnice, sponky do kravát. Na svoje pravidelné stretnutia si vyšívačky nosia dobrú náladu a doma pečené koláče. Milka napiekla podľa receptu starej mamy ruže.
Ruže
Suroviny na cesto: zmiešať ? kg hladkej a ? kg polohrubej múky, ? kg bravčovej masti, 2 celé vajíčka, 2,5 dl mlieka, 4 žĺtka, 1 kvasnice, 1 polievková lyžica kryštálového cukru.
Suroviny na plnku: 30 Dkg práškového cukru, 30 Dkg mletých orechov a sneh zo 4 bielkov
Postup: Zo surovín zamiesime cesto, ktoré necháme 15 minút stáť. Zo 4 bielkov ušľaháme sneh, pridáme 30 Dkg práškového cukru a 30 Dkg mletých orechov. Dobre vymiesime, cesto rozvaľkáme na hrúbku 0,5 cm, rozrežeme na štvorčeky s rozmermi približne 5 x 5 cm. Do každého štvorca dáme trošku orechovej plnky a formujeme taštičky. Pečieme pri 180 oC. Keď koláčiky chytajú farbu, vyberieme ich a horúce posypeme práškovým cukrom.
Popri rieke Sáve
Typickým jedlom z Novej Gradišky sú čuftete, čosi malé, pikantné, čo sa pripravuje počas zabíjačky a zajedá k rakiji. Na čuftete rozvaľkajú klasické cesto na chlieb, rozrežú ho na štvorčeky, do ktorých zabalia klobásovú zmes a dajú zapiecť. V kraji, ktorým preteká rieka Sáva, otvorili nedávno Posavskú náučnú cestu. Na jej trase nájdete deviatich výrobcov tradičných domácich špecialít. Mário Bošnjak vyrába domáce pivo, Vladimír Berić kozí syr. Berićovci si na chov vybrali francúzske alpínky, alpský druh divých kôz. Aby lepšie dojili, púšťajú im celé dni klasickú hudbu. Okrem kozieho syra vyrábajú aj klobásky, do ktorých miešajú tretinu kozieho a dve tretiny bravčového mäsa. Prečo si zvolili práve tento typ podnikania? Lebo kozie mlieko zbavilo ich syna alergií, takže zistili, že čerstvé, spenené, ešte teplé kozie mlieko, to je elixír zdravia.
Selo, ktoré má dušu
Stará Kapela bola ešte pred piatimi rokmi malou, takmer vymierajúcou dedinkou. Teraz su domčeky vynovené a ponúkajú ubytovanie v útulných izbičkách starých materí. V drevených posteliach s vyšívanými vankúšmi určite nebudete trpieť nespavosťou, ráno vás prebudí kikiríkanie kohúta, v reštaurácii vám ponúknu chutné sedliacke jedlá. Ani mobil vás tu nevyruší, i keď, ak by ste predsa len nutne potrebovali kontakt s vonkajším svetom, jeho signál zachytíte na jedinom mieste, na mostíku pri predajni suvenírov. Predĺžený víkend tu trávi aj mladá rodina zo Záhrebu: „Kolega oslavoval v Starej Kapele päťdesiatku a prišiel plný dojmov. Aj my sme boli nadšení srdečným privítaním a fantastickou možnosťou zrelaxovať v tichu prírody, a to len na skok od Záhrebu. Pozreli sme si deťmi aj Kopački rit a Djakovo a keď vidíme dcérky, s akou radosťou obdivujú káčatká vo vode potoka a naháňajú sliepky po dvore, uvedomili sme si, že cestujeme po celom svete, ale to, čo máme doma, nepoznáme“.
Riaditeľom projektu eko-etno-sela je Anton Tucić, miestny praktický lekár, ktorý sa v Starej Kapele narodil. V jeho rodnom dome je teraz kuća so štvorposteľovým apartmánom. Hostia sedia za stolom, za ktorým sedával aj jeho starý otec, no v kúpeľni majú sprchu s teplou vodou: „Na začiatku stála idea obnoviť dedinu a dostať ju na turistickú mapu Chorvátska. Zatiaľ sme podľa starých technológií zrekonštruovali štrnásť domov. Tu sa človek môže vrátiť k takmer zabudnutému spôsobu života, oddýchnuť si od uponáhľaného sveta, žiť ako žili starí rodičia, avšak s komfortom kúpeľne a elektriny.“
Naša sprievodkyňa Ljiljana Siročić si tu tiež kúpila dom a plánuje, že bude hostí učiť variť slavónske jedlá a pripravovať vynikajúci orechový likér. Pozemky mali kedysi takmer nulovú hodnotu, teraz je voľný už len jediný. Nechcú prekročiť ubytovaciu kapacitu päťdesiat postelí, pretože, ako hovorí doktor Tucić, nejde im o masový turizmus, chcú, aby návštevníci pocítili, že toto miesto má dušu.
Danica JANIAKOVÁ
Táto reportáž vznikla s podporou Chorvátskej turistickej agentúry
Viac informácií o Chorvátsku, jeho gastronómii a miestach, ktoré treba vidieť, nájdete v knihe DOBAR TEK! DOBRÚ CHUŤ! Gastronomický sprievodca po Chorvátsku. Kniha stojí 5 €, dostanete ju v dobrých kníhkupectvách a zasielame ju aj na dobierku poštou, poštovné neplatíte.
Knihu si môžete objednať na tel. č. 0908 069 388 alebo na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.a napíšte svoju adresu, názov knihy a počet objednávaných kusov.
