Rastú! A čo z nich uvaríme?

Napísala 

Patríte k vášnivým zberačom húb, pre ktorých je v lete a na jeseň najdôležitejšou otázkou: „Rastú?“ Tak práve vám je určená nová Houbová kuchařka, ktorá prináša 102 skvelých receptov so šampiňónmi, dubákmi, kuriatkami, hlivou a hubou šitake.

Hríby ako delikatesa, hríby ako chuťovka, hríby ako cenná potravina. Aj keď 75 – 90 percent ich obsahu tvorí voda, ten zvyšok stojí za to. Cenné bielkoviny, minerálne látky ako draslík a horčík, vitamíny B, D a E, stopové prvky mangán, zinok a selén. Keďže neobsahujú žiadne sacharidy ani tuk, sú mimoriadne vhodné pre zdravý životný štýl a nízkokalorickú diétu. Mávate pocit, že hríby sú pre vás „priťažké“? Dôvodom je ťažko stráviteľný chitín, balastná látka, ktorú náš žalúdok dlhšie trávi. Ak sa chcete tomuto pocitu vyhnúť, nespracovávajte hríby príliš dlho, budú ľahšie stráviteľné.

Hríby rastúce voľne v prírode majú jednu nepríjemnú vlastnosť: ukladajú sa v nich ťažké kovy ako kadmium, olovo, ortuť i rádioaktívne látky. Nezbierajte ich preto v blízkosti ciest, tovární, ani frekventovaných sídiel. A všeobecne platí, že zbierať huby by mal len ten, kto dobre pozná všetky druhy, najmä tie jedovaté.

Okrem čerstvých hríbov priamo z lesa si už v našej kuchyni našli stabilné miesto aj umelo pestované druhy. Sú ich dve desiatky, najobľúbenejšie šampiňóny, hlivy a huba šitake. Majú dva plusy v porovnaní s ich bratrancami z lesa: sú k dispozícii po celý rok a nehrozí, že by sme si ich zamenili za jedovatý druh. Šampiňóny sa umelo pestovali vo Francúzsku už v roku 1650. Udržujte ich v chladničke v papierovom vrecku najviac tri dni. Môžu sa aj sušiť, mraziť a nakladať. Používajú sa surové do šalátov, dusené, pečené, vyprážané a grilované do omáčok, polievok a ako príloha. Hliva ustricová je veľmi cenným zdrojom živín, najmä životne dôležitých amínokyselín. Konzumuje sa obaľovaná a vyprážaná ako rezeň, grilovaná, dusená, opekaná, v šalátoch i ako súčasť hlavného jedla. Huby šitake k nám prišli z Japonska, sú výrazne aromatické a obsahujú vitamíny B1, B2, niacín, draslík, železo a fosfor. Posilňujú obranyschopnosť organizmu, znižujú cholesterol a krvný tlak. Sú ideálne do polievok a šalátov, opečené ako príloha k mäsu, ryžovým a cestovinovým jedlám.

Pozor na ohrievanie jedál, ktoré obsahujú hríby! Staré hubárske pravidlo kedysi tvrdilo, že hubové jedlá sa nesmú prihrievať. Pretože pri ohrievaní vznikajú rozkladom bielkovín jedovaté produkty, z ktorých môže človeka rozbolieť brucho a bude zvracať. Dnes to až tak neplatí, ak jedlo z hríbov, ktoré nám ostalo, rýchle uložíme do chladničky, vyberieme ho len tesne pred ohrievaním a zahrejeme na viac ako 70 °C.

V knihe Houbová kuchařka nájdete tak klasické recepty na hríbovú krémovú polievku alebo šampiňónové rizoto, ako aj originálne špeciality ako mufiny z kuriatok, gratinované husacie prsia so šampiňónmi, syrové fondue s dubákmi, alebo srnčie medailónky s hlivou ustricovou.

 

Syrové fondue s dubákmi

Suroviny: 400 g ementalleru, 400 g tvrdého syra, 100 g čerstvých dubákov, 40 g cibule, 40 g masla, soľ, čierne korenie, 1 strúčik cesnaku, 400 ml bieleho vína, 2 čajové lyžičky citrónovej šťavy, 2 polievkové lyžice kukuričného škrobu, 500 g bieleho chleba pokrájaného na kocky

Postup: Syr nastrúhame. Hríby očistíme, cibuľu olúpame a oboje pokrájame na menšie kúsky. Na panvici rozohrejeme maslo, najskôr na ňom podusíme cibuľu, potom pridáme hríby a dusíme. Osolíme, okoreníme.

Strúčikom cesnaku potrieme vnútrajšok misky na fondue (caquelon). Vlejeme víno, citrónovú šťavu, vsypeme strúhaný syr a kukuričný škrob. Zahrievame za stáleho miešania, kým nevznikne krémovitá masa. Až potom vmiešame udusené dubáky.

Fondue podávame na rozohriatom variči s kockami bieleho chleba.

 

Posledná úprava 07.10.2021

Nájdete nás na FB