Kali orexi! Dobrú chuť!

Napísala 

Kde sa končia olivovníky, tam sa končí aj gastronómia, tvrdia oddávna Gréci, milovníci dobrého jedla a priateľských posedení pri plnom stole.

Zelené a čierne olivy, červené paradajky, žlté citróny, fialové baklažány, biely syr, zelené bylinky. Grécka kuchyňa je plná farieb a jedinečných chutí. Vychutnajte si ju! Dobrú chuť sa tu povie kali orexi a ľudia sa zdravia yeis sas, čo je slovo pochádzajúce z dávneho slova hygeia, hygiena, a vyslovuje sa jasu, jamas, teda zdravie pre teba a pre všetkých. „Môžeme sa zaobísť bez poézie, bez hudby i bez umenia. Môžeme žiť bez svedomia i bez srdca, zaobídeme sa aj bez priateľov, môžeme žiť dokonca aj bez kníh, ale civilizovaný človek nemôže žiť bez kuchárov.“ Tak tento výrok patrí Atheneovi, Grékovi, ktorý žil pred viac ako 2200 rokmi a jeho názor sa zachoval v najstaršej kuchárskej knihe na svete. Jeho dodnes inšpirujúce dielo Deipnosofistes, alebo ináč Banket mudrcov je dôkazom vysokej úrovne antického kulinárskeho umenia. Atheneus v ňom okrem iného popisuje pečenie rýb posypaných bylinkami alebo prípravu mäsových guličiek keftedes, ktoré sa prekvapujúco robili za Platónových čias rovnako ako dnes.

Symposion nie je sympózium

V starovekom Grécku si neužívali len bohovia, ale aj ľudia. Na hostiny spojené s filozofovaním, ktoré sa nazývali symposion, prichádzali vyobliekaní, vykúpaní a navoňaní hostia, ktorí si pred jedlom umyli nielen ruky, ale aj nohy. Počas hodín ľahkej, zároveň však múdrej konverzácie ležali na lehátkach rozložených dookola v rozľahlej miestnosti. Jedlo bolo rozložené na malých stolíkoch, najskôr sa prinášali obete bohom, potom sa pripíjalo vínom – ktoré bolo vždy zmiešané s vodou v pomere 2 : 3. Už starí Gréci poznali úslovie Ničoho priveľa, praktizovali ho hlavne pri pití, pretože ten, kto sa na takejto hostine nezriadene opil, bol nadlho znemožnený.

Počas storočí, keď uprostred Európy žili kmene lovcov a dobyvateľov, jedli Gréci z vyberanej spoločnosti knedličky z pávieho mäsa a pili parfémované vína. V miestnosti, kde sa konali symposia, voňali omamné kadidlá a znela príjemná hudba, ktorú vyludzovali flautisti a flautistky. Často tu boli prítomné hetéry, krásne a duchaplné ženy, s ktorými chcel každý muž tráviť hodiny svojho voľného času, s máloktorou sa však bol ochotný aj oženiť. Najznámejšou výnimkou bola Aspasia, múdra priateľka a neskôr manželka Perikla, ktorého meno je navždy spojené s tým, čo nazývame „zlatý vek“ Grécka. Symposion sa vždy končilo obetou olympským bohom, často však aj bujarou náladou a hostia, ktorí zábavy ešte nemali dosť, tiahli mestom v hlučnom sprievode, ktorému hovorili komos. Ak im chýbal zlatý klinec programu, pred odchodom ešte vydražili flautistku a tá potom odišla s víťazom. Dnešné sympóziá nesú punc vedeckosti a akademickosti a s najväčšou pravdepodobnosťou sa predsa len končia trochu ináč.

Pojmy, ktoré treba poznať

Na súčasnom jedálničku v tejto južnej krajine sa podpísali stravovacie zvyklosti všetkých neskorších dobyvateľov, vidieť tu vplyvy kuchyne talianskej, byzantskej, arabskej i tureckej. Ale základ tvorí to svojské, domáce. Pre Gréka je totiž večera strávená s priateľmi, ktorá sa časovo pretiahne do neskorej polnoci, takým istým kultúrnym zážitkom ako návšteva opery. Sám jesť radšej ani nebude, bezpodmienečne potrebuje spoločnosť, aby mohol donekonečna rozprávať to, čo sa prihodilo jemu, jeho priateľom, čo ho potešilo, čo ho štve. Horúce obedňajšie hodiny sú vyhradené sieste. Pozor, vtedy nevyrušovať!

A tu je základná slovná zásoba z oblasti gastronómie, bez ktorej sa počas návštevy Grécka nezaobídete:

Taverna – príjemná malá reštaurácia, kde si môžete dať domáce špeciality

Kafeteria – kaviareň, kde si môžete dať malú, ale o to silnejšiu kávu s prívlastkom „grécka“, alebo našľahanú ľadovú kávu frappé a množstvo iných káv, čajov, nealkoholických i alkoholických nápojov.

Zacharoplastio – cukráreň s obrovským výberom sladkostí. A keď v Grécku poviete „sladkosť“, tak ide o pochúťku naozaj sladkú, na naše pomery občas až príliš. Ale dobrúúú! Múčnikom sa tu hovorí glyko.

Filo – zvláštne vrstvené cesto, papierovo tenké plátky cesta z múky, vody a olivového oleja, do ktorého sa plnia mäsové, špenátové a syrové plnky. Tie sa nazývajú pita. V staroveku ich plnili medom a syrom. Dnes v každom fastfoode na rohu kúpite za dobrú cenu pitu naplnenú špenátom alebo syrom, prípadne mäsom či zeleninou. Tyropita je pita so syrom, spanakopita so špenátom. V súčasnej gréckej kuchyni už nikto nevyťahuje cesto filo na nepredstaviteľne jemné plátky, každá gazdinka ho kúpi hotové v pekárstve alebo samoobsluhe. V našej kuchyni môže cesto filo nahradiť, i keď nie úplne dokonale, lístkové cesto.

Gyros a suvlaki – dva druhy pečeného mäsa, ktoré sa stali základom gréckej rýchlej stravy. Gyros sú mäsové plátky napichané na otáčajúcej sa veľkej ihle, z ktorého sa dokola odrezávajú kúsky, akonáhle sú dopečené. Tiež sa balia do pity so zeleninou. Suvlaki je mäso grilované na malom ražni. Málokto u nás vie, že Gréci majú svojho MacDonalda, nesie hrdú medzinárodne znejúcu značku Goody´s, pod ktorou nájdete v desiatkach reštaurácií (a už nielen doma, ale aj za hranicami) fastfoodové špeciality na grécky spôsob, vrátane šalátov a pít.

Uzo – alkoholický nápoj s príchuťou po aníze, keď sa zriedi vodou, zbelie. Destiluje sa zo zvyškov hrozna, ktoré boli predtým lisované na víno.

Chalva – sezamové semienka v medovej „omáčke“. Sladké a veľmi, veľmi, veľmi zdravé, lebo sezamové semienka obsahujú množstvo stopových prvkov.

Bez čoho to v kuchyni nejde

Bez korenia, samozrejme. Dodáva gréckym špecialitám ich charakteristickú chuť. Používa sa široký register príchutí, niektoré poriadne exotické, v žiadnej kuchyni však nesmú chýbať tieto základné prísady:

oregano – názov je zložený z dvoch slov oros-vrch a ganos-bystrosť. Pridáva sa do gréckeho šalátu, k mletým mäsám, k jahňacine i k rybe. Samozrejme s citom, lebo je veľmi aromatické.

Tymián – používa sa ako korenie pri varení, ale napríklad aj na niekoľko dní trvajúce dokrmovanie slimákov, ktorým tak dodáva neopakovateľnú príchuť.

mäta – pridáva sa k zelenine i k mäsu, je však trochu ináč aromatická ako tá naša.

bobkový list – v staroveku ním venčili hlavy olympijských víťazov, ale aj dochucovali jedlá a pridávali do vody, v ktorej sa perie posteľná bielizeň. Dodávalo jej to ničím nezameniteľnú vôňu. Dnešné gazdinky robia to isté.

petržlenová vňať – azda najrozšírenejšie „prichucovadlo“ gréckej kuchyne.

kôpor – vždy len čerstvý, nikdy nie sušený, ako sme zvyknutí u nás. Dáva sa do mäsa, zeleniny, rýb aj do hroznových listov na dolmades.

cesnak – grécky cesnak nie je taký silný, ako náš, preto sa zdá, že ho niekedy až priveľa. Do istých špecialít patrí, tak napríklad skordaliu, jedlo starých horalov, čo je vlastne jednoduché zemiakové pyré s cesnakom, môžeme považovať skôr za cesnak s trochou zemiakového pyré, ale keď sa vďaka jeho konzumácii horali dožívajú bežne deväťdesiat a viac rokov, tak prečo nie?

No a ešte cibuľa, citrónová šťava, vínny ocot a najmä olivový olej. Toho sa v gréckej kuchyni spotrebuje neskutočné množstvo, niekoľko litrov ročne na hlavu každého Gréka a výsledky výskumov zdravotného stavu obyvateľov rôznych krajín sveta potvrdzujú, že v krajinách, kde sa konzumujú olivy a olej z nich, sa žije dlhšie a je tam menej infarktov a rakoviny.

Grécky šalát

1 hlávka šalátu, 1 veľká uhorka, 1 veľká paradajka, 1 paprika, 2 reďkovky, 1 malá cibuľa, 10 čiernych olív, 60 g syra feta, olivový olej, hnedý vínny ocot, sušené oregano, soľ, mleté čierne korenie

Šalátové listy vyumývame, osušíme a poukladáme na tanier. Uhorku, paradajku, papriku, reďkovku a cibuľu nakrájame na malé kúsky alebo kolieska a poukladáme ich na šalátové listy. Pridáme olivy, syr nakrájaný na kocky s hranou asi 1 cm. Dôkladne spolu zmiešame olej, vínny ocot, oregano, soľ a čierne korenie a týmto nálevom prelejeme šalát tesne pred podávaním.

Tzatziki

500 g hustého bieleho jogurtu, 3 veľké uhorky postrúhané nahrubo, 3 roztlačené strúčiky cesnaku, 1 lyžička nadrobno nasekaného kôpru, olivový olej, soľ, mleté čierne korenie

Šťavu z nastrúhaných uhoriek vytlačíme. Uhorky preložíme do misky, pridáme jogurt, cesnak, kôpor a olej. Dôkladne premiešame. Posolíme a ochutíme čiernym korením. Misu prikryjeme a necháme najmenej dve hodiny v chladničke.

Taramasalata

2 veľké uvarené zemiaky, 120 g treščích ikier, 1/3 hrnčeka citrónovej šťavy, 2/3 hrnčeka olivového oleja, čerstvá petržlenová vňať

Uvarené zemiaky roztlačíme na takmer hladkú kašu a necháme vychladnúť. Ikry dáme do misky a vyšľaháme ručným šľahačom. Postupne pridávame citrónovú šťavu a olej a zakaždým dôkladne vyšľaháme. Po pridaní všetkých prísad šľaháme zmes ešte 5 minút do penista. Masu uložíme na dve hodiny do chladničky. Posypeme petržlenovou vňaťou a podávame s chlebom a olivami. Taramasalatu môžeme skladovať v uzavretej nádobe v mrazničke týždeň. Pred podávaním ju necháme zohriať na izbovú teplotu. Podľa klasického receptu sa taramasalata pripravuje z krajcov starého bieleho chleba, z ktorého odrežeme kôrku, namočíme do vody a vyžmýkame. Soľ nie je potrebná.

Dolmades

250 g hroznových listov, 2 veľké cibule nasekané nadrobno, ? hrnčeka ryže, 6 mladých nadrobno posekaných cibuliek, 1/3 hrnčeka nadrobno posekaného kôpru, 1 lyžica nadrobno posekanej čerstvej mäty, 1 lyžica citrónovej šťavy, soľ, mleté čierne korenie, olivový olej

Hroznové listy necháme hodinu odstáť v teplej osolenej vode a potom ich necháme dôkladne odkvapkať. V malej panvici udusíme na oleji cibuľu, pridáme ryžu, mladú cibuľku, bylinky, korenie a soľ. Dôkladne premiešame.

Na drevenú dosku poukladáme hroznové listy žilkovanou stranou navrch. Do stredu každého listu položíme 3 lyžice zmesi. Strany listu preložíme cez zmes a potom ho zvinieme smerom ku koncu. Na dno stredne veľkého hrnca uložíme zvinuté listy, pokvapkáme olejom, pridáme ďalšiu vrstvu listov a postup opakujeme. Zalejeme vodou, necháme zovrieť a prikryté varíme asi 45 minút. Plnené listy pokvapkáme citrónovou šťavou. Podávame studené alebo teplé, väčšinou ako predjedlo.

Musaka

250 g mletého jahňacieho alebo hovädzieho mäsa, 1 nadrobno nakrájaná cibuľa, 1 na plátky nakrájaný baklažán, 4 lyžice paradajkového pretlaku, 1 lyžica čerstvého oregana, 2 lyžice suchého bieleho vína, hladká múka, olivový olej, drtená rasca, soľ, mleté čierne korenie, na drobno nasekaná petržlenová vňať, ? lyžičky mletej škorice

Omáčka: 50 g nastrúhaného čedaru, 300 ml mlieka, 1 rozšľahané vajce, 2 lyžice masla, hladká múka

Na panvici rozohrejeme olej, 5 minút na ňom smažíme mäso s rascou. Pridáme cibuľu a za občasného miešania smažíme ďalších 5 minút, pokým cibuľa nie je mäkká. Pridáme múku a krátko povaríme. Primiešame víno, paradajkový pretlak, čerstvé oregano, bylinky, škoricu a korenie. Prikryté dusíme na miernom ohni 20 minút, občas premiešame. Odkryjeme a dusíme ešte 10 minút.

Plátky baklažánu osolíme a 10 minút necháme odstáť. Potom ich opláchneme vodou a vysušíme.

Syrová omáčka: na panvici rozpustíme maslo, pridáme múku a varíme 2 minúty. Postupne primiešavame mlieko a za stáleho miešania privedieme do varu. Odstavíme z plameňa, primiešame vajce a syr a vyšľaháme dohladka.

Baklažánové plátky opražíme na rozohriatom oleji dozlatista, vyberieme ich na papierové utierky, aby odkvapkali. Rozdelíme ich na dve časti. Jednu rozložíme na spodok plytkej ohňovzdornej misy, druhú vrstvu tvorí mleté mäso, potom opäť baklažány. Navrch nalejeme omáčku. Pečieme 45 – 60 minút pri 180 °C, kým vrch nenadobudne zlatistú farbu. Podávame s gréckym šalátom.

Zapekané baklažány

4 veľké baklažány, 400 g mletého hovädzieho alebo bravčového mäsa, 1 nadrobno nakrájaná cibuľa, 2 roztlačené strúčiky cesnaku, ? šálky olivového oleja, 2 zrelé paradajky nakrájané na kúsky, 2-3 petržleny nakrájané na drobno, soľ, čierne korenie, olej na vyprážanie, 1 šálka strúhaného syra, 250 ml čerstvého mlieka, 1 vajce, 1 lyžička masla, 1 lyžičky múky.

Baklažány prekrojíme po dĺžke a odstráňte jadierka. Osolíme ich a namočíme na hodinu do ľadovej vody, aby sa odstránila horká chuť. Necháme odkvapkať a osušíme papierovými obrúskami. Baklažány opražíme na mierne rozohriatom oleji vo veľkej panvici. V inej nádobe udusíme na oleji cibuľu a cesnak, pridáme mleté mäso, päť minút podusíme za občasného miešania, pridáme paradajky zbavené zrniečok, petržlen a pol pohára vody. Osolíme a dochutíme čiernym korením. Varíme na miernom ohni dovtedy, kým sa voda nevyvarí. Baklažány, ktoré sú ešte stále na veľkej panvici, naplníme touto zmesou, na jeden baklažán približne dve lyžice mäsovej plnky.

Omáčka: z múky a masla pripravíme svetlú zápražku, pomaly prilievame vlažné mlieko za ustavičného miešania drevenou vareškou. Keď omáčka začne hustnúť, odstavíme ju, vmiešame do nej vajíčko a soľ. Omáčku prelejeme cez baklažány, posypeme strúhaným syrom, do panvice pridáme pol pohára vody a všetko spolu varíme na miernom ohni, kým omáčka nezíska zlatohnedú farbu.

Baklažány (bez omáčky) môžeme aj piecť v ohňovzdornej mise pri 180 °C asi 45 -  60 minút. Občas ich podlievame.

Jahňa plnené syrom a zemiakmi

500 g jahňacieho stehna, 2 nadrobno pokrájané cibule, šálka olivového oleja, 3 zemiaky nakrájané na kocky, 200 g syra, l lyžica masla, 2 strúčiky nadrobno posekaného cesnaku, soľ, čierne korenie

Mäso opláchneme a varíme asi hodiny v slanej vode. Vykostíme. Na panvici rozpálime oheň, pridáme cibuľu a cesnak a udusíme ich do zlatista. Pridáme zemiaky a syr, dusíme, kým nezhnednú. Odstavíme. Mäso dochutíme soľou a čiernym korením, pridáme maslo a vložíme ho do syrovo-zemiakovej zmesi. Všetko dohromady zabalíme do alobalu, ale nie príliš pevne a hodinu pečieme v horúcej rúre.

Jahňacie kotlety

1 kg jahňacieho chrbta, pol šálky oleja, 1 citrón, 1 čajová lyžička oregana, soľ, mleté čierne korenie

Jahňací chrbát umyjeme, osušíme, nakrájame na porcie a tie uložíme do sklenenej nádoby. Šťavu z citróna zmiešame s olejom a oreganom. Touto zmesou zalejeme jahňacie kotlety a necháme ich dve hodiny stáť na chladnom mieste. Kotlety vyberieme, osolíme, po oboch stranách posypeme mletým čiernym korením a grilujeme tiež po obidvoch stranách. Podávame so zemiakovými hranolčekmi a gréckym šalátom.

Stifado

500 g hovädzieho mäsa (zadného, môže však byť aj králik), 500 g drobnej cibuľky, 4-5 strúčikov cesnaku, 1 lyžica paradajkového pretlaku alebo 4 zrelé paradajky, 2 bobkové listy, ocot, olivový olej, soľ, čierne korenie

Mäso nakrájame na väčšie kúsky a dáme do hrnca. Všetky prísady k nemu pridáme naraz a zalejeme vodou tak, aby bolo mäso celé ponorené. Prikryjeme pokrývkou, necháme zovrieť a plameň nastavíme na minimum. Pomalým varom varíme 2 – 2,5 hodiny bez miešania. Stifado je hotové, keď je mäso úplne mäkké a voda sa odparila tak, že ostala len hustá šťava. Ak predsa len treba mäso podliať, tak výhradne horúcou vodou.

Špenátový koláč

1 kg čerstvého špenátu nakrájaného nahrubo, 500 g nadrobno nakrájaný pór, 300 g rozdrobeného syra feta, 2 vajcia, 1 nadrobno nakrájaná cibuľa, kôpor, čerstvá mäta, olivový olej

Cesto: 500 g polohrubej múky, 1 šálka vody, 1 šálka oleja, soľ

Špenát umyjeme a predvaríme. Necháme ho odkvapkať. V hrnci udusíme na oleji cibuľu a pór. Odstavíme, pridáme špenát, fetu a vajcia. Osolíme, dochutíme čiernym korením, mätou a kôprom. Dobre premiešame. Do osobitnej misky dáme múku, vodu, olej a soľ, vymiešame cesto, rozdelíme ho na 10 guľôčok a hodine ich necháme stáť prikryté na teplom mieste. Na pomúčenej doske vyvaľkáme každú guľôčku na placku. Na panvici, ktorá neskôr môže ísť do rúry, rozpálime olej, vložíme do nej prvú placku, potrieme ju olejom, špenátovou plnkou, zakryjeme ďalšou plackou, a tak striedame vrstvy placiek a špenátovej plnky. Koláč rozrežeme ostrým nožom z jedného konca panvice na druhý, vložíme do vopred rozohriatej rúry a pri 200 °C pečieme 40 – 50 minút.

Syrové trojuholníčky

200 g syra feta, 100 g syra riccota, 14 hrnčeka postrúhanej mozzarelly, 1 vajce, biele korenie, 15 plátov cesta filo (v prípade núdze ich nahradia 2 balíčky štrúdľového cesta), 2 lyžice roztopeného masla, 2 lyžice olivového oleja

V strednej veľkej mise rozmliaždime vidličkou syr feta, riccota, mozzarellu, rozšľahané vajce a korenie. Dôkladne premiešame.

Na drevenú dosku položíme plát cesta filo, potrieme ho olejom rozmiešaným s roztopeným maslom. Cesto nakrájame na plátky široké asi 15 cm. Do rohu cesta dáme syrovú zmes, preložíme tak, aby sme vytvorili trojuholník a ten odrežeme. Pokým pracujeme s jedným plátkom cesta, ostatné prikryjeme, aby sa nevysušili. Trojuholníky poukladáme na vymastený plech. Potrieme ich olejom zmiešaným s roztopeným maslom a pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 20 minút, kým nie sú zlatisté a chrumkavé. Pred pečením ich môžeme posypať sezamovými semienkami.

Baklava

16 plátov cesta filo (alebo 2 balíčky štrúdľového cesta), 3 a ? hrnčeka nadrobno posekaných vlašských orechov, 1 hrnček nadrobno posekaných mandlí, ? lyžičky mletej škorice, ? lyžičky mletého korenia do pečiva, 1 lyžica kryštálového cukru, 2 lyžice roztopeného masla, 1 lyžica olivového oleja

Na sirup potrebujeme 1 hrnček cukru, 2/3 hrnčeka vody, 3 celé klinčeky, 3 lyžičky citrónovej šťavy

Ako prvý si pripravíme sirup. Zmiešame všetky suroviny na malej panvici, za stáleho miešania ich varíme na najslabšom ohni asi 10 minút. Necháme vychladnúť.

Zmiešame roztopené maslo s olejom a touto zmesou potrieme dno a boky ohňovzdornej misy alebo malého pekáča. Vo väčšej mise zmiešame vlašské orechy, ktoré sme predtým posekali nadrobno (nie mletých) mandle, koreniny a cukor. Zmes rozdelíme na tri časti. Dno pekáča vystelieme plátkom cesta filo, ktoré natrieme zmesou masla a oleja, prikryjeme druhým plátom, ten opäť potrieme maslom a olejom, podobne postupujeme aj pri treťom a štvrtom pláte cesta filo. Okraje cesta upravíme, aby sa vmestilo na pekáč. Tretinu orechovej zmesi položíme na cesto, na ňu príde vrstva štyroch plátov, druhá tretina orechovej zmesi, cesto a orechy, navrch položíme poslednú vrstvu plátkov cesta filo. Povrch nezabudneme potrieť zmesou masla a oleja a pozdĺžne prekrojíme tromi rezmi. Nekrájame až na dno. Baklavu pečieme 30 minút pri 180 °C, kým nie je zlatistá a chrumkavá.

Na horúci koláč nalejeme vychladnutý sirup. Keď vychladne celá baklava, pokrájame ju na štvorce.

Sladké vyprážané závitky

10 vajec, ? šálky brandy, nastrúhaná kôra z 3 pomarančov, 500 g polohrubej múky, olej, 4 šálky medu, 2 šálky cukru, 2 šálky vody, strúhané orechy, škorica

Vajíčka rozmiešame s brandy, pridáme nastrúhanú pomarančovú kôru a múku a vypracujeme hladké cesto. Z cesta vytvoríme guľôčky, ktoré necháme asi hodinu stáť na teplom mieste. Guľky zrolujeme do tenkých plachtičiek z gázy, vyvaľkáme ich na tenko a odstránime gázu. Cesto pokrájame najskôr na dlhé pásy, potom na obdĺžničky s rozmermi 5 x 10 cm, ktoré po jednom vyprážame v oleji, pokým nie sú zlatohnedej farby. Položíme ich na tanier. Necháme zovrieť vodu, med a cukor, pokým nevznikne sirup. Ten nalejeme do zvláštnej nádoby, v ktorej minútu namáčame každý závitok, potom ho posypeme škoricou a strúhanými orechmi.

Viete, že v Grécku...

 ... je preto tak veľmi obľúbené jahňacie mäso, lebo počas štyristo rokov trvajúcej tureckej nadvlády sa bravčové mäso, ktoré moslimské náboženstvo zakazuje, jedlo len veľmi obmedzene. Gréci si na baraninu zvykli a dnes patrí k ich najžiadanejším špecialitám.

  ... domáci pijú veľmi málo mlieka, o to viac však jedia syry, hlavne ovčie a kozí. Biely syr feta je mäkký, vlhký a slaný, žltý kefalotiri je pevný, suchý, s tuhou žltou kôrkou, anthotiro je mäkký tvarohový syr. K syrom jedia horali paximadi, tvrdý sušený šrotový chlieb, ktorý je, mimochom, veľmi chutný.

  ... sa mladé viničové listy používajú nielen na prípravu dolmades, ale pridávajú sa aj do presoleného jedla, aby ho napravili.

  ... sú ryby veľmi drahé, lebo Egejské more je už takmer vylovené. Oplatí sa ochutnať mladé chobotničky s cibuľkami a vínnym octom. Ak ich však kuchár pri varení omylom posolí, je zle, okamžite stuhnú. Chobotnice nakrájané na krúžky sa môžu obaľovať v múke s bielkom a vyprážať.

   ... takmer neexistuje alkoholizmus, pretože tu je víno určené na miernu spotrebu pri príjemnom posedení s priateľmi. A to v krajine, o ktorej už Vergilius napísal, že „by bolo jednoduchšie spočítať zrnká piesku než druhy gréckych vín“. Pätina gréckych vín pochádza z Kréty, zvláštnu chuť majú vína z ostrova Santorini, tú nedefinovateľnú príchuť im pridáva fakt, že tu hrozno rastie na lávových naplaveninách po sopečných výbuchoch, preto obsahujú viac minerálov.

   ... je pitie kávy obrad a rituál, preto sa zrejme podáva v takých maličkých šáločkách, aby ste mohli za jediný deň absolvovať niekoľko stretnutí s priateľmi „pri káve“. Pije sa presladená a v každej dobrej kafeterii vám k nej prinesú aj pohár s vodou. Varí sa v špeciálnej džezve spolu s cukrom, pokým sa nezodvihne pena, tú treba nechať raz spadnúť, potom džezvu opäť vrátiť nad oheň, aby pena opäť stúpla, vtedy je grécka káva hotová a môže sa podávať. Na domácu prípravu frappé potrebujete špeciálny šejker, ináč sa vám len výnimočne podarí pripraviť ten skvelý osviežujúci napenený nápoj, ktorý v horúcom lete tak veľmi chutí. Dávajte si však pozor, ani frappé nemôžete vypiť v neobmedzenom množstve, je to predsa len káva a má svoje účinky na srdce.

 (dana)

Posledná úprava 25.03.2016

Nájdete nás na FB